1950 – 1955 FAMU, Praha, odbor: réžia

Režisér a scenárista Štefan Uher bol rodákom z Prievidze. Absolvoval štúdium réžie na FAMU v Prahe, kde jeho spolužiakmi boli aj Peter Solan a Martin Hollý.
V roku 1955 nastúpil ako režisér do Štúdia dokumentárnych filmov v Bratislave a nakrútil tu približne dvadsať titulov. Od roku 1960 režíroval v Štúdiu hraných filmov.
Dokumentárna tvorba Štefana Uhera je charakteristická kritikou rôznych spoločenských a ľudských problémov. Patria sem dokumenty z roku 1955 Prvá brázda a Stredoeurópsky pohár. Ďalšími dokumentárnymi filmami boli Lodníci bez mena či dokument Očami kamery z roku 1959.
V Štúdiu hraného filmu sa začala jeho spolupráca so spisovateľom a scenáristom Alfonzom Bednárom a kameramanom Stanislavom Szomolányim. Ich prvým spoločným hraným dielom bol film Slnko v sieti z roku 1962, ktorý sa stal inšpiráciou pre novú nastupujúcu režisérsku generáciu. Bol to film, v ktorom sa po prvý raz objavil dôraz na vizuálnu autenticitu prostredia, všedný život Bratislavy a vidieka, spolu s jazykom dôsledne využívajúcom slang a hovorovú reč.
Spolupráca tejto trojice pokračovala aj ďalšími filmami, v roku 1964 nakrútili Organ. Príbeh o poľskom utečencovi, ktorý počas vojny hľadá útočisko v kláštore malého slovenského mestečka. O dva roky neskôr nakrútili film Panna zázračnica, podľa novely Dominika Tatarku. Ďalšími filmovými snímkami boli Tri dcéry, Génius a Kamarátky z roku 1970.
Štefan Uher sa venoval aj televíznej tvorbe. V roku 1980 nakrútil štvordielny televízny seriál (spolu s A. Bednárom a S. Szomolányim) odohrávajúci sa vo vtedajšej Bratislave Moje kone vrané. Z jeho tvorby treba tiež pripomenúť film z roku 1981 Kosenie Jastrabej lúky, či snímku Pásla kone na betóne, v ktorom sa odohráva tragikomický zápas mladej ženy o vlastné miesto v živote a jej boj s pretrvávajúcimi dedinskými tradíciami.
Slovenský režisér prinášal do domácej filmografie prvky európskeho filmovej moderny. Vytvoril osemnásť celovečerných filmov a mnohé z nich patria do zlatého fondu slovenskej kinematografie. Debutom bol film My z 9. A, z roku 1961. Jeho posledný film Správca skanzenu mal premiéru v roku 1988.
Režisér a scenárista prednášal aj na Vysokej škole múzických umení a bol vedúcim Katedry filmovej réžie.

Ocenenia:

1965 Medzinárodný filmový festival Locarno – špeciálna cena za film Organ
1983 Medzinárodný filmový festival Moskva – 2. miesto za film Pásla kone na betóne

tvorba

Dokumentárna tvorba:

1955 Prvá brázda
1955 Učiteľka
1955 Stredoeurópsky pohár
1958 Lodníci bez mena
1959 Očami kamery
1959 Poznačení tmou
1958 Bolo raz jedno priateľstvo
1956 Ľudia pod Vihorlatom

Hrané filmy:

1988 Správca skanzenu
1986 Šiesta veta
1982 Pásla kone na betóne
1981 Kosenie jastrabej lúky
1980 Moje kone vrané (TV seriál)
1979 Kamarátky
1978 Penelopa
1978 Zlaté časy
1976 Keby som mal dievča
1974 Veľká noc a veľký deň
1973 Javor a Juliana
1973 Dolina
1971 Keby som mal pušku
1970 Génius
1967 Tri dcéry
1966 Panna zázracnica
1965 Organ
1964 Varhany
1962 Slnko v sieti
1961 My z 9. A

Scenáre:

1986 Šiesta veta
1982 Pásla kone na betóne
1973 Dolina