|
Človek sa snaží vždy na všetko nájsť odpoveď. Nedokáže žiť v nevedomosti. Túži po poznaní. Často hľadá vzory. Motiváciu. Aj tí najväčší a najosobitejší boli predsa motivovaní. A tak sa stáva hrdým na spoločnosť, ktorá mu tieto vzory ponúka. Vzhľadom na to, že žijeme v dobe, kde je prístup k akýmkoľvek informáciám pomerne jednoduchý, ťažiskom sa stáva jednotlivec a jeho schopnosť vybrať si zo všetkých ponúkaných možností tú správnu.
To, že médiá sú ochotné podporiť akýkoľvek produkt bez ohľadu na kritériá kvality, je nutné prijať ako fakt. Nakoniec tento problém tu existuje už pomerne dlho na to, aby sme ho ešte stále vnímali ako problém. Sociológia minulého storočia, tak prudko inšpirovaná Adornom, ho síce definovala, no nedokázala nájsť účinné riešenie. Storočia sme sa bili za slobodu každého druhu, teraz ju máme (?) a sme v nej stratení?
Možno sa na to len treba pozrieť z inej strany. Prečo v tom nevidieť napríklad prejav dôvery voči jednotlivcovi a jeho úsudku zo strany spoločnosti? Chápať to ako výzvu, ktorá núti človeka spoznávať, rozlišovať javy, jednoducho vzdelávať sa a dosiahnuť úroveň, kde dokáže rozpoznať skutočnú hodnotu. Myslím si totiž, že na to, aby sme dokázali určiť kvalitu produktu či osobnosti, musíme byť aj my aspoň do určitej miery “kvalitní”.
Považujem za priam nedôstojné v štáte, ktorý verí vo svoj intelektuálny potenciál, konfrontovať sa do takej miery s tzv. pseudohrdinami našich “obľúbených” reality shows na obálkach časopisov, novín a inde. Zásadný problém našej spoločnosti vidím práve v tom, že nie je schopná poznať mieru, rešpektovať hranice a udržať tak rovnováhu v prívale dostupných informácií. Tí, ktorí si to uvedomili, sa snažia vyvíjať vlastnú iniciatívu v prospech prezentácie skutočných hodnôt, čo je prinajmenšom ušľachtilé z ich strany.
Nemyslím si však, že by mohol fenomén “reality show” ohroziť kultivovanosť slovenského národa aj preto, že ju sám sčasti prezentuje. Predpokladám, že tento druh zábavy je u väčšiny ľudí akceptovaný ako jedna z foriem relaxu. Nebojme sa preto zlých príkladov. Dôležité je, že si uvedomujeme rozmer ich výpovednej hodnoty, čím sa rozvíja naša schopnosť selektovať.
Každopádne, je nutné poznamenať, že tento druh "performance" prináša novú chuť. Sprostredkúva totiž autentický zážitok a ten je neopakovateľný. V princípe ho môžeme prirovnať k pouličným happeningom, provokovaným avantgardou umelcov 20. storočia. Nemôžeme preto vylúčiť, že sa opäť raz stane podnetným pre vyššie umelecké kruhy. Každá akcia predsa vyvoláva reakciu.
Michala Mňahončáková | osobnosti.sk
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
