Narodil sa 28. mája 1935 v Dubovej (pri Brezne). V rokoch 1946 – 1953 študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici, v rokoch 1954 – 1958 na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave. V rokoch 1958 – 1961 pôsobil ako učiteľ na gymnáziu v Považskej Bystrici, od r. 1961 ako vysokoškolský pedagóg na Pedagogickej fakulte v Banskej Bystrici, po r. 1968 musel pre svoje postoje pracovisko opustiť, od roku 1975 bol pracovníkom Slovenského literárneho fondu, v rokoch 1989 – 1995 pedagógom na Katedre slovenského jazyka a literatúry Filozofickej fakulty UK, v rokoch 1996 – 2004 pedagóg na Katedre slovenskej literatúry Pedagogickej fakulty UK v Bratislave. Žije v Bratislave.

Charakteristika tvorby

Viliam Marčok patrí k uznávaným znalcom našej literárnej histórie a historickej poetiky. Sústavne kriticky hodnotí a reflektuje aj súčasnú slovenskú literatúru. Po vydaní dvoch básnických zbierok (V čase odletov, Iba vtáci), v ktorých sa prejavil ako kultivovaný lyrik rúfusovského ladenia, sa jeho celoživotným tvorivým záujmom stal literárnovedný výskum a folkloristika. Metodologicky objavné postupy literárnovednej analýzy umeleckej prózy sú charakteristické pre jeho prácu Počiatky slovenskej novodobej prózy, ktorá je obrazom našej klasicistickej a preromantickej prózy (J. I. Bajza, M. Godra, A. Ottmayer, K. Kuzmány, P. Tomášek). Tvorivo v nej využil postupy morfologicko-štrukturálnej metódy, vhodne skombinovanej so sociálno-genetickým prístupom k skúmaným faktom. V 60. rokoch vznikajú aj jeho početné úvahy a štúdie, publikované v dobových literárnych časopisoch a vedeckých zborníkoch: O kompozícii a zobrazovacej metóde Janka Kráľa, Kostrovo úsilie o syntézu, Kolíska Alfonza Bednára, O možnostiach štrukturálnej analýzy nadrealistickej poézie, Premeny „konkretizmu“, Obdobie medzi dvoma vojnami ako metodologický problém, Fikcia človeka ako sujet a iné.

Diela zo 70. rokov O ľudovej próze a Estetika poetiky ľudovej poézie sú výsledkom jeho záujmu o ľudovú slovesnosť. Z metodologicky vyhranených pozícií v nich analyzuje historicko-spoločenské korene tematickej a druhovej diferenciácie, ako aj ústne základy textu a kontextu folklórnej poézie a prózy. Rovnako cieľavedome interpretuje aj esteticko-poetické princípy ľudovej poézie a zameriava sa na historické determinanty tvarových osobitostí ľudovej piesne. V tomto období venuje viacero úvah aj otázkam rozvíjania folklórnej tradície najmä v tvorbe pre deti a mládež. Monografia Milan Rúfus z roku 1985 je pôsobivou interpretáciou diela tohto veľkého slovenského básnika, hoci mu – v rámci obranárskeho postoja – zbytočne pripisuje „budovateľské“ atribúty.

V 70. a 80. rokoch, napriek ťažkostiam pri publikovaní, sústavne kriticky sleduje novú pôvodnú slovenskú tvorbu (Nové slovo). Vznikli tak desiatky recenzií, článkov a úvah, ktoré pomohli, napriek normalizačným limitom, vytvoriť v tomto období priaznivejšiu a slobodomyseľnejšiu atmosféru na diskusie o problémoch literárneho procesu, ale i socialistického realizmu. Po roku 1989 sa Marčok stáva spoluautorom knihy Biele miesta v slovenskej literatúre a spolu s T. Janovicom edične pripravil antológiu českej básnickej satiry Kniha sťažností.

Od 90. rokov sa sústavne venuje aj problematike postmoderny. Pod jeho odborným editorským a autorským vedením vzniklo aj rozsiahle dielo Dejiny slovenskej literatúry III s podtitulom Cesty slovenskej literatúry druhou polovicou XX. storočia, ktoré nadväzuje na Dejiny slovenskej literatúry I, II od literárneho vedca Stanislava Šmatláka, a završuje tak syntetický a relatívne ucelený pohľad na slovenskú literatúru v celom jej historickom vývine. Viliam Marčok je autorom ťažiskových kapitol knihy: Peripetie zmien literárnej situácie, Premeny poézie, Premeny fabulárnej prózy, Premeny dramatickej tvorby, Premeny nefabulárnej literatúry a spoluautor kapitol Vznik a premeny modernej fantastiky (spolu s O. Hercom), Vznik a premeny modernej literatúry pre deti a mládež (spolu so Z. Stanislavovou), Premeny exilovej a emigrantskej literatúry (spolu s J. Hviščom). Svoj prístup k dejinám tohto obdobia definoval V. Marčok ako „rekonštrukčno-reštitučný“, keďže „ viacnásobné mimoliterárne zásahy do literárneho procesu spôsobili, že sa nedial len v rámci oficiálneho obehu, ale vždy aj v podzemí a v zahraničí; viacero individuálnych tvorivých programov bolo zmarených, iných sa vzdali autori; publikovanie kníh vždy nezodpovedá času ich vzniku; súvislosti zostali popretŕhané a nejasné; niektoré fakty boli bagatelizované, iné sa vôbec nebrali do úvahy, viaceré zostali nezverejnené atď. Preto prvým rekonštrukčným cieľom bolo uviesť fakty do reálnych súvislostí a podľa možnosti zrekonštruovať aj zdeformované a popretŕhané vzťahy... „Reštitučný aspekt spočíva predovšetkým v snahe vyvlastniť literárny proces spod marxistického výkladu...“ – uvádza v Slove na úvod V. Marčok. Dejiny slovenskej literatúry III sú okrem obsahovej bohatosti aj prvým dielom, ktoré po roku 1989 prináša ucelený a ideologicky nezdeformovaný pohľad na dianie v slovenskej literatúre v druhej polovici 20. storočia.

tvorba

Literárna tvorba - Poézia
V čase odletov (1963), Iba Vtáci (1965)

Literárna tvorba - Editorská činnosť
Kniha sťažností (antológia českej básnickej satiry, spolu s T. Janovicom, 1987)

Monografie a štúdie o autorovi
Popovič, A.: Štrukturalizmus v slovenskej literárnej vede. Martin 1970, s. 60 – 61.
Peterka, J.: Inspirativní teoretická studie. In: Kmen, 1985, č. 14.
Štěpánek, V.: Z dejin obrozenecké literatury. In: Slovenská literatúra 1989, č. 4.
Belko, J.: Viliam Marčok. In: Slovenské národné noviny 6 (10), 1995, č. 20, s. 4.
Zákopy nie sú základy (rozhovor). In: Literárny týždenník, 11, 1998, č. 2, s. 1 a 10.