Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Ing.
Gustáv Rumánek technológ strojárskej výroby, konštruktér a literát
* 14.11.1937 Nové Mesto nad Váhom
vzdelanie
1952 – 1956 Priemyselná škola strojnícka, Nové Mesto nad Váhom
1962 – 1966 Strojnícka fakulta SVŠT, Bratislava
životopis
Ing. Gustáv Rumánek sa narodil 14.11.1937 v Novom Meste nad Váhom. Jeho otec Gustáv Rumánek pochádzal zo zemianskeho rodu - otcova matka Juliana bola rodená Ondrejovičová, zemiansky erb z r. 1693. Matka Blažena bola rodená Benešová. Benešovci boli českým šľachtickým rodom, majú svoj erb, prvá písomná zmienka je okolo r. 1220. Jeho manželka je Mgr. Elena, rod. Vavrovičová, učiteľka, maliarka a spisovateľka, syn Mgr. Ivan Rumánek PhD., jazykovedec a polyglot, a dcéra Ing. Martina vyd. Monošová spisovateľka a dizajnérka.
V r. 1956 maturoval na Priemyselnej škole strojníckej v Novom Meste nad Váhom, v r.1957 – 1959 absolvoval základnú vojenskú službu, v r. 1966 promoval na Strojníckej fakulte SVŠT v Bratislave. V r. 1956 – 1997, tj. celý produktívny život pracoval v Chirane Stará Turá vo viacerých technologických funkciách: ako vedúci výrobného cechu a od r. 1971 ako vývojový konštruktér v odbore zdravotníckej techniky, prístroje pre umelú ventiláciu pľúc. Viaceré patentované vynálezy, ktorých bol autorom, sú uplatnené predovšetkým v záchranárskom prístroji Spireta, či jeho špeciálne prevedenie Spireta-V. Táto bola pre potreby ČSĽA vyrobená vo viactisícových sériách. Ako spoluautor okrem iných participoval na technickej časti výskumu a vývoja vysokofrekvenčnej dýzovej umelej ventilácie pľúc. Autorsky a spoluautorsky má na svojom konte viac ako dve desiatky patentovaných vynálezov.
Miestnej publicistike a písaniu poézie sa začal venovať až na dôchodku. Spolu s redaktorkou Zuzanou Kozičovou-Kuglerovou založil v roku 1991 časopis Staroturiansky spravodajca, ktorý začal pravidelne vychádzať od septembra 1993. V súčasnosti je členom jeho redakčnej rady. Pod značkou „gek“ doň pravidelne prispieva hlavne historickými a životopisnými článkami o miestnych osobnostiach. Jeho články sa objavujú i v ďalších v časopisoch a periodikách regionálneho významu, ako napr. Trenčianske noviny, Kopaničiar expres, Beckovské noviny, či Kálnické ozveny. Jeho príspevky zverejnili i niektoré krajanské časopisy v USA.
tvorba
Zrealizoval (tj. spolupracoval pri návrhu projektu, získaval sponzorov a zabezpečil realizáciu) odhalenie pamätných tabúľ nasledujúcim osobnostiam regiónu: r. 1996: Ján Slezák, manažér a diplomat USA, Stará Turá,
r. 2001: Ján Ondrejovič, priemyselný dizajnér, Beckov, *
r. 2003: Janka Anna Bahnová, učiteľka a humanistka, Hrušové, *
r. 2006: Marie Rafajová, poetka, humanitná pracovníčka Modrého kríža, Stará Turá,
r. 2007: Adam Pilát, príslušník leteckých síl RAF, Veľká Británia, Vaďovce, *
* k uvedeným osobnostiam napísal aj životopisnú brožúru
Spolu s royológom Michalom Slavkom pripravil na vydanie životopisnú brožúru k odhaleniu pamätníka prof. Jozefovi Roháčkovi na Starej Turej, prvému prekladateľovi Svätej Biblie do slovenčiny z pôvodných jazykov.
