"Ja by som si najväčšmi prial, aby ľudia nestrácali ideály."

1932 gymnázium, Nové Mesto nad Váhom
1932 - 1936 Prírodovedecká fakulta, Karlova univerzita, Praha, odbor matematika a fyzika
1946 docent
1947 profesor

Štefan Schwarz je slovenský matematik svetového mena, zakladateľ teórie pologrúp, dlhoročný a mimoriadne úspešný profesor matematiky na SVŠT (dnešnej STU). V rokoch 1965 - 1970 bol predsedom Slovenskej akadémie vied.
Narodil sa v roku 1914 v Novom Meste nad Váhom. Matematike sa začal venovať vo veku štrnástich rokov. Gymnázium v rodisku absolvoval v roku 1932 s vyznamenaním, preukázal nadpriemerné vedomosti z matematiky. Vysokú školu študoval v rokoch 1932 – 1936 v Prahe, na Prírodevedeckej fakulte Karlovej univerzite študoval matematiku a fyziku. Následne získal právo vyučovať na československých stredných školách. Titul RNDr. získal v roku 1939 na základe dizertačnej práce, ktorú vypracoval pod vedením profesora K. Petra.
Na jar v roku 1939 sa vrátil na Slovensko a začal pôsobiť na SVŠT, v roku 1946 ako docent, ako profesor od roku 1947. Učil tu do roku 1982. Takmer celá profesijná kariéra Štefana Swarza bola spojená s pôsobením na tejto vysokej škole. Jeho prednášky boli zamerané na mnohé matematické disciplíny, viedol základné kurzy pre technikov, venoval sa diferenciálnym rovniciam, prednášal o teórii funkcií komplexnej premennej, o matematickej fyzike, venoval sa špeciálnym prednáškam z algebry... Obľúbeným prednášateľom sa stal najmä vďaka svojej schopnosti prezentovať zložité výsledky zrozumiteľným a prístupným spôsobom.
Okrem toho pôsobil od roku 1943 aj na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity, kde sa habilitoval prácou Teória pologrúp. Tá bola bola základom pre jeho úspešnú habilitáciu na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v roku 1946. Počas prvých desiatich rokov fungovania Prírodovedeckej fakulty UK realizoval profesor Schwarz pre jej poslucháčov aj špeciálnu výučbu.
V rokoch 1944 – 19945 sa Štefan Schwarz dostal na niekoľko mesiacov do koncentračného tábora.
Štefan Schwarz pôsobil tiež v Slovenskej akadémii vied, jej akademikom bol od roku 1953, v rokoch 1965 – 1970 dokonca SAV predsedal. V ČSAV pôsobil od roku 1960. V rokoch 1966 - 1971 bol členom ÚV KSČ. Ako externý riaditeľ Matematického ústavu SAV pôsobil od roku 1964, v rokoch 1982 – 1988 už zastával funkciu interného riaditeľa.
Ako vedec pôsobil Štefan Schwarz vo viacerých riadiacich orgánoch vedy, či už ako člen alebo predseda. Bol tiež členom viacerých redakčných rád popredných vedeckých a odborných časopisov. Spolupodieľal sa na založení Matematicko-fyzikálneho časopisu SAV, neskôr pretransformovaného na časopis Mathematica Slovaca, ktorý sa stal najvýznamnejším slovenským vedeckým matematickým časopisom. Do roku 1990 stál profesor Schwarz na čele jeho redakčnej rady.
Vysokoškolský profesor matematiky vo svojich prvých vedeckých prácach študoval maximálne grupy v periodických pologrupách a otázky rozložiteľnosti polynómov na ireducibilné faktory nad konečnými telesami, neskôr zasiahol do teórie konečných polí, booleovských a stochastických matíc, harmonickej analýzy i teórie čísel.
Matematiku nechápal ako horu čísiel, ale ako spôsob myslenia. Matematické poznatky vnímal ako súčasť civilizačnej kultúry každej spoločnosti. Matematika pre neho bola istým druhom duchovného športu, v ktorom sa vyžaduje nadväznosť a vytrvalosť. "Matematika nie je ilustrovaný časopis, ktorý možno začať čítať na ktorejkoľvek strane... Matematika učí vytvárať presnými logickými úvahami platné závery... Matematika učí zmyslu pre pravdu, dôkladnosti a skromnosti ."
O matematike profesor Schwarz hovoril ako o nevyčerpateľnom zdroji predstáv a princípov pre účinné vedecké teórie. "Matematika dáva iným vedám svoje prepracované metódy myslenia, ktoré umožňujú analýzu skrytých vlastností a vzájomných vzťahov... Podstatou matematiky je invencia... Jednou z podstatných čŕt matematiky je jej abstraktnosť."
Obľúbenou činnosťou Štefana Schwarza bolo vedenie prednášok. Svojich poslucháčov vedel zaujať a upútať ich pozornosť. Sršal neutíchajúcim záujmom o matematiku, odhaľoval krásu zmatematizovaného sveta. "Ak sa niekto vie zamýšľať nad predloženými faktami, má dosť trpezlivosti a neustúpi pokiaľ si neutvorí vlastný názor, potom je v ňom zárodok matematika."
Bol presvedčený o tom, že pre každého človeka je potrebný istý druh všeobecnej matematickej kultúry. Vznešene ponúkal aj definíciu: "Matematicky civilizovaná osoba nemusí byť matematický virtuóz. Je to však človek, ktorý nachádza hlboké vnútorné uspokojenie z matematického umenia."
Profesor Schwarz prispel k rozvoju matematickej vedy, k popularizácii štúdia matematiky, ku kvalite vysokoškolskej výučby matematických disciplín a rozšíreniu vedeckej práce v oblasti matematiky. Jeho učiteľský prístup bol originálny. Bol prvým slovenským matematikom, ktorý dosiahol medzinárodné uznanie.
Svojou celoživotnou vedeckou i pedagogickou činnosťou osvedčil Štefan Schwarz, že školská matematika môže byť zaujímavá a dá sa jej rozumieť.
Za svoju pedagogickú, vedeckú a organizačnú činnosť bol Štefan Schwarz ocenený viacerými cenami. Okrem iných Zlatou medailou SAV, tiež Zlatou medailou UK a SVŠT. Za zásluhy o vedu a ľudstvo získal Zlatú čestnú plaketu ČSAV. Ocenený bol aj Zlatou plaketou Bernarda Bolzana Za zásluhy o rozvoj matematických vied a ďalšími cenami.
Profesor Štefan Schwarz zomrel v Bratislave v roku 1996.

Ocenenia:

* Zlatá medaila Slovenskej akadémie vied
* Zlatá medaila Univerzity Komenského
* Zlatá medaila Slovenskej vysokej školy technickej
* Zlatá čestná plaketa Československej akadémie vied Za zásluhy o vedu a ľudstvo
* Zlatá plaketa Bernarda Bolzana Za zásluhy o rozvoj matematických vied
* Čestná plaketa C. F. Gaussa
* Medaila J. A. Komenského
* Zlatá čestná plaketa Dionýza Štúra Za zásluhy v prírodných vedách
* Národná cena Slovenskej republiky

tvorba

Profesor Schwarz publikoval celý rad pôvodných vedeckých prác. Je autorom 8. monografií a učebných textov, viac než 90 vedeckých prác a vyše 50 odborných statí. Ako ohlas mal okolo 700 citácií vo svetovej literatúre. V radoch učiteľov matematiky boli obľúbené jeho publikácie O rovnicích, Algebraické čísla, Základy náuky o riešení rovníc.


Štefan Schwarz je zakladateľom teórie pologrúp. Jeho teoretické výsledky našli uplatnenie v teórii automatov, teórii kódovania a kryptológie.

1940 O rovnicích (Praha)
1950 Algebraické čísla (Praha)
1958 Základy náuky o riešení rovníc (Praha)