|
V Slovenskej republike sa dosiaľ venovalo veľmi veľa pozornosti právam páchateľov, pričom záujmy obetí boli na pokraji záujmu. Nebolo to správne ani spravodlivé. Preto sa pristúpilo k novelizácii Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré nadobudnú účinnosť od 1. 1. 2006.
„Snažili sme sa, aby delikty sexuálnej povahy, ktoré sú namierené voči osobnej integrite, boli prísnejšie sankcionované. Celý trestný zákon je postavený na filozofii, že chceme, aby osoby, ktoré sú obeťami trestných činov, boli chránené, a páchatelia, najmä závažných trestných deliktov, boli prísnejšie sankcionovaní. Ide najmä o násilné delikty vrátane sexuálnych,“ uviedol Daniel Lipšic, minister spravodlivosti SR, počas diskusie 9. 12. 2005 v Bratislave, ktorú iniciovala Slovenská lekárska komora.
Síce pri oboch trestných činoch – sexuálnom znásilnení aj sexuálnom násilí – zaznamenávame v tomto roku klesajúcu tendenciu počtu stíhaných osôb, stav nie je uspokojivý. V roku 2004 sme mali stíhaných za znásilnenie 134 osôb, ku koncu novembra t. r. to bolo 112 osôb. Nižší počet je aj pri sexuálnom násilí – v roku 2004 to bolo 61 a do konca novembra 2005 len 52 osôb. Štatistiky konštatujú, že celkove klesá delikvencia u všetkých násilných deliktov a klesá aj počet spáchaných trestných činov.
K trvalejším a výraznejším poklesom by mali prispieť aj legislatívne zmeny v oblasti trestného práva. Ide najmä o zmenu výšky trestných sadzieb. Pri trestnom čine znásilnenia máme v súčasnosti trestnú sadzbu 2 až 8 rokov za základnú skutkovú podstatu a je možné uložiť aj podmienečný trest, ak nepresahuje dva roky. V prípade, že pri znásilnení je spôsobená smrť, je dnešná trestná sadzba 10 – 15 rokov. Keď to porovnáme s novým trestným zákonom, tak v základnej skutkovej podstate pri trestnom čine znásilnenia je trestná sadzba 5 – 10 rokov, tzn., výrazne sa zvýšila a už v tomto prípade nebude možné podmienečné odsúdenie. V prípade spôsobenej smrti sa zvyšuje trestná sadzba na 20 – 25 rokov.
Rovnako sú trestné sadzby v pôvodnom a novom zákone rozvrhnuté aj pri trestnom čine sexuálneho násilia. Trestný zákon už niekoľko rokov umožňuje postih konania, ktoré spočíva v inej forme násilného konania, ako je sexuálny styk, t. j. umožňuje postihovať aj prípady sexuálneho znásilnenia, kde je obeťou muž, ale aj iné formy sexuálnych praktík.
Trestné sadzby sa zvýšili aj pri sexuálnom zneužívaní – v minulosti pohlavné zneužívanie. Podľa platného trestného zákona je to 1 – 8 rokov, podľa nového sa kvôli ochrane sexuálnej integrity osôb mladších ako 15 rokov zvyšuje na 3 – 10 rokov.
Nový trestný zákon znižuje vekovú hranicu trestnej zodpovednosti z 15 na 14 rokov – všeobecne. Výnimkou je trestný čin sexuálneho zneužívania, kde je stanovená hranica pre trestnú zodpovednosť 15 rokov. Znamená to, že trestného činu sa dopustí ktokoľvek, kto sexuálne zneužije osobu mladšiu ako 15 rokov. Týmto opatrením sa má predísť situácii, kde pri konsenzuálnom pohlavnom styku dvoch 14-ročných osôb mohli byť obidvaja stíhaní a boli by v pozícii aj obvineného aj páchateľa a zároveň aj obete. Rozhodnutie o začatí sexuálneho života by malo byť urobené vo veku, ktorý zabezpečuje uvážlivé slobodné rozhodnutie, aby nebolo pod tlakom okolností alebo partnera, aby to bolo rozhodnutie, ktoré zodpovedá duševnému vývoju osobnosti.
