Júlia Hečková: Úspech je príjemná vec

Speváčka, ktorá už desať rokov žije v Prahe. Spolu so svojím bratom vytvorili v 80. rokoch úspešnú spevácku súrodeneckú dvojicu. V týchto dňoch na pulty predajní prichádza jej nový album s názvom Trinásta izba.

Začnime tým najaktuálnejším, novým albumom s názvom Trinásta izba, ktorý by sa mal do obehu dostať v týchto dňoch. Ako dlho vznikal a kto všetko sa na jeho realizácii podieľal?
Myslím, že CD vyjde budúci týždeň. Album Trinásta izba sú dve CD. Prvé obsahuje dvanásť nových skladieb a jeden bonus, druhé CD The Best of obsahuje dvadsať pesničiek. Album vznikal veľmi dlho, najmenej päť rokov. Niektoré skladby sme spolu s bratom Petrom aj niekoľko ráz prerobili. Dvanásť skladieb z nového CD aranžoval Peter, trinástu skladbu, bonus Sneží v mojom vnútri, aranžoval Pavol Kvassay.
Na niektoré skladby sme si prizvali sólového gitaristu Juraja Buriana, niektoré sóla nahral Peter sám. Na CD The Best of sú niektoré duety s Petrom (Náhlenie, Taliansky muzikál, Mesto snov). Dvadsiata skladba na tomto albume je Brieždenie, podľa mňa je to nadčasová pieseň, duet s operným spevákom Petrom Dvorským. Na novom CD je duet dnes už s legendou slovenského rocku Jožkom Barinom - Chcem ti dať viac. Niektoré texty napísal Peter, štyri sme napísali spolu, dvomi textami prispel Martin Sarvaš a jeden text je od Kamila Peteraja.



Mohli by ste čitateľom priblížiť dvanásť nových skladieb? Aký žáner predstavujú, o čom piesne sú?
Pôvodne sme chceli urobiť čisto popový album, dokonca bez použitia elektrických gitár, ale veľmi rýchlo sme od tohto zámeru ustúpili, gitary nám tam veľmi chýbali. Nakoniec sme si prizvali do štúdia gitarového virtuóza Juraja Buriana, niektoré gitary natočil Peter sám, ako som už spomínala. Takže album je podľa mňa pop-rockový.
Tématicky sa album dotýka dnešnej uponáhľanej doby a mnohé texty sú akoby hľadaním úniku zo sveta stresu. Spieva sa v nich napríklad: “Náš svet je v búrke, čo zúri v nás, zdá sa, že lásky viac niet...“ ...“Niekedy padám do tmy v stave beztiaže.“ Pravdaže láska je prvoradá tématika, takže nie všade riešime problémy doby, pretože poslucháči potrebujú aj jednoduchšie oddychové témy.

Pre fanúšikov ste k novému albumu pribalili aj CD, na ktorom sú Vaše najznámejšie hity. Ktoré ste vybrali a podľa čoho ste sa rozhodovali?
Rozhodovali sme sa na základe dvoch kritérií, aby tam boli najväčšie hity a aby tam boli hudobne aj muzikantsky najkvalitnejšie skladby. Spolu s vydavateľom sme vybrali napríklad Maturitné tablo, Taliansky muzikál, Spútaná láskou, Mesto snov, Skúsme byť mladí vždy!, Horúci mráz alebo Sneží v mojom vnútri...

Chystáte aj nejakú akciu k vydaniu albumu? Krst, koncerty? Nejaké podujatie, na ktorom Vás môžu fanúšikovia počuť a vidieť?
Krst CD rozhodne plánujeme. Radi by sme urobili aj šnúru koncertov niekedy na jeseň, ale to sa v dnešnej dobe odvíja hlavne od sponzorov, takže uvidíme.

Okrem prác na novom CD-čku, čomu ste sa ešte venovali? Je známe, že už 10 rokov žijete v Prahe, takže ľudia na Slovensku o Vás dlho nemali žiadne správy...
Dá sa povedať, že sa celé dni venujem svojmu 4-ročnému synovi, je to úväzok na dvadsaťštyri hodín. Ak mi vyjde čas, teraz na jar rada pracujem v záhradke a on mi pomáha. Na moju druhú záľubu, kreslenie a maľbu, mi v poslednom čase veľa času nezostáva.

