1956 Stredná umeleckopriemyselná škola, Bratislava

Narodil sa 21. decembra 1936 v Drženiciach okres Levice. Učňovské roky 1951 -1952 strávil v továrni Sandrik Dolné Hámre ako pasiar-učeň.
V roku 1956 ukončil štúdium na Strednej umeleckopriemyselnej škole v Bratislave, odbor aranžérstva. Študoval u prof. J. Chovana, prof. V. Vilhana a prof. F.Moravčíka.
Do Sandriku sa vrátil na úsek vývoja ako návrhár. Dokonalé poznanie technológie výroby určovalo jeho prístup k návrhom nových typov príborov a ich realizačným možnostiam. Neskôr ako vedúci výtvarník posúva hranice kultúry stolovania do vyšších estetických polôh. Aj keď časom rozšíril svoj kreatívny obzor o ďalšie polohy príbory našli v jeho tvorbe nezmazateľné miesto, ku ktorému sa vždy po väčších či menších prestávkach neustále vracal.
Najvýznamnejším návrhom Jána Čalovku z počiatočného obdobia tvorby je príbor pre EXPO 58 v Bruseli. Vytvoril vzor, ktorý je už takmer štyridsať rokov najrozšírenejším druhom príboru v našich domácnostiach a stravovacích zariadeniach.
V nadväznosti na príbory riešil Čalovka aj servírovacie nádoby a ďalšie doplnky stolovania (podnosy, misy, svietniky, otvárače, naberačky) nielen pre domácnosti, ale aj tzv. hotelovú dutinu pre reštaurácie a jedálne.
V rokoch 1960 - 1975 spolupracoval s podnikom Kovosmalt vo Fiľakove a zaoberal sa aj zariadením pre kuchynský interiér, počnúc nádobami na prípravu jedál a pracovnou linkou končiac. Začiatkom sedemdesiatych rokov Ján Čalovka, vtedy už ako dizajnér zamestnaný v Inštitúte priemyselného designu v Bratislave, sa úspešne zúčastnil na niekoľkých súťažiach na nábytkové kovanie, nože a svietidlá. To však už bolo v období, keď sa začali uplatňovať jeho dizajnérske riešenia aj v strojárskom priemysle. Medzi výrobnými podnikmi, s ktorými spolupracoval, sú napríklad Vagónka Poprad (vagón WAP v spolupráci s Jarolímom Vavrom, 1973), Strojáreň Piesok (zakružovací stroj, 1973), Elitex Nitra (textilný stroj, 1975), Východoslovenské strojárne Košice (automobil pre poľnohospodárov v spolupráci s Jánom Ondrejovičom, 1975), Závody 29. Augusta Partizánske (plnoautomatická aktivačka, 1977), Smrečina závod Pukanec (laboratórny nábytok, 1978) a mnohé ďalšie. Vyhotovil celý rad štúdií pre Ústav racionalizácie kožiarenského a obuvníckeho priemyslu (ÚRKOP Partizánske).
Azda najrozsiahlejšou úlohou bola spolupráca so Slovenskými lodenicami v Komárne v rokoch 1972 – 1980. Tzv. ponukový projekt, ktorý predložil hlavný inžinier - konštruktér plavidla, bol analyzovaný z hľadiska ergonónie, psychológie, sociológie, estetiky a techniky. Dizajnérsky prístup nebol zameraný len na detaily v interiéri alebo vzhľadovú estetiku lode, ale riešil celý komplex problémov. Počnúc pôdorysom základných priestorových jednotiek (kabíny, chodby, paluby atď.) do logického, technicky aj spoločensky priaznivého celku až po polohu riadiacich pultov a vzhľad ovládacích prvkov. Hlavným cieľom bolo zhostiť sa úlohy tak, aby boli rešpektované všetky obmedzujúce faktory vyplývajúce z konštrukcie samotného plavidla a jeho funkčného zamerania a z toho vyplývajúce možné negatívne psychické stavy posádky (úzkosť depresia, agresivita...).
V tímovej práci s ďalšími autormi (František Burian, Igor Didov, Marian Drugda, Jozef Pokorný, Ján Ondrejovič, Jarolím Vavro) sa autorsky podieľal na dizajne tlačno-tražového remorkéra, riečno-morskej nákladnej lode RMNL 2700 t, korčekovom bagri KBT 400/200 a na osobnej lodi OL 1400.
Od polovice sedemdesiatych rokov rozšíril svoj tvorivý záujem takmer na celé desaťročie aj o dizajn módnej, v prevažnej miere dámskej obuvi. Ako sám vtipne poznamenáva "od lodí k lodičkám". Bola to intenzívna spolupráca s ÚRKOP Partizánske a dôsledné oboznámenie sa s pracovným prostredím obuvníckych dielní ho nasmerovalo aj k jeho finálnemu výrobku - k topánke. Jeho prístup k jednotlivým modelom bol azda racionálnejší než je tomu u módnych návrhárov. Začal formovať topánku od tzv. kopyta. Rôznymi skúškami a analýzami dospel k vypracovaniu úplne novej obuvníckej formy, ktorá z hľadiska ergonómie bola pre ženskú nohu vyhovujúcejšia, než bežne používaná. Až následne sa začal venovať samotnej topánke. Vytvoril základný vzor, ktorý potom varioval farebne, doplnkami, ozdobami, vykrojením päty alebo špičky spoločenskej, dennej či športovej obuvi.
Ján Čalovka sa venuje priemyselnému dizajnu s výraznou intenzitou už štyridsať rokov a patrí medzi jeho vedúce osobnosti.
Jeho legendárny príbor Brusel 58, ktorého sa vyrobilo viac ako 40 miliónov kusov, sa vyrába a predáva dodnes. V roku 2008 oslávi 50 výročie od svojho vzniku.
V súčasnosti sa venuje intenzívne maľovaniu pastelov a olejov s námetom krajiny. Žije v Pukanci.
V novembri 2005 získal Cenu ministra kultúry SR za celoživotné dielo.

