Ľudová škola, reálne gymnázium s maturitou (1952), Strojné inžinierstvo (1957), PGŠ – zváranie (1959), PGŠ – tvárnenie (1965) , kurz – explozívne tvárnenie (1967), kandidát technických vied (1968), habilitácia (1969), docent (1973), doktor vied (1990), profesor v odbore Strojárska technológia (1991.Do roku 2006 pôsobil na MtF STU so sídlom v Trnave na Katedre tvárnenia.

Narodil sa 9.9.1932 v Palárikove, v živnostníckej 6-člennej rodine stolára. Je ženatý, má dvoch ženatých synov, jedného vnuka a tri vnučky.

Duchovné skúsenosti získal ako :
Strojník (1946), zaučený sústružník (1954), zvárač (1957), asistent SVŠT (1957), odborný asistent SVŠT (1960), krátkodobé stáže VUZ Bratislava (1968) 1969/1984 – VUT a VUTS Brno, ČVUT a ČSAV Praha, SAV Bratislava, TU Magdeburg a Drážďany, BPI – Minsk, KU Erfurt, Univ. – Berlín, vedúci Katedry tvárnenia(1986-1990), dekan 2 fakúlt STU (1989/95), úzke kontakty na vedu.
Od roku 2005 doteraz je rektorom Vysokej školy v Sládkovičove.

Výskum – vývoj a prax v odbore Strojárska technológia – zameranie tvárnenie a špeciálne technológie.
Ako významná osobnosť na STU je spoluzakladateľom vedeckej školy so zameraním na vysokoparametrické technológie. Jeho publikačná činnosť predstavuje približne 320 prác a 82 citácií, 3 monografie, 2 celoštátne učebnice, 14 skrípt, 16 AO, 6 ZN a 50 projektov s významnými inžinierskymi riešeniami.

Je zakladateľom modernej výučby technológie na vedeckých princípoch tým, že veľa preštudoval, preskúmal v konfrontácii s odborníkmi vo svete najmä na základe osobných kontaktov, čo potvrdil aj prekladmi ( z ruštiny, z nemčiny ) a publikáciami ( monografie a učebnice ) a tým našiel polohu teórie pre tvárnenie kovov na úrovni súčasného vedeckého poznania.Ako spoluautor technických, náučných a názvoslovných slovníkov nemalou mierov prispel k snahe o čistotu odborného jazyka.

Ako vysokoškolský učiteľ viedol cvičenia, projekty, diplomové práce, prednáša a školí ašpirantov, je členom VR – fakúlt, VŠ a bol predsedom komisie v rámci SKVH pre udeľovanie vedeckých titulov „DrSc“.

Pracoval v AK – vlády SR, v GAV a GAT , ale aj v projektoch Phare, Tempus OECD v spolupráci s krajinou EU – Anglicko, Francúzsko, Nemecko, Rakúsko, Švajčiarsko. Bol členom korešpondentom svetovej organizácie pre Fyziku a techniku vysokých tlakov (AIRAPT) so sídlom v New Yorku, Moskve a Paríži.

Je jedným z hlavných spoluzakladateľov školy „Teoretickej technológie“ – školy parametrického vytyčovania procesov výrob nových nekonvenčných technológií.

K závažným vedeckým výsledkom patria využiteľné javy po vysokorýchlostnom rázovom zaťažení ako správanie sa materiálu, mechanické vlastnosti, štruktúra hraničnej vrstvy v podmienkach straty stability pri kumulácii deformácie s potlačením degradácie. V podmienkach laboratórií pre vysoké rýchlosti pracovalo na STU 20 stážistov zo zahraničia (ZSSR, Čína, Vietnam, Mexiko, Kuba, NDR, Poľsko, Kórea, Bulharsko, SRN, Anglicko, Grécko a i. ( a prevažná väčšina získala poznatky pre doktorandské, habilitačné aj inauguračné práce ).

Je prezidentom Slovenskej strojárskej spoločnosti ZSVTS, členom rady ZSVTS. Je členom Slovenskej spoločnosti pre náuku o kovoch pri SAV a Technických zborov pri MH-SR.
Prednášal a preštudoval inžinierske vzdelávanie a výchovu v zahraničí na VŠ a AV – Ruska, Ukrajiny, Lotyšska, Poľska, Maďarska, Česka, Rakúska, Nemecka, Číny, Kanady, USA a štátov EU.

Bol a stále je neúnavným organizátorom a garantom vedecko-odborného života slovenského technologického strojárenstva v rámci sympózií, konferencií a seminárov s domácimi a zahraničnými osobnosťami, čím zviditeľňuje SR u susedov, ale ja v ostatnom svete.

Prof.Ing.Karol Polák,DrSc. – je významným a váženým špičkovým pracovníkom na poli vedy a techniky a vzdelávania v SR a v zahraničí v oblasti vedného odboru Strojárska technológia – zameranie tvárnenie kovov a špeciálne technológie.