Člen korešpondenta SAV, stály expert WHO, zakladateľ a dlhoročný riaditeľ Výskumného ústavu reumatických chorôb v Piešťanoch a vedúceho Subkatedry ILF. Výsledky jeho vedecko – výskumnej práce, didaktická a odborne organizátorská činnosť presiahli hranice nášho štátu a stal sa vo svojom odbore uznávanou osobnosťou vo svetovom meradle.
Patril k priekopníkom európskej reumatológie a významní reprezentanti tohto rodiaceho sa odboru si ho vážili a považovali za svojho osobného priateľa. Prispela k tomu dokonalá a často najmä cudzincami obdivovaná znalosť viacerých svetových jazykov. Pritom bol známy svojou skromnosťou a pokorou vo vystupovaní, v pracovnom i súkromnom živote. Nemal rád popularitu a akákoľvek okázalosť mu bola cudzia. Mimoriadna usilovnosť, sústavné štúdium a vynikajúca pamäť mu umožňovali absorbovať nesmierne množstvo informácií. Každému ochotne pomohol, vždy bol pokojný a mal láskavý prístup k pacientom a všetkým ľuďom.
Štefan Siťaj pochádzal z podjavorinského kraja, narodil sa 29.5.1911 v Starej Turej. Po maturite na gymnáziu v Novom Meste nad Váhom roku 1929 sa zapísal na LFUK v Bratislave. Časť štúdia medicíny absolvoval na viedenskej lekárskej fakulte a v klinických semestroch pokračoval v štúdiu na známej parížskej univerzite. Po promócii roku 1935 v Bratislave pracoval krátko ako asistent u biológa svetového významu prof. Babora a trvalejšie zakotvil na internej klinike u prof. Netouška. Tu pôsobili vynikajúci docent s patofyziologickým zameraním, Dérer a Šimer, ktorí nasmerovali Š. Siťaja k vedecko – výskumnej práci. S akademikom Dérerom udržiaval trvale úzky kontakt a pri rozhodnutiach zásadného významu sa celý život riadil jeho cennými radami.
Počas druhej svetovej vojny, za Slovenského štátu, predstavenstvo Ústrednej sociálnej poisťovne prenieslo ťažisko starostlivosti o reumatikov do Trenčianskych Teplíc. V bývalom Železničiarskom dome zriadili liečebný ústav Robotníckej sociálnej poisťovne a lekárske vedenie ponúkli Š. Siťajovi, ktorý sa už počas práce na klinike venoval štúdiu balneológie a reumatických chorôb. Život ukázal, že to bola dobrá voľba. Pod jeho vedením vzniklo roku 1942 klinické reumatologické oddelenie ako jedno z prvých v Európe.
Bolo šťastím, že na čele reumatologického oddelenia a celého ústavu stál pomerne mladý, ale dobre teoreticky vzdelaný lekár, so širokou klinickou erudíciou, s bohatými zahraničnými skúsenosťami a osobnou invenciou, ktorý so svojimi spolupracovníkmi položil základy pre vznik nového odboru – reumatológie.
Po skončení 2. svetovej vojny ústav prevzala Národná poisťovňa. Š. Siťaj využil rozšírené možnosti kontaktov s odbornými pracoviskami vo vyspelých západných štátoch a roku 1946 absolvoval dlhodobý študijný pobyt v Anglicku u prof. Kerslyho. Tu načerpal bohaté teoretické vedomosti i praktické skúsenosti, ktoré mu umožnili nasmerovať slovenskú reumatológiu na najmodernejší svetový trend.
Stály kontakt s internou klinikou LFUK, vedecká práca a publikačná činnosť vytvorili podmienky pre habilitáciu Š. Siťaja a získanie hodnosti docenta. Dobré organizačné schopnosti využil na dobudovanie Liečebného ústavu národnej poisťovne. Ústav mal reumatologické oddelenie a 22 postelí bolo vyčlenených pre výskum zápalových foriem reumatických chorôb. Ústav maj aj fyziatrické oddelenie, kde sa popri elektroliečbe zavádzali nové postupy pohybovej liečby pri jednotlivých reumatických ochoreniach. V ústave pracovali konziliári pre ortopédiu, neurológiu, otorinolaryngológiu a stomatológiu. Aj rtg, klinické a biochemické laboratóriá boli na dobrej úrovni. Ústav bol na svoju dobu unikátne, moderne vybavené zdravotnícke zariadenie pre diagnostiku a komplexnú liečbu všetkých foriem reumatických ochorení s celoslovenskou pôsobnosťou. Lekárska knižnica s primeraným počtom odborných a vedeckých kníh a časopisov vrátane zahraničných a pravidelné semináre vytvárali podmienky pre vzdelanie mladých lekárov v odbore vnútorných chorôb so zameraním na fyziatriu a reumatológiu. Tu sa začali štúdie o alkaptonúrii a ochronóze, vykonal sa rozsiahly prieskum obyvateľstva na výskyt reumatických chorôb, jeden z najpodrobnejších vo svetovom meradle, vznikli originálne publikácie a práce z tohto pracoviska sa prezentovali na popredných odborných a vedeckých fórach vtedajšej ČSR.
Bolo samozrejmé, že keď sa roku 1952 zriaďovali v rezorte zdravotníctva výskumné ústavy, vytvorením reumatologického výskumného pracoviska poverili doc. Siťaja. Výskumný ústav reumatických chorôb – VÚRCH dostal priestory v Piešťanoch na Kúpeľnom ostrove v bývalom hoteli Cyril s 90 posteľami, ktorý bolo potrebné prebudovať na zariadenie nemocničného charakteru a zriadiť v susednej budove laboratóriá. VÚRCH začal svoju činnosť 1. 3. 1953.
Ukázala sa sila osobnosti doc. Siťaja, keď svojím nadšením vedel strhnúť malý kolektív, ktorý ho nasledoval do Piešťan, k maximálnemu výkonu a obetavosti. Za neuveriteľne krátky čas sa podarilo zriadiť výskumné pracovisko medzinárodného významu. Doc. Siťaj prednášal na najrôznejších domácich a zahraničných podujatiach, nadväzoval kontakty s poprednými medzinárodnými inštitúciami a od roku 1960 so svojimi spolupracovníkmi zorganizoval známe piešťanské reumatologické kongresy s medzinárodnou účasťou, za prítomnosti niekoľko sto najlepších reumatológov zo všetkých kontinentov. Tak sa v tom čase už takmer zabudnuté Piešťany dostali do povedomia strednej a mladšej generácie zahraničných reumatológov, čo malo výrazný vplyv aj na návštevnosť kúpeľov v 60. rokoch a neskôr.
Intenzívna vedecká a pedagogická činnosť doc. Siťaja bola podkladom aj v získavaní hodností a titulov:
rok 1966 - doktor vied
rok 1969 - profesor na LFUK v Bratislave
rok 1978 - člen Slovenskej akadémie vied.

