|
Existuje niekoľko archívnych dokumentov, ktoré závažným spôsobom spochybňujú mienku, že arcibiskup Ján Sokol spolupracoval s bývalou Štátnou bezpečnosťou. Uviedol to dnes hovorca Arcibiskupského úradu (ABÚ) Trnava Tibor Hajdu na tlačovej konferencii, ktorá sa konala v aule Teologickej fakulty UK v Bratislave. Dôvodom jej zvolania bola skutočnosť, že v niektorých médiách sa v poslednom čase objavili informácie, ktoré sa snažili spájať prípad odstúpenia varšavského arcibiskupa Stanislawa Wielgusa s osobou arcibiskupa Jána Sokola a jeho údajnou spoluprácou s bývalou Štátnou bezpečnosťou.
Arcibiskupský úrad sa preto rozhodol prezentovať historické dokumenty z archívov ŠtB a Komunistickej strany bývalej ČSSR, ktoré túto údajnú spoluprácu spochybňujú a zároveň poskytujú aj niektoré doplňujúce fakty. Tieto materiály predstavil prítomným novinárom historik ThDr. Jozef Haľko. Ich obsah podľa neho svedčí napr. o tom, že keď sa mal Ján Sokol v období po roku 1968 dostať do vyšších cirkevných funkcií, štátne orgány mu k tomu neudelili súhlas, resp. robili pri tomto udeľovaní súhlasu obštrukcie. „V prípade, že by bol poplatný režimu, alebo že by bol agentom ŠtB či jej aktívnym tajným spolupracovníkom, dá sa predpokladať, že by ho do týchto vyšších funkcií priamo navrhovali. Dial sa však pravý opak,“ zdôraznil Jozef Haľko, pričom poukázal na návrh kandidátov na biskupov pre jednotlivé diecézy v bývalej SSR z 23. 9. 1987, podpísaný Vincentom Máčovským, riaditeľom vtedajšieho Sekretariátu vlády SSR pre veci cirkevné. Meno Jána Sokola je v tomto návrhu uvedené v poslednej skupine kandidátov prijateľných zo strany Vatikánu, nie však zo strany Československého štátu.
Arcibiskup Ján Sokol sa pre svoj zdravotný stav, ktorý si vyžiadal hospitalizáciu, nemohol zúčastniť na tlačovej konferencii osobne. Rozhodol sa však poskytnúť svoje vyhlásenie vo zvukovej podobe. Zdôrazňuje v ňom, že so Štátnou bezpečnosťou v bývalej ČSSR nikdy nespolupracoval. Podľa hovorcu ABÚ Trnava Tibora Hajdu je arcibiskup ochotný po rekonvalescencii stretnúť sa so zástupcami médií. Ako dodal, jeho hospitalizácia by mala trvať asi pätnásť dní.
Dôležité svedectvo o osobe Jána Sokola telefonicky poskytol kardinál Ján Chryzostom Korec. Kardinál vo svojom svedectve uviedol, že Ján Sokol sa za bývalého režimu nikdy nedištancoval od predstaviteľov podzemnej cirkvi. „To bola od neho odvaha, ktorá udivovala aj predstaviteľov ministerstva. Nikdy sme nezapochybovali o jeho lojálnosti, obetavosti, ortodoxnosti a ochote k našej vzájomnej spolupráci. A to si cením dodnes.“ zdôraznil kardinál Korec.
Vyhlásenie arcibiskupa Jána Sokola si môžete vypočuť tu
Dokumenty prezentované na tlačovej besede 12.1.2007 si môžete pozrieť tu
-lr-
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
