Ľudovú školu navštevoval v Kline, potom Gymnázium v Ružomberku a Obchodnú akadémiu v Prahe.

S Vavrom Šrobárom a ďalšími študentmi založil študentský spolok. Pre panslavizmus ho vylúčili zo všetkých škôl v Uhorsku. Aktívne pracoval aj v Prahe v spolku Detvan, prispieval do Slováka a Petra a bojoval za národné uvedomenie Slovákov.
Angažoval sa za zakladanie roľníckych družstiev, ktoré mali povzniesť zaostalý slovenský vidiek. Ukončenie svetovej vojny prijali obyvatelia s nadšením a s nádejou na lepší život. Povzbudenie sa prejavilo v oživení hospodárskeho podnikania a zakladaní nových spolkov. K pobočke ľudovej banky v Námestove, pribudla Roľnícka vzájomná pokladnica (poskytovala členom pôžičky každého druhu za najnižší úrok) a Všeobecné úverové družstvo.

Pôsobenie:

Po skončení štúdií pracoval v Tatra banke v Martine a vo filiálke Úvernej banky v Trstenej.
1892 založil Ľudovú banku v Trstenej
1894 vstúpil do aktívnej politiky; angažoval sa v Zičiho Katolíckej ľudovej strane, za ktorú bol aj poslancom v Uhorskom sneme
1899 vrátil sa do rodného Klina a spravoval otcov obchod
podieľal sa na založení družstva oravských plátenníkov a tkáčov
1902 založil pobočku ľudovej banky v Námestove a stal sa jej riaditeľom
1905 inicioval vytvorenie Slovenskej ľudovej strany, za ktorú ho o rok neskoršie opätovne zvolili do Uhorského snemu;
za Katolícku ľudovú stranu kandidoval v bobrovskom volebnom obvode do uhorského parlamentu. Hoci vo voľbách zvíťazil, v roku 1905 zo strany vystúpil (odmietol požiadavku strany verejne sa dištancovať od národnostného programu a spolupráce so slovenskými politikmi). V uhorskom parlamente sa pridal k Snemovej národnej strane, ktorej členom bol aj M. Hodža. Spolu s F. Jurigom sa stal hlavným iniciátorom Slovenskej národnej strany.
1960 prenasledovaný predstaviteľmi maďarských vládnucich tried a odsúdený na dva mesiace väzenia za podporovanie slovenského národného hnutia
1910 bol opäť zvolený za Slovenskú národnú stranu do uhorského snemu, kde získal poslanecké kreslo
1911 - 1914 redaktor Slovenských ľudových novín
Od 1913 podpredseda Slovenskej národnej strany
1918 - 1924 vykonával funkciu hlavného slúžneho v Námestove Po vzniku prvej ČSR sa podieľal na znovu založení Slovenskej ľudovej strany. Bol členom jej výkonného výboru. Po prijatí Deklarácie v Martine na jeseň roku 1918 založil s Dr. Floriánom Kovalíkom, Floriánom Hrkeľom, Romanom Kubicom a ďalšími Národnú radu v Námestove. Zastával funkciu predsedu.
1933 - 1946 ako predseda okresnej starostlivosti o mládež zorganizoval pre chudobné oravské rodiny množstvo podporných akcií. Po celý čas sa snažil o postavenie Okresného detského domu pre siroty, postihnuté a opustené deti. Pre nedostatok finančných prostriedkov sa nepodarilo realizovať túto humánnu myšlienku.
1933 založil a od roku 1936 aj viedol nepolitický mesačník Naša Orava

Pocty:

1997 Pod záštitou Biografického ústavu Matice slovenskej v Martine sa uskutočnil 6. novembra v obci Klin pri Námestove populárno-vedecký seminár pod názvom Skyčákovci na Orave. Cieľom bolo predstaviť prínos menej známych členov hornooravskej rodiny Skyčákovcov pre národné dejiny Slovákov: František Skyčák - zakladateľ kúpeľov "Slaná Voda" (Ďuranová, Ľ.); Politik spod Babej hory (Parenička, P.); Cirkevný dejateľ a filozof František Skyčák (1899 - 1945);
(Maťovčík, A.); Rod plátenníkov z Klina (Ďuriška, Z.).

1998 Pamätná tabuľa umiestnená na Stene významných osobností hornej Oravy, ktorá bola vybudovaná v rámci rekonštrukcie Hviezdoslavovho námestia v Námestove (okrem neho sú tam tabule P. O. Hviezdoslava, Jána Vojtaššáka, Antona Bernoláka, Martina Hamuljaka, Mila Urbana, Ignáca Grebáča Orlova, Pavla Floreka, Augustina Načina Borina). Autormi projektu sú: Ing. arch. Štefan Krušinský, Ing. arch. Vladimír Krušinský, Ing. arch. Ferdinand Buček, a Peter Krušinský.