Vladimír Pavol Čobrda patrí medzi najvýznamnejšie osobnosti evanjelickej a.v. cirkvi na Slovensku v 20. storočí. Bol synom Pavla Čobrdu (1845-1931). Študentské roky prežil na gymnáziách v Banskej Bystrici a v Sarvaši, kde v roku 1899 zmaturoval. Teológiu začal študovať v Prešove, no po vylúčení dokončil štúdium v Bratislave a v Erlangene.
V rokoch 1904 až 1908 pôsobil ako kaplán v Liptovskom Mikuláši. Obdobie rokov 1908 – 1920 prežil ako evanjelický farár v rodných Smrečanoch, staral sa tak o duchovný život zboru, ako aj o rozvoj hospodárstva a kultúry.
Bol jedným zo signatárov Martinskej deklarácie z roku 1918. Počas rokov 1918 až 1920 pôsobil ako poslanec Národného zhromaždenia ČSR. V rokoch 1920 – 1931 bol farárom v Ružomberku a v roku 1930 bol zvolený za biskupa Východného dištriktu, ktorý sídlil najskôr v Ružomberku, neskôr v Prešove.
Čobrda vo svojej inštalačnej reči v ružomberskom evanjelickom kostole vyhlásil:
„...Stojím na stanovisku nášho Augsburského vyznania ako najvernejšieho vysvetľovania slova Božieho, najdokonalejšieho chápania kresťanstva a najideálnejšieho svetového názoru na živo vôbec, na časnosť i večnosť. Pri tomto vyznaní mi nejde, opakujem a prízvukujem to i pri dnešnej príležitosti, len o mŕtvu literu, ktorá zabíja, - ide mi o viac; ide mi o ducha, ktorý oživuje; o ducha, ktorý živil a udržal našu cirkev v ohni vyše 300-ročného útlaku, potupovania a prenasledovania a ktorý jedine ju môže oživiť a udržať i dnes proti novým i starým, vnútorným i vonkajším nepriateľom sprava i zľava. V tomto duchu chcem byť i sám živým a výrečným svedkom evanjelia Kristovho ako moci Božej, ktorá môže preporodiť a spasiť hriešne duše, a dbať o to, aby v tomto duchu bolo kázané evanjelium v chrámoch, aby v tomto duchu bolo vyučované v školách a aby sa v tomto duchu vzdelávala naša mládež v skutočné dietky Božie v spolkoch – to mi bude jedna z najprvších a najhlavnejších starostí. A je to i dnes jedna z mojich najsrdečnejších prosieb na všetkých bratov v úrade kňazskom i v povolaní učiteľskom.“ (zdroj: http://www.ecav.sk/?p=info/INFHist%C3%B3ria/osobnosti/%C4%8Cobrda_vladimir_pavel)

V roku 1933 bol menovaný za generálneho biskupa evanjelickej cirkvi a.v. na Slovensku, v tejto funkcii zotrval do roku 1953. Hodnosti generálneho biskupa sa vzdal v roku 1951, hodnosti dištriktuálneho biskupa sa vzdal v roku 1953.
Počas svojho života bol Dr. Vladimír Pavol Čobrda väznený, v rokoch 1944, 1962, dokonca v roku 1962 ho ako 82. ročného uväznili na pätnásť mesiacov.
Jeho aktivity sa spájali aj s prekladmi žalmov a Novej zmluvy, publikáciou v náboženských časopisoch. Redigoval časopisy: Evanjelický kazateľ, Evanjelický posol spod Tatier a Cirkevné listy. V rokoch 1911 – 1921 bol podpredsedom spolku Tranoscious a predsedal aj Hurbanovej literárnej spoločnosti. Taktiež bol jedným zo zakladajúcich členov obnovenej Matice Slovenskej. Pôsobil v Slovenskej lige, Muzeálnej slovenskej spoločnosti a Štúrovej spoločnosti a ako spoluautor pastierskeho listu z mája 1942 odsúdil režim Slovenského štátu a perzekúciu Židov.

Ocenenia:
1935 čestný doktorát udelený Husovou evanjelickou fakultou v Prahe
1939 vyznamenaný čs. vojnovým krížom

tvorba

1900 – Biblické histórie pre školy ev. a. v., Lipt. Mikuláš
1902 – Cirkevný rok, jeho nedele, sviatky a slávnosti, ako i pamätné dni sv. apoštolov a evanjelistov, Lipt. Mikuláš
1911 – O kresťanskej výchove dietok, Lipt. Mikuláš
1912 – Či je Boh?, Lipt. Mikuláš
1929 – Čobrdov Malý katechizmus Dr. Martina Luthera, Lipt. Mikuláš
1933 – Zpráva generálneho biskupa ev. a. v. cirkvi na Slovensku pre generálny konvent 1933, Prešov
1944 – Nová postila, Prešov