Ocenenia:
2005 Cena ministra kultúry SR za celoživotné dielo

tvorba

Spolupráca s výrobnými podnikmi

1956 - 1997 Sandrik Hodruša - Hámre
1960 - 1975 Kovosmalt Fiľakovo
1962 - 1964 Kveta Nová Baňa
1965 - 1970 Okresný priemyselný podnik Dolné Hámre
1970 - 1972 Vagónka Poprad
1970 - 1980 Strojáreň Piesok
1970 - 1985 Elitex Nitra
1970 - 1988 Závody 29. augusta Partizánske
1970 - 1990 URKOP Partizánske
1970 - 1997 Exunaco a.s. (Smrečina) Pukanec
1972 - 1980 Slovenské lodenice Komárno
1974 - 1976 ZŤS Vyhne
1978 - 1982 Východoslovenské strojárne Košice

Diela pre architektúru

1966 - Dekoratívna mreža pre hotel Čavoj, Ružomberok
1967 - Dekoratívna mreža pre hotel Tokajík, Vysoké Tatry
1967 - Deliaca stena pre reštauráciu, Liptovský Mikuláš
1969 - Dekoratívna plastika pre reštauráciu Jednota, Turany
1972 - Reliéf vstupného priečelia pre závod Podpolianský strojární Detva, Krupina

Samostatné výstavy

1979 - Ján Čalovka - design. SNG, Bratislava
1997 - Ján Čalovka - design. SNG, Bratislava
1997 - Ján Čalovka - design. SNG, Zvolenský hrad
1998 - Ján Čalovka - design. SNG, Tekovské múzeum Levice
2000 - Výstava obrazov /pastel/ - Premeny krajiny , Pukanec
2002 - Výstava obrazov /pastel-olej/ - Premeny krajiny, Pukanec
2005 - Výstava obrazov /pastel-olej/ - Premeny krajiny, Tlmače-Lipník

Kolektívne výstavy

1958 - 3. celosolovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, Bratislava
1961 - Trienále výtvarného umenia, Miláno
1962 - 4. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, Bratislava
1964 - Slovenské úžitkové umenie, Praha
1965 - 5. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, Bratislava
1966 - Slovenské úžitkové umenie, Sofia
1966 - Československé úžitkové umenie, Helsinki
1967 - Slovenské úžitkové umenie, Havana, Varšava, Novi Sad
1967 - Medzinárodný veľtrh umeleckých remesiel, Mníchov
1967 - Svetová výstava, Montreal
1967 - Československý design, Londýn
1968 - 6. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, Bratislava
1968 - Československý design, Stuttgart
1971 - 7. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, Bratislava
1973 - Československý design, Varšava, Ľublana
1974 - Československý priemyselný design, Moskva
1976 - 8. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného designu, Bratislava
1977 - Československý design, Lipsko
1977 - Slovenské úžitkové umenie, Odesa, Viľnus
1977 - Výstava stredoslovenských výtvarníkov, Banská Bystrica
1978 - Československý design, Turku, Moskva, Minsk
1980 - Design okolo nás, SNG Bratislava, Podunajské múzeum Komárno
1980 - 9. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, Bratislava
1982 - 10. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, Bratislava
1983 - Človek - prostredie - design, SNG Bratislava
1986 - 11. celoslovenská výstava úžitkového umenia a priemyselného výtvarníctva, Bratislava
1996 - Design v kameni - kameň v designe, Pukanec
1998 - Výstava úžitkového umenia a designu, Kodaň
2006 - Rozhovory k výstave a o výstave WATCH DESIGN - SNG Nitra

Sympóziá

1995 – 1996 Design v kameni, kameň v designe, Zlatý onyx a.s. Levice