Spolu s manželkou založili po r. 1989 v Starej Turej miestny odbor Matice slovenskej a niekoľko rokov ho aj aktívne viedli. Vďaka literárno-umeleckej náplni pravidelných kultúrnych akcií (programov, zájazdov) ktoré spolu s hŕstkou ďalších nadšencov organizovali, (účinkovali v nich nielen miestni umelci, ale napr. aj Milan Rúfus, či Juraj Sarvaš), pozdvihli zdravé národné povedomie svojich spoluobčanov.
V literárnej tvorbe debutoval zbierkou básní Napokon odložím husle v r. 2003, druhú zbierku Po splne slnečníc vydáva v r. 2006 (vyd. Linea Vera) a tretiu Zdvihnutá minca v r. 2009. Vo svojej básnickej tvorbe sa zamýšľa nad každodenným životom, jeho útrapami a krásami. Malé odvážne ódy v tradičnom ponímaní poézie prinášajú čitateľovi intímne spovede o pozorovaniach človeka v zrelom veku, aby ho obohatili o mnohokrát nečakané nadčasové obrazy. Autor v nich prináša pohľad na realitu života, jeho poetiku i ťažobu. Básnik Ján Buzássy o jeho tvorbe napísal: ”Zamyslenia nad plynutím času v človeku a v prírode v jeho veršoch sú filozoficky krotké a básnicky prosté. Je v nich život jednej generácie, nepatetický, ale dobrý. Práca, rodina, príroda sú v nich zastúpené vo vyváženom pomere. Viac by sme od básní hádam ani nemali chcieť!”
Publikácia Bryndziarske pastorále, r. 2009, je sága rodu Michala Klimáčka, starého otca spisovateľky Ľudmily Podjavorinskej. Kniha faktograficky popisuje úsek života jedného z plejády viacerých miestnych bryndziarov, Michala Klimáčka, rodáka zo staroturianskej kopanice U Klimáčkov a jeho rodinnú spriaznenosť so známou slovenskou spisovateľkou Ľ. Podjavorinskou. Zaujme predovšetkým svojimi nečakanými (až investigatívnymi) zisteniami historických súvislostí. Táto práca získala Čestné uznanie v 6. ročníku celoslovenskej súťaže Najlepšie genealogické práce r. 2010, ktorú každoročne udeľuje Slovenská genealogická spoločnosť.
Publikácia Staroturianske trvalky, r. 2009, je sumárny, informačný a systémovo prehľadne spracovaný zoznam životopisov 144 nežijúcich osobností mesta Stará Turá. Tento zoznam nielenže historicky mapuje mesto Stará Turá roku 1392 (t.j. od prvej písomnej zmienky o meste), ale cez životopisy poskytuje i akýsi pohľad do vtedajšieho miestneho diania. Kniha je vo svojom žánri lokálnou prvotinou.
Je iniciátorom, jedným z autorov vydania druhej faktografickej publikácie o Starej Turej, ktorá bude doplňujúco mapovať historické, kultúrne a národopisné dianie v meste a jeho okolí. Predpoklad vydania knihy je november 2010.
Ing. Gustáv Rumánek je od roku 2007 zaradený do encyklopédie životopisov osobností Who is Who. Jeho životopis je uvedený v publikácii Literárne osobnosti podjavorinského kraja, r. 2009.
Klub podjavorinských rodákov v Bratislave mu v r. 2008 udelil titul Významná osobnosť Podjavoriny. V roku 2009 získal spolu s manželkou Elenou cenu Čin roka mesta Stará Turá, ktorý udeľuje o.z. Sluha.
Patenty a osvedčenia: 1984 autor, patent: Gumový vak kriesiaceho prístroja
1986 autor, osvedčenie na priemyselný vzor: Ovládacia panelová skriňa
1973-1990 spoluautor deviatich patentov
1975-1992 jeden z kolektívu autorov dvanástich patentov
Zbierky básní: 2003 Napokon odložím husle
2006 Po splne slnečníc
2009 Zdvihnutá minca
2008 titul Významná osobnosť Podjavoriny
2009 cena Čin roka mesta Stará Turá (spolu s manželkou Elenou Máriou)
2010 Čestné uznanie v súťaži Najlepšie genealogické práce za Bryndziarske pastorále