Súbežne pribúdali aj rôzne ocenenia. Z najvýznamnejších treba uviesť:

dvakrát cena Ministerstva zdravotníctva SSR, 1972, 1976
Štátne vyznamenanie za zásluhy o výstavbu, 1962
Rad práce, 1971
Národná cena SSR, 1975
Medaila J.E. Purkyňu, 1967
Medaila J.E. Guotha, 1975

Zahraničné:
Čestný diplom EULAR za zásluhy o rozvoj európskej reumatológie, 1971
Heberdenova medaila, ktorú anglická reumatologická spoločnosť periodicky udeľuje najvýznamnejším vedeckým pracovníkom a prof. Siťaj ju dostal ako druhý reumatológ na európskom kontinente. Ako prejav úcty k originálnym výsledkom vedecko – výskumnej práce poctili prof. Siťaja čestným členstvom okrem domácich vedeckých spoločností aj Európska liga proti reumatizmu, Americká reumatologická asociácia, Anglická kráľovská lekárska spoločnosť, ako aj národné reumatologické spoločnosti Bulharska, Fínska, Francúzska, Juhoslávie, Maďarska, Nemecka, Poľska, Rakúska a Talianska.
Je samozrejmé, že postavenie, v akom bol prof. Siťaj, bolo spojené s rôznymi funkciami v domácich i zahraničných organizáciách, ako kolégium SAV, Slovenská komisia pre vedecké hodnosti, komisia pre obhajoby doktorských dizertačných prác, predsedníctvo Českej a Slovenskej reumatologickej spoločnosti, vedecká rada ILF, poradný zbor hlavného internistu, predsedníctvo vedeckej rady Ministerstva zdravotníctva SSR, členstvo v redakčných radách odborných domácich a zahraničných časopisov. Zo zahraničných funkcií sú to členstvo v poradnom zbore Medzinárodnej ligy proti reumatizmu a dlhodobá funkcia predsedu jednej z najdôležitejších komisií Medzinárodnej a Európskej ligy proti reumatizmu „pre medzinárodné organizácie“.

