Slovenská literatúra ho vníma ako básnika, esejistu, publicistu a editora. Od začiatku 80. rokov publikoval básne, eseje a recenzie v širokom spektre literárnych časopisov a revue. Básne majú ráz lyrických impresií a intímneho ladenia. Stvárňujú predovšetkým súkromný priestor vzťahu ženy a muža a existencie rodiny. Už vo svojej prvej zbierke Vnútrozemie (1995) sa prejavil ako autor kultivovanej poézie, vyznačujúcej sa nekompromisným pohľadom do „vlastného vnútrozemia“, zachovávaním si záznamov z rôznych životných napätí a kríz.
Programový senzualizmus je blízky aj druhej zbierke Premenlivé dno (1996). Vyzretú poéziu, plnú úvah, otázok, pochybností a z toho plynúceho metafyzického napätia predstavujú zbierky Pohľadnice & skice (1997) a Stretnutie voľných pádov (1998).
Básne zo zbierky Dlhá jazda, ružová záhrada (1999) na prvý pohľad zaujmú úsečnosťou a viacvýznamovosťou. V nasledujúcich dvoch knihách poézie (Medirytiny duše, 2000; Byť namiesto mať, 2004) zaujíma kritické stanoviská k aktuálnemu stavu ľudskej morálky. Nehodnotí, neodsudzuje konkrétne spoločenské či politické systémy, nevyslovuje súdy, skôr zaujíma postoje prostredníctvom spytovania seba samého. Významovými uzlami lyrizovaných monológov, aj stíšených, ponorných dialógov s univerzom, bývajú svedomie, hriech, pravda, láska, smrť, osud, čas, slovo a ďalšie, viac či menej abstraktné veličiny.
Podstatné znaky našej súčasnosti, ako sú akčnosť diania, sproblematizovanie identity človeka, komercionalizácia všetkého druhu, motívy drogovej závislosti, citovej vyprahnutosti, nehostinnosti betónového priestoru, masmediálnej manipulácie, medzigeneračných rozporov, zneužívanie politickej moci, tupej pornografie a iné, si všíma v zbierke Zóna (2007).
Výtvarnokritické reflexie s prevažne postulatívne syntetickým charakterom vydal v knihe esejí Fragmenty z medzičasu (2000). Publicisticky sa venuje etickým témam. Autorsky pripravil niekoľko rozhlasových literárnych pásiem a kompozícií. Je zostavovateľom viacerých zborníkov poézie a prózy, naposledy zborníka Sándor Márai - zaprisahaný nepriateľ diktatúr (2007) .
Pôsobenie
1976-1983 učiteľ, Košice
1983-1984 vydavateľský redaktor vo Východoslovenskom vydavateľstve, Košice,
1984-1988 novinár, Košice
1985-1988 zároveň vedúci literárnej prílohy Východoslovenských novín Dúha, Košice
1988-1990 tajomník Zväzu slovenských výtvarných umelcov, Košice
1990-1991 umelec v slobodnom povolaní, Košice
1991-1993 zástupca šéfredaktora mesačníka Hlas demokracie, Košice
1993- do súčasnosti zástupca riaditeľa Liečebno-výchovného sanatória, Košice
1997-2000 zároveň vedúci edície Siločiary vo vydavateľstve Slovo, Košice
Členstvo v profesijných organizáciách
- člen Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska
- člen Klubu nezávislých spisovateľov
- člen Slovenského centra P.E.N. klubu
- od 2010 - člen Asociácie teoretikov, historikov a kritikov výtvarného umenia v Slovenskej republike
Ocenenia
1981 Wolkrova Polianka – uznanie v kategórii poézia
1983 GENERACE – česko-slovenská literárna súťaž – uznanie v kategórii poézia
1984 GENERACE – česko-slovenská literárna súťaž – uznanie v kategórii poézia
|