Karol Strmeň bol slovenský básnik, príslušník katolíckej moderny, vynikajúci prekladateľ, literárny kritik, novinár, vysokoškolský profesor - romanista a jednou z vedúcich osobností slovenského povojnového exilu.

Vzdelanie získaval v Nových Zámkoch a Šuranoch , kde aj zmaturoval. Dva roky študoval teológiu v Ostrihome, odkiaľ však musel v roku 1942 kvôli národnému cíteniu odísť do Bratislavy na Filozofickú fakultu Slovenskej univerzity v Bratislave (kombinácia slovenčina - filozofia). Po nástupe komunizmu sa rozhodol pre exil.
V roku 1945 emigroval do Rakúska a po zastávkach v Nemecku a Taliansku sa v roku 1949 definitívne usadil v americkom Clevelande. Tu doštudoval a ako profesor na Clevelandskej univerzite sa začal plne venovať jazykom, literatúre, pedagogike, organizovaniu exilového života a redaktorskej práci v krajanských periodikách Ave Maria (od roku 1957), Most (v roku 1954 inicioval jeho vznik), Slovák v Amerike či Slovenské noviny. Spolu s prozaikom Milom Urbanom riadil kultúrnu rubriku týždenníka Gardista. Významne prispel k založeniu Slovenského ústavu v Clevelande. Po Nežnej revolúcii a páde komunizmu sa na Slovensko vracal, naposledy v roku 1993, zomrel však v Clevelande. Jeho meno nesie základná škola v Palárikove, v ktorej je tiež zriadená stála expozícia jeho literárneho diela.

Prvé literárne diela publikoval v študentskom časopise Rozvoj, neskôr prispieval i do časopisov Slovenské pohľady, Elán, Kultúra, Smer a ďalšie. Súčasťou jeho básnického diela (vydal osem zbierok reflexie, lyriky a duchovnej poézie) je jeho prekladateľská tvorba. Venoval sa prekladom z francúzštiny (Paul Claudel, Rainer Maria Rilke), angličtiny (Edgar Allan Poea), taliančiny (Dante Alighieri), ale tiež prekladal staršiu poľskú poéziu (Jan Kochanowsky, Adam Mickiewicz, Juliusz Slowacky, Cyprian Kamia Norwid) a mladšiu poľskú poéziu (Leopold Staff, Kazimierz Wierzynski, Julian Tuwim, J. Minkiewicz, T. Karpowicz, Tadeusz Rózewicz, B. Czaykowski). Asi jedenásť jeho diel ostalo len v rukopisnej podobe.

Ocenenia:
Na Slovensku získal tieto vyznamenania:

Rad bieleho dvojkríža
Medaila Spolku slovenských spisovateľov
Medaila Matice Slovenskej
Za prínos do svetového kultúrneho dedičstva ho vyznamenalo Francúzsko aj USA

tvorba

Poézia:

1943 - Výžinok života (vydané v Košiciach)
1945 – Testament (Útla knižočka, ktorá ako jediná spolu so zbierkou Výžinok života vyšla pred emigráciou Karola Strmeňa na Slovensku. Ostatné vychádzali v zahraničí.
1950 - Putovné piesne, prvá exilová kniha (spoluautor Mikuláš Šprinc)
1963 - Čakajú nivy jar (Básne. Básnikom a priateľom poézie. Táto zbierka vyšla v Hrobak Publications, Middletown ako 7. zv. série Knižnica Literárneho almanachu Slováka v Amerike. Miesto vydania na titulnej strane i obálke: Cleveland.)
1963 - Žalm cyrilometodský (Cleveland)
1969 - Znamenie Ryby (Rím)
1977 - Preblahoslavená, zbierka lyricko - reflexívnych básní (Rím)
1991 - Sfinga spieva pri jasličkách, výber z celoživotnej tvorby

Predklady:

Nového zákona
Rímsky misál
Dante Alighieri: Nový život
Dante Alighieri: Peklo (časť Božskej komédie)
1972 - Návštevy I-II. Antológia svetovej poézie, výber zo svetovej lyriky od najstarších čias po súčasnosť, (Rím)