Keď už si nejaký ten čas na maľovanie nájdete, aké témy rezonujú vo Vašich obrazoch? Máte doma galériu svojich diel alebo maľujete pre rodinu, či priateľov?
Čo sa týka mojej výtvarnej tvorby, maľujem všetko, čo ma zaujme, cez portréty, krajinu, abstraktné kompozície. V budúcnosti sa chystám, keď bude viac času, pustiť sa znovu aj k tvorbe textilných tapisérií, čo ma veľmi zaujalo počas štúdia na Umeleckej priemyslovke. Väčšinu obrazov mám doma, ale v poslednom čase som ich veľa darovala svojim blízkym a známym.

V minulosti ste sa podpísali aj pod návrhy scén pre viaceré galaprogramy, tento rok ste vytvorili scénu k tradičnému podujatiu pre deti „Najkrajší dar je pieseň“. Čo máte nové v tomto smere?
Tento rok sa galakoncert „Najkrajší dar je pieseň“ koná 6. júna v Šali, v športovej hale. Scéna, ktorú som pre tento projekt navrhla pre môjho brata, ktorý je autorom tohto programu, scenáristom a producentom v jednej osobe, je v podstate stála, mení sa iba v zime, na zimnú krajinu, na „Rozprávku Vianoc“, ktorá sa koná vždy v decembri.

Vráťme sa do minulosti, v 80. rokoch ste spolu s bratom tvorili úspešnú dvojicu, boli ste predstaviteľmi pesničkového rocku tých rokov. Ako si na toto obdobie spomínate dnes?
Bolo to nádherné obdobie, robili sme niečo, čo nás veľmi bavilo, čo vychádzalo z nášho vnútra, bol to náš život a zároveň naša práca. Spomínam na krásne obdobia Bratislavskej lýry, ktorou žilo celé mesto, celý štát. A nám sa ju podarilo v roku 1984 vyhrať, bola to krása. Keď som sa chodila, ako malé dievčatko pozerať na Lýru, ako divák, netušila som, že ju raz vyhrám.

Ako ste vnímali úspech, ktorý ste vtedy dosahovali? Hrávali ste doma, v zahraničí, získali ste niekoľko ocenení na spomínanej Bratislavskej lýre, nakrútili niekoľko televíznych filmov, recitálov...
Úspech je príjemná vec, ale niekedy mi to až prekážalo. Občas som chcela byť nenápadná a kľudne si zájsť niekde do obchodu. Vtedy som si nasadila čierne okuliare a nedovolila som bratovi, aby šiel so mnou. On bol totiž veľmi typický svojimi vlasmi, každý ho hneď spoznal, Ja som sa skôr stratila v dave. V čase po víťazstve na BL ´84 sme mávali aj 30 koncertov mesačne, často aj dva denne. Bolo to dosť vyčerpávajúce, ale zároveň krásne obdobie.

Ako vyzerá Vaša predstava voľného dňa, dovolenky? Kedy si nájdete čas na relax a oddych?
Milujem more a slniečko. Nevydržím, ale dlho na jednom mieste, po dvoch dňoch na pláži potrebujem nejakú iniciatívu, niečo robiť. Riešime to tak, že podnikáme výlety po okolí.

Vaše meno je zaradené v databáze internetového portálu Osobnosti.sk. Koho Vy považujete za osobnosť? Aké hodnoty by mal podľa Vás spĺňať taký človek?
Mrzí ma bohužiaľ, že žijeme dobu, keď si národ všíma hlavne tých, ktorí sú denno-denne na titulkách bulvárnych časopisov. Dozvieme sa “kto s kým bol na káve“, ale to, že nejaký vedec alebo lekár urobil úžasný objav, či geniálnou operáciou zachránil niekomu život „nie je pre nás doležité“. Myslím tým aj ľudí, ktorí denno-denne zachraňujú naše životy, napríklad na cestách a pritom sú v anonymite, nikto to ani len netuší. JA BY SOM VEĽMI RADA POĎAKOVALA HLAVNE IM a hlavne ich by som zaradila medzi OSOBNOSTI.

Zlatica Mokrá | Osobnosti.sk
30. 04. 2008