„Všetko je dar Prozreteľnosti, ktorá sa stará o tých, čo sa jej oddajú, a všetko privádza k šťastnému koncu.“

Sedem tried gymnázia absolvoval v Trnave, ôsmu v Galante, kde roku 1948 aj zmaturoval.
1955 po vysvätení za kňaza pokračoval v štúdiu filozofie a psychológie v Turíne, Ríme a vo Viedni
1961 získal v Ríme doktorát z filozofie.
1995 na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského bol habilitovaný na docenta teológie
1997 bol inaugurovaný za profesora filozofie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre

Detstvo prežil v Považskej Bystrici, kde navštevoval aj základnú školu. Jeho dospievanie bolo poznačené viacerými „prozreteľnými omylmi“. Napríklad, keď sa po skončení základnej školy doslova omylom dostal na saleziánske súkromné gymnázium do Šaštína. Po piatej triede gymnázia ho znova z „omylu“ direktor ústavu a možno aj niekto iný neodporúčali do rehole. Preto sa všetci čudovali, keď ho tam bez zaváhania prijali. Za omyl považuje aj to, že ako najmladšieho zo saleziánov ho polícia odviedla do koncentračného tábora k Plzni, odkiaľ jediný - na rozkaz svojho vtedajšieho predstaveného Ernesta Macáka - ušiel do Rakúska a po niekoľkých mesiacoch do Talianska. Až tam sa skončili jeho nedobrovoľné dobrodružstvá a začalo sa jeho pasovanie s teologickými knihami, s prednáškami v taliančine a knihami, ktoré boli sčasti v latinčine.

Pôsobil v rozličných štátoch takmer na všetkých kontinentoch. Najdôležitejšími prostriedkami jeho apoštolátu sa stali rozhlasové sväté omše, televízne a rozhlasové náboženské relácie, ako aj analýzy a reakcie na udalosti dňa v novinách i časopisoch. Pre mnohých bol desiatky rokov „hlasom“, ktorý sa prihováral, burcoval, volal, vyzýval, napomínal, vyčítaval, ba i hrozil. Nikdy však nikoho verejne nenapádal, neodsudzoval, neštval proti nikomu, a to ani vtedy, keď bolo treba zaujať stanovisko voči ľuďom a udalostiam.

S Božou pomocou pašoval na Slovensko Božie slovo. Všetok materiál (300 až 500 kníh na jeden prevoz) skrývali v dvojitých stenách dodávok, špeciálne upravených podľa holandského plánu morských plavidiel. Na ich prevoz prispeli 70 až 80 percentami financií protestanti, drobní, ale sem-tam i bohatí ľudia. Financiami výrazne prispel aj Richard Wurmbrand, evanjelický priam charizmatický duchovný, rumunský konvertita zo židovstva. Je obdivuhodné, že hlavní aktéri nikdy nemali haváriu a nikdy im nechýbali práve potrebné peniaze. Nikdy ani na Slovensku nezlyhali autá, šoféri, ľudia, ktorí mali to šťastie dostať náboženské knihy. Hrdinstvom však bolo mať v dome na Slovensku dvesto-tristo náboženských kníh a nájsť tých, ktorí budú mať odvahu čítať ich a rozširovať medzi priateľmi. Pripísal ku cti slovenským katolíkom, že sa našli ľudia, ktorí boli ochotní spolupracovať.

Je autorom množstva teologických, filozofických a cirkevnopolitických štúdií, úvah a esejí. Literárnu činnosť začal publikovaním časopiseckých článkov roku 1964. Neskôr publikoval aj čiastkové štúdie v časopisoch u nás aj v zahraničí, ako aj v rozhlase. V presvedčení, že sa nikdy nevráti do vlasti, nearchivoval ich, a tak zostali roztrúsené v jednotlivých periodikách

Po nežnej revolúcii sa vrátil do vlasti. Spolupracoval s Konferenciou biskupov Slovenska (KBS) v oblasti masmédií a vyvíjal intenzívnu publicistickú a kazateľsko-pastoračnú činnosť, najmä prostredníctvom rozhlasu i televízie. Pravidelne prednášal pre vysokoškolskú mládež.

Vzhľadom na obmedzenia zdravia a potrebnú každodennú starostlivosť prežíva po bohatých kňazsko-publicistických rokoch svoju starobu v starostlivej opatere rehoľných sestier v Bratislave.

Pôsobenie
1944 vstúpil do saleziánskeho noviciátu
1945 zložil prvé rehoľné sľuby
1950 barbarská noc z 13. na 14. apríla ho zastihla na pedagogickej praxi na saleziánskom gymnáziu v Šaštíne. Podarilo sa mu ujsť do Rakúska a po niekoľkých mesiacoch do Talianska, kde doštudoval teológiu.
1952 prijal kňazskú vysviacku
1958 - 67 prednášal teológiu v saleziánskych seminároch vo Viedni, v Kolíne nad Rýnom a v Katánii
1967 - 71 pôsobil v Miláne medzi študentmi a zároveň pripravoval dve knihy v slovenčine
1971 nastúpil do Rádia Slobodná Európa v Mníchove na miesto redaktora nábožensko-kultúrnych programov, neskôr z vlastnej iniciatívy prevzal aj vysielanie v Hlase Ameriky a Radiu Stefanus
Pôsobil aj ako člen Európskeho výboru Svetového kongresu Slovákov
1991 návrat na Slovensko; zriadil Slovenskú katolícku tlačovú službu (Skates), ktorá však po štrnástich mesiacoch pre neporozumenie zodpovedných kruhov prestala vychádzať; saleziánski predstavení ho uvoľnili na spoluprácu s Konferenciou biskupov Slovenska v oblasti masmédií. Tak ako v zahraničí, aj „konečne doma“ vyvíjal intenzívnu publicistickú a kazateľsko-pastoračnú činnosť, pričom hojne využíval rozhlas i televíziu.
Po páde komunizmu až do roku 1993 absolvoval početné prednášky v mestách po celom Slovensku.
1993 založil Slovenskú katolícku akadémiu a bol zvolený za jej rektora (akadémia organizuje prednáškové kurzy a diskusie pre širokú akademickú i neakademickú verejnosť).
1997 po nostrifikácii akademických titulov ho vymenovali za profesora systematickej filozofie na Univerzite sv. Cyrila a sv. Metoda v Trnave.

Ďalšie aktivity
1980 založil vlastné nakladateľstvo, v ktorom do roku 1990 vyšlo 29 kníh, z toho asi tretina jeho pôvodných prác a dve tretiny prekladov alebo nových vydaní starších slovenských prekladov (napr. Augustínove vyznania, Werfelova Pieseň o Bernadette, z kníh preložených do slovenčiny napr. Hartfeldovo Svitanie, Ochotníkove Zápisky spoza mreží, Lippertov Človek Job sa prihovára Bohu, Carettova Púšť uprostred mesta, Sheikovej Opovážim sa ho nazvať Otcom, Seuffertov Tomas Morus, Schumacherovo Po stupňoch bytia a iné). Knihy sa tajne posielali rozličnými kanálmi na Slovensko.
Od 1994 uvádza pravidelne desaťminútové relácie v Slovenskej televízii. Ich hlavné myšlienky sa publikovali v dennej tlači a vyšli aj knižne v publikácii Slovo do týždňa (1995 1, 1996 2, 1997 3, štvrtá časť sa pripravuje na vydanie)

Ocenenia
1997 Rad Andreja Hlinku I. