Jozef Kundlák sa narodil v Bratislave. Po absolvovaní tamojšieho konzervatória u profesorky Černeckej, sa zúčastnil na Letnom opernom kurze Európskeho operného centra v Belgicku v roku 1984. Ešte predtým, v roku 1983, bol ako tenor prijatý za sólistu opery SND v Bratislave.
V roku 1985 zvíťazil na speváckej súťaži Luciana Pavarottiho vo Philadelphii. Následne získal angažmán v milánskej opere La Scala a na iných svetových operných scénach, okrem iných to bola Bologna (Teatro Communale), Venezia, Firenze, Benátky (Teatro La Fenice), Roma, Neapol, Palermo, Viedeň, Mníchov (Bavorská štátna opera), Berlín, Moskva, Budapešť, či Praha, kde účinkoval so špičkovými sólistami, režisérmi a dirigentami ako Bruno Bartoletti, Riccardo Muti, Wolfgang Sawallisch, Peter Schreier, F. Luisi, Ch. Thielemann, V. Neumann a ďalší.
Tenoristova bohatá koncertná činnosť siaha od všetkých európskych štátov, cez Japonsko, Rusko a Čínu až po USA (Philadelphia, New York).
Počas svojej kariéry stvárnil množstvo lyrických postáv v dielach skladateľov Mozarta, Rossiniho, Donizertiho, Verdiho, Wagnera, Massaneta a iných. V tenorovom repertoári sú tiež také role ako Alfréd v Traviate, Fenton vo Falstaffovi, Faust v opere s rovnomenným názvom od Gounodova a Boitovom Mefistofelovi. Spieval Lenského v Eugenovi Oneginovi a Werthera na opernej scéne vo francúzskom Lyone v rovnomennej opere J. Masseneta. Úspech mu prieniesla aj rola Camille de Rossillon v Lehárovej Veselej vdove, ktorú odspieval na operetnom festivale v Triestne.
V roku 1991 spieval Jozef Kundlák Mozartovo Requiem s Philadelphským orchestrom pod vedením Riccarda Mutiho v Carnegie Hall v New Yorku a v Academy of music vo Philadelphii. V tom istom roku sa predstavil v Deutsche Oper Berlín a Bavorskej štátnej opere v Mníchove ako Belmonte v Mozartovej opere Únos zo Serailu.
Na scéne Slovenského národného divadla sa ako sólista uviedol v úlohách lyrického repertoáru: ako Princ v Dvořákovej Rusalke, či Elvino v Belliniho opere Námesačná. K ďalším úlohám patrili postavy z Mozartových opier, Fenton vo Verdiho Falstaffovi, Vojvoda z Mantovy vo Verdiho Rigolettovi, Edgardo v Donizettiho Lucii z Lammermooru, Nemorino v Donizettiho Nápoji lásky, Laertes v Hamletovi, kráľ v Panne Orleánskej od P. I. Čajkovského.
Koncom roka 2004 sa s operou SND zúčastnil ako Alfredo vo Verdiho Traviate veľmi úspešného turné po Japonsku. V januári 2007 naštudoval náročný, vysoký part v svetovej premiére súčasného českého skladateľa Tomáša Hanzlíka v pražskom Národnom divadle: Lacrimae Alexandri Magni.
Jozef Kundlák pravidelne účinkuje aj na mnohých európskych a svetových koncertných pódiách. Predovšetkým v dielach Mozarta a Haydna, ale aj v dielach Dvořáka, Janáčka, či Stravinského. Ako hosť pôsobil v Grazi v Beethovenovej Missa Solemnis a v Paríži sa v roku 1997 predstavil v Šostakovičovom diele De la poésie Juive. V roku 1998 naštudoval pre Salzburg Jánove pašie a Beethovenovu 9. Symfóniu a v Lipsku s dirigentom Fabiom Luisim naštudoval Händlovho Mesiáša. S tým istým dirigentom sa okrem iných koncertov zúčastnil významného jubilejného Štrausovského koncertu s mníchovskou filharmóniou v roku 1999.
V poslednom období sa Jozef Kundlák predstavil najmä na európskych pódiách, predovšetkým vo Verdiho diele Requiem a v Dvořákových oratoriálnych dielach.
V súčasnosti tvoria repertoár Jozefa Kundláka diela od autorov klasicizmu až po skladateľov 20. storočia, od Wolfganga Amadea Mozarta až po Leoša Janáčka, či súčastných autorov Juraja Beneša zo Slovenska alebo Lorenza Ferrera z Talianska. Na scéne SND spieva osem titulov, okrem iných Don Giovanniho vo Figarovej svadbe, Lucia di Lammermoora v Nápoji lásky, či Eugena Onegina.
Ocenenia:
- cena Literárneho fondu SR za stvárnenie postavy Werthera v Opere SND
- v roku 2007 získal prestížnu cenu Fra Angelica
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