tvorba

Popri vedecko – výskumnej a organizátorskej práci vynikal prof. Siťaj aj v pedagogickej činnosti. Už od roku 1956 poriadal so svojimi spolupracovníkmi obľúbené reumatologické kurzy pre internistov, ktorými prešli staršie generácie reumatológov z celého Česko – Slovenska. Výučba reumatológov dostala pevnú organizačnú bázu založením Subkatedry pre reumatológiu ILFb s klinickou základňou v piešťanskom výskumnom ústave v roku 1961. V rôznych formách školení sa tu vystriedalo niekoľko sto lekárov, ktorí tvoria sieť reumatológov a zabezpečujú organizovanú starostlivosť o reumatikov v celoštátnom meradle. Z hľadiska výučby v reumatológii má nezastupiteľnú úlohu moderne koncipovaná obsiahla trojzväzková celoštátna učebnica Reumatológia v teórii a praxi, v ktorej pokračujú jeho žiaci vydaním ďalších dielov, štvrtého a piateho pod vedením prof. MUDr. J. Rovenského, DrSc.
Nemožno nespomenúť prínos prof. Siťaja pre všestranný rozvoj úzkych kontaktov s pracoviskom prof. Lenocha a jeho nasledovníkov v Prahe. Vždy dbal, aby sa účelnou kooperáciou a deľbou práce využil vedecko – výskumný potenciál na riešenie aktuálnych problémov reumatológie a výsledky výskumu sa urýchlene dostali do praxe. Postupne sa rozšírila spolupráca s pracoviskami ČSAV, SAV, lekárskych fakúlt, ale boli vždy vítaní aj odborníci z ústavov národného zdravia a česko – slovenských štátnych kúpeľov. Už od začiatku 60. rokov sa rozvíjala veľmi konkrétna a plodná medzinárodná spolupráca s reumatologickými inštitúciami nielen zo susedných, ale aj zo vzdialenejších štátov – Veľká Británia, Holandsko, Fínsko, Švajčiarsko, Švédsko.
Na základe týchto rozsiahlych skúseností bol piešťanský ústav od roku 1975 koordinujúcim pracoviskom výskumu štátneho plánu technického rozvoja pre oblasť reumatických chorôb v celoštátnom meradle.
Rovnako významná je aj publikačná činnosť prof. Siťaja. Vždy dbal o kvalitu viac ako o počet. Jeho práce sú charakteristické poctivou literárnou prípravou, podrobným zbieraním údajov, ich dôkladným spracovaním, premyslenou syntézou a neunáhleným záverom. Radšej niekoľkokrát prepracoval hotový text, ako by mal odovzdať na uverejnenie nedokonalý rukopis. Tematicky ide o neuveriteľne široký záber. Ako väčšina európskych reumatológov jeho generácie začína publikáciami z oblasti balneológie a fyziatrie, kam patrí monografické spracovanie výskumu sírnych prameňov. Na základe neho dosiahol veniam docendi na LFUK v Bratislave v roku 1946. Z toho obdobia pochádza aj klasický opis pacienta s alkaptonúriou a ochronózou, prvý v našej a ojedinelý v európskej literatúre. Túto problematiku študuje desaťročia a roku 1956 ju spracúva v prvej monografii vo svetovej literatúre. V roku 1966 tvorí podklad jeho doktorskej dizertácie. Po dlhoročných skúsenostiach s výskumom alkaptonúrie a ochronózy ako geneticky podmienenej poruchy metabolizmu sa aktívne zúčastnil na genealogickej analýze a vypracovaní nozografie ďalšieho metabolického ochorenia – chondrokalcinózy. Prioritné v našej literatúre sú aj štúdie o algodystrofickom syndróme a entezopatiách. Spomenuté práce sú trvalým originálnym prínosom vo svetovej literatúre a sú citované v popredných reumatologických periodikách a knižných publikáciách.
Originálne boli aj epidemiologické štúdie. Na prvom mieste treba spomenúť vyššie uvedený prieskum obyvateľstva okresu na výskyt reumatických chorôb. Ďalej to bola medzinárodne koordinovaná porovnávacia štúdia prevalencie reumatoidnej artridídy vo vybraných lokalitách v Anglicku – Manchester, Fínsku – Heinola, ČSSR – Piešťany a ZSSR – Morava. Nasledovali štúdie incidencie reumatickej horúčky, prevalencie osteoartrózy a iné. Priniesli ústavu významné postavenie koordinačného centra pre epidemiológiu reumatických chorôb v medzinárodnom meradle. Pre začatie organizovaného boja proti reumatickým chorobám splnila svoj cieľ Nomenklatúra reumatických chorôb zostavená osobitnou komisiou pod vedením doc. Siťaja – 1955.
Spomenuli sme len niekoľko vybraných tematických okruhov reprezentujúcich tvorbu prof. Siťaja a jeho spolupracovníkov vo svetovej literatúre. Rovnako dôležitým úsekom činnosti prof. Siťaja bolo založenie a redigovanie periodika Acta balneologica et rheumatologica pistiniana vydávaného v anglickom a nemeckom jazyku a odborného vedeckého časopisu Rheumatologia, neskôr indexovaného v databáze Excerpta Medica a v súčasnosti zaradeného v celosvetovej sieti Internet.
Prof. Siťaj docielil to, čo je dopriate len výnimočným jedincom. Založil odbor a dosiahol v ňom medzinárodné úspechy. Založil školu, v ktorej vychoval rad vedeckých a odborných pracovníkov a položil základy pre kvalifikovanú starostlivosť o reumatikov na solídnej medzinárodnej úrovni. V rozsiahlej publikačnej činnosti vytvoril diela odborného, didaktického a vedeckého charakteru, ktoré sú prínosom a v niektorých prípadoch unikátne v medzinárodnom meradle. Zapísal sa trvale do histórie svetovej reumatológie.