Napriek tomu, že vyštudoval právo, celý svoj nedlhý život venoval literárnej práci.

Bol nielen novinárom, scenáristom, dramatikom a spisovateľom - ale aj športovcom. Svedčí o tom najmä jeho film „Tatranský pohár“ z päťdesiatych rokov minulého storočia, ale, žiaľ, aj jeho smrť. Bola totiž zrejme nepriamym dôsledkom úrazu pri lyžovaní z konca roku 1974.

Ivan Bukovčan ako publicista zanechal dve knihy reportáží zo zahraničných pobytov: „Rozpačitý mier“ a „Kuba bez ohrady“. Patril k prvým slovenským filmovým scenáristom, ktorí povzniesli scenáristiku na profesionálnu úroveň („Čertova stena“, 1948, „Rodná zem“, 1954, „Posledná bosorka“, 1958, „Pieseň o sivom holubovi“, 1965, „Medená veža“, „Orlie pierko“, 1972 a ďalších
deväť filmov).

V ostatných rokoch (najmä do roku 1990) chýbal nielen slovenskému filmu, ale predovšetkým slovenskému divadlu. Divadlo sa mu stalo svätostánkom, do ktorého vnášal svoje životné skúsenosti a ktorému prepožičal i svoje umelecké nadšenie.
Do stredu svojho záujmu postavil dramatik Ivan Bukovčan obyčajného človeka. Len si spomeňme na jeho „Surovô drevo“, „Pštrosí večierok“, „Kým kohút nezaspieva“, „Luigiho srdce“, „Slučku pre dvoch“, „Prvý deň karnevalu“, atď…

V odkaze Ivana Bukovčana zostalo niekoľko nerealizovaných scenárov, ku ktorým sa, žiaľ, v dnešnej hektickej a k ozajstnému umeniu macošsky sa správajúcej dobe, asi už nikto nevráti. Až s odstupom času zistíme, aká to bola pre slovenskú kultúru škoda.

Tešiť nás trochu môže aspoň fakt, že na televíznej obrazovke sa z času na čas objavujú Bukovčanove filmy a v divadle sem-tam inscenujú niektorú z jeho múdrych a nadčasových hier.

Ocenenia
1960 ocenenie Vena I. Stupňa k 15. výročiu zrodu ľudovej demokratickej ČSR
1971 jedna z prvých cien za poviedku v Súťaži k 50. výročiu KSČ
1974 Štátna cena a taktiež prvá cena v Umeleckej súťaži k 50. výročiu KSČ za scenár v kategórii dramatickej tvorby.

tvorba