Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Samuel Adamčík sa narodil v Bohuniciach, v rodine učiteľa ako najstarší z troch súrodencov.
Bol manželom herečky Oľgy Adamčíkovej.
Divadelný a filmový herec v roku 1924 absolvoval štúdium na učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Pôvodne bol teda učiteľom.
Ochotníckemu divadlu sa venoval od roku 1926. Začínal v kremnickom Divadelnom odbore Matice slovenskej.
V rokoch 1925 - 1944 pôsobil ako odborný učiteľ Štátneho ústavu pre hluchonemých, neskôr zastával pozíciu riaditeľa na Štátnej pokračovacej škole pre hluchonemých.
Profesionálnym hercom sa stal vo veku 42 rokov, keď prijal ponuku režiséra Drahoša Želenského. Jeho filmovým debutom bol film Vlčie diery z roku 1948. Bol obsadzovaný najmä do stareckých postáv: Maximilián Moor v Zbojníkoch, Orieška v Dobrodružstve pri obžinkoch, Terezčák v Kým kohút nezaspieva. Hral v desiatkach televíznych i rozhlasových hrách i v početných rozprávkach. Zahral si tiež vo filmových snímkach Pole neorané, Vlčie diery, Rodná zem, Štyridsaťštyri, Zemianska česť, Kapitán Dabač, Zbehovia a pútnici, Tisícročná včela a mnohé iné.
Samuel Adamčík pôsobil aj ako divadelný herec, v roku 1946 sa stal člnenom činohry Nová Scéna, kde pôsobil do roku 1951. Potom sa predstavil na doskách Slovenského národného divadla. Ako člen činohry tu pôsobil v rokoch 1951 – 1974.
Za svoje herecké umenie dostal v roku 1955 čestný titul zaslúžilý umelec za „dlhoročnú úspešnú činnosť hereckú s prihliadnutím na vynikajúce herecké výkony v slovenskom filme“.
V roku 1975 odišiel do dôchodku. Zomrel v Bratislave v roku 1984 a pochovaný je v Bratislavskom krematóriu.
Ocenenia:
1955 titul Zaslúžilého umelca
tvorba
Filmografia: 1948 Vlčie diery
1949 Katka
1950 Priehrada (Valent)
1951 Boj sa skončí zajtra (Kršiak)
1952 Lazy sa pohli (Chriašteľ)
1952 Mladé srdcia (Fedorčák st.)
1953 Pole neorané (Cyprián Húščava)
1953 Rodná zem (Jaškuliak)
1954 V piatok trinásteho (starček)
1954 Drevená dedina (predseda NV Púplava)
1955 Žena z Vrchov (Adam Šalvia)
1957 Posledná bosorka (Juliin dedko)
1957 Štyridsaťštyri (plk. Blücher)
1957 Zemianska česť (sedliak)
1958 Dáždnik svätého Petra (starinár Münz)
1959 Kapitán Dabač (dedo Michail)
1959 Skaly a ľudia (minér Figuš)
1959 Velká samota (Esterka)
1961 Predjarie (Kecskés)
1962 Jánošík I. (páter Domanič)
1963 Jánošík II. (páter Domanič)
1966 Majster kat (starý sudca)
1966 Tango pre medveďa (učiteľ)
1967 Rok na dedine
1968 Sladký čas Kalimagdory (strážmajster)
1968 Zbehovia a pútnici (Perun)
1971 Zlozor (Samko)
1974 Do zbrane, kuruci! (kňaz)
1975 Sebechlebskí hudci (starček)
1975 Stretnutie (Anatolij)
1979 A pobežím až na kraj sveta (starký)
1981 Tajemství hradu v Karpatech (kmeť)
1983 Tisícročná včela (Orfanides)