Jozef Žarnay strávil detstvo v Michalovciach. V roku 1958 sa s rodičmi presťahovali do Prešova, kde žije dodnes.
Jozef Žarnay je od roku 1977 ženatý, má tri deti (Stanislav 1980, Mária 1981, Radoslav 1984) a zatiaľ dve vnúčatá.
Od roku 2006 je spisovateľ na dôchodku.
Ako učiteľ pôsobil na základných školách:
od r. 1964 Kluknava, okr. Spišská Nová Ves
od r. 1971 Radatice, okr. Prešov (5 rokov zástupca riaditeľa)
od r. 1981 rok a pol na ZŠ Lesnícka Prešov - Solivar
od r. 1982 ZŠ Zimná Prešov, aj výchovný poradca
od r. 1992 doposiaľ CZŠ sv. Gorazda Prešov - Solivar
V roku 1985 sa do kín dostal film Tretí šarkan (režisér Peter Hledík) na motívy románu Tajomstvo Dračej steny, ktorej autorom bol Štefan Žarnay. Fantastické dobrodružstvá troch kamarátov Vila, Fera a Števa prežívajú deti nielen na Slovensku a v Čechách, ale na všetkých kontinentoch našej planéty. Film zožal veľký úspech, v roku 1985 získal Cenu Českej mierovej rady, v roku 1987 uznanie poroty a Cenu detského publika na 1. medzinárodnej prehliadke filmov pre deti a mládež v Buenos Aires a o rok neskôr získal osobitné odporúčanie poroty na 8. Medzinárodnom festivale v Adelaide 1988.
Slovenská televízia pripravila aj televízne inscenácie "Tajomstvo Dračej steny" (1980) a "Volanie ľadového vetra" (1983).
Ocenenia
Odmena Litfondu za román Prekliata planéta
1986 Udelenie čestného titulu SFDr. (Science-fiction doctor) slovenskými scifi klubmi
1992 Cena detskej radosti, čitateľská porota Košíc za román Časolet
1993 Európska cena SF (Eurocon-stretnutie priaznivcov SF)
|
Knihy:
1973 Tajomstvo dračej steny
1977 Prekliata planéta
1983 Kolumbovia zo zálkadne Ganymedes
1991 Časolet
Účasť v poviedkových antológiách:
AKO NAOZAJSTNÝ CHLAP, ML 1974, poviedka Trestný kop
JAK PRAWDZIWY MEZCZYNA, Nasza ksiegarnia, Varšava 1979, poviedka Rzut karny
NÁVRAT NA PLANETU ZEMI, Svoboda, Praha 1985, poviedka Volaní ledového světa
SPRÁVY Z NEZNÁMYCH SVETOV, Smena 1988, poviedka Vrchol
PRIGODNICKO-FANTASTIĆNI OPOVIDAŇJA, Moloď, Kyjev 1988, poviedka Veršina PLANÉTA ZEM POTREBUJE HRDINOV, Východoslovenské vydavateľstvo Košice 1990, poviedka Posledný prípad Rexa Baxtera
PRÁZDNINY, LETNÝ MAGAZ9N, Mladé letá 1991, poviedka Invázia
HVĚZDNÝ PRACH, Vydavateľstvo Vera, Praha 1996, poviedka Posledný prípad Rexa Baxtera
Poviedky v časopisoch:
Kamarát, apríl 1969, poviedka Tri želania, prvotina, Zenit pionierov, Elektrón + Zenit, Krimi krížovky, Krimi v krížovkách, Zápisník, Mladé rozlety, Ostravský večerník, Ikaria, Fantázia, Kométa, Pútnik sv. Vojtecha, Slovenské pohľady
Historiografia vedecko-fantastickej literatúry v časopisoch:
ZENIT PIONIEROV a ELEKTRÓN + ZENIT ... seriály Cesty do iných svetov 1987 -1989, Galéria sci-fi 1993 - 1994, Perly a perličky SF 1994 - 1995
DOTYKY 1991, č.3 Predvojnová slovenská fantastika
KRIMIKRÍŽOVKY a KRIMI V KRÍŽOVKÁCH Tajomstvo zmiznutej pevniny1993, Čosi sa blíži k Zemi a Lochnesská príšera 1994, Na prahu iných svetov 1995
IKARIE 1995 č. 3 SF zo zaprášenej police
SCIENCE-FICTION STUDIES, USA 1996, materiál z Ikarie
KRUTOHLAV, ročenka SSAF 1994, Stará slovenská fantastika
SLOVENSKÉ POHĽADY 1995, 1996 historiografia slovenskej fantastiky
Spolupráca so Slovenskou televíziou Košice:
1980 Tajomstvo dračej steny, námet, inscenácia pre mládež
1983 Volanie ľadového sveta, námet
Spolupráca so Slovenským rozhlasom, Bratislava, Košice:
1996 - 2002 Poviedky
Životná šanca, Hodina angličtiny, Atlas svetov, Transfer, Prípad dvoch Gagarinov, Prípad mŕtveho vtáka, dramatizácia Kolumbovia zo základne Ganymedes
1992 - 2003 Historiografické pásma o svetovej i slovenskej fantastike
Cesty do iných svetov, Ľudia, vesmír a fantázia, Viera na vlnách fantázie, Fantázia na vlnách viery
1994 - 2003 Portréty svetových autorov vedeckofantastickej a klasickej dobrodružnej literatúry
Karol May, Jules Verne, Mark Twain, Jack London, R.L. Stevenson, J.F. Cooper, H.G. Wells a iné s ukážkami z diel.
Portréty svetových autorov detektívnej literatúry:
A.C. Doyle, Agatha Christie s ukážkami z diel
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