Nový trestný zákon prináša aj ochranné opatrenia pre osoby, ktoré sústavne páchajú sexuálne delikty. Okrem postihu je cieľom tohto ustanovenia aj liečba nebezpečných sexuálnych delikventov v novo zriadených detenčných ústavoch. Prvý ústav začne fungovať v Sučanoch. Nový trestný poriadok umožňuje, aby ministerstvo spravodlivosti navrhlo súdu po výkone trestu, aby osoba, ktorá spáchala zločin so sexuálnym motívom, bola umiestnená do detenčného ústavu. Bude to zdravotnícky ústav, kde bude táto osoba izolovaná s tým, že súd každý rok bude preskúmavať, či podmienky na obmedzenie osobnej slobody ešte trvajú, alebo už pominuli. „Niekedy aj po absolvovaní trestu výkonu odňatia slobody môže prepustený znamenať nebezpečenstvo pre spoločnosť. Z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby štát mal k dispozícii ochranné opatrenie, ktoré umožní na vopred neobmedzené obdobie takúto osobu izolovať, a tým chrániť pred ňou spoločnosť. Je to dôležitý nový inštitút, s ktorým zatiaľ nemáme skúsenosť, ale je absolútne bežným inštitútom vo všetkých vyspelých krajinách, ako je Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a iné,“ doplnil D. Lipšic.
V trestnom zákone sa rozšírili aj hranice nutnej obrany, tzn., aby v každej jednej situácii pri sexuálnom delikte mala obeť možnosť lepšie sa brániť a aby riziko útoku znášal páchateľ, a nie obeť.
Tiež je zakotvená nová okolnosť vylučujúca protiprávnosť činu, a to je oprávnené použitie zbrane vo vlastnom obydlí. Bude sa to týkať skôr majetkových trestných činov, ale nedotknuteľnosť obydlia ako ústavná hodnota je taká dôležitá, že obeť - poškodený, musí mať možnosť intenzívnejšie sa brániť, ak je z akéhokoľvek dôvodu napadnutý vo vlastnom obydlí.
Zaviedla sa aj, a to sa možno bude prioritne týkať násilných sexuálnych deliktov – možnosť poškodeného žiadať, aby mu bolo oznámené prepustenie obvineného z väzby alebo odsúdeného z výkonu trestu na slobodu.
Zmena dochádza aj v odškodňovaní trestných činov. Cieľom novej trestnej kodifikácie bolo, aby viac boli chránení tí, čo zákony rešpektujú, a prísnejšie boli postihovaní tí, čo ich porušujú. V tomto smere boli posilnené práva poškodených. Spravodlivosť sa nebude týkať len obvinených, ale aj obetí trestných činov. Nový návrh zákona o odškodnení obetí násilných trestných činov bude predmetom rokovania NR v 1. čítaní asi v 51. týždni tohto roku.
„Návrh zákona odškodňovania obetí trestných činov sa snaží nájsť mechanizmy čiastočného finančného odškodnenia obetí násilných trestných činov. Pri sexuálnom násilí bude odškodnenie asi vo výške 70 000 korún. Pri vraždách sa počíta s odškodnením vo výške 350 000 korún. Samozrejme, nie je to hodnota života, tá je nevyčísliteľná, ako aj traumy spôsobené znásilnením. Štát nikdy bolesť spôsobenú trestným činom nevykompenzuje, to je nemožné. Čo môže urobiť je, že privedie páchateľov pred spravodlivosť a sčasti zmierni finančné dôsledky spáchaného trestného činu,“ objasnil D. Lipšic.
Do akej miery bude mať výška trestnej sadzby v novom trestnom zákone a trestnom poriadku odstrašujúci účinok, je zatiaľ otázne. V zásade pri násilných deliktoch, ako sa konštatovalo, výška trestnej sadzby nemá výrazný odstrašujúci účinok, keďže páchateľ predtým, ako ide spraviť násilný delikt, si neprečíta v trestnom zákone, čo mu za to hrozí, ak ho chytia. Očakáva sa iný účinok – vyššia trestná sadzba bude znamenať, že páchateľ bude dlhodobejšie izolovaný a nemôže páchať trestnú činnosť.
Viola Tóthová
|