Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Režisér a scenárista Štefan Uher bol rodákom z Prievidze. Absolvoval štúdium réžie na FAMU v Prahe, kde jeho spolužiakmi boli aj Peter Solan a Martin Hollý.
V roku 1955 nastúpil ako režisér do Štúdia dokumentárnych filmov v Bratislave a nakrútil tu približne dvadsať titulov. Od roku 1960 režíroval v Štúdiu hraných filmov.
Dokumentárna tvorba Štefana Uhera je charakteristická kritikou rôznych spoločenských a ľudských problémov. Patria sem dokumenty z roku 1955 Prvá brázda a Stredoeurópsky pohár. Ďalšími dokumentárnymi filmami boli Lodníci bez mena či dokument Očami kamery z roku 1959.
V Štúdiu hraného filmu sa začala jeho spolupráca so spisovateľom a scenáristom Alfonzom Bednárom a kameramanom Stanislavom Szomolányim. Ich prvým spoločným hraným dielom bol film Slnko v sieti z roku 1962, ktorý sa stal inšpiráciou pre novú nastupujúcu režisérsku generáciu. Bol to film, v ktorom sa po prvý raz objavil dôraz na vizuálnu autenticitu prostredia, všedný život Bratislavy a vidieka, spolu s jazykom dôsledne využívajúcom slang a hovorovú reč.
Spolupráca tejto trojice pokračovala aj ďalšími filmami, v roku 1964 nakrútili Organ. Príbeh o poľskom utečencovi, ktorý počas vojny hľadá útočisko v kláštore malého slovenského mestečka. O dva roky neskôr nakrútili film Panna zázračnica, podľa novely Dominika Tatarku. Ďalšími filmovými snímkami boli Tri dcéry, Génius a Kamarátky z roku 1970.
Štefan Uher sa venoval aj televíznej tvorbe. V roku 1980 nakrútil štvordielny televízny seriál (spolu s A. Bednárom a S. Szomolányim) odohrávajúci sa vo vtedajšej Bratislave Moje kone vrané. Z jeho tvorby treba tiež pripomenúť film z roku 1981 Kosenie Jastrabej lúky, či snímku Pásla kone na betóne, v ktorom sa odohráva tragikomický zápas mladej ženy o vlastné miesto v živote a jej boj s pretrvávajúcimi dedinskými tradíciami.
Slovenský režisér prinášal do domácej filmografie prvky európskeho filmovej moderny. Vytvoril osemnásť celovečerných filmov a mnohé z nich patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie. Debutom bol film My z 9. A, z roku 1961. Jeho posledný film Správca skanzenu mal premiéru v roku 1988.
Režisér a scenárista prednášal aj na Vysokej škole múzických umení a bol vedúcim Katedry filmovej réžie.
Ocenenia:
1965 Medzinárodný filmový festival Locarno – špeciálna cena za film Organ
1983 Medzinárodný filmový festival Moskva – 2. miesto za film Pásla kone na betóne
tvorba
Dokumentárna tvorba:
1955 Prvá brázda 1955 Učiteľka 1955 Stredoeurópsky pohár 1958 Lodníci bez mena 1959 Očami kamery 1959 Poznačení tmou 1958 Bolo raz jedno priateľstvo 1956 Ľudia pod Vihorlatom
Hrané filmy:
1988 Správca skanzenu 1986 Šiesta veta 1982 Pásla kone na betóne 1981 Kosenie jastrabej lúky 1980 Moje kone vrané (TV seriál)
1979 Kamarátky 1978 Penelopa 1978 Zlaté časy 1976 Keby som mal dievča 1974 Veľká noc a veľký deň 1973 Javor a Juliana 1973 Dolina 1971 Keby som mal pušku 1970 Génius 1967 Tri dcéry 1966 Panna zázracnica 1965 Organ 1964 Varhany 1962 Slnko v sieti 1961 My z 9. A
Scenáre:
1986 Šiesta veta 1982 Pásla kone na betóne 1973 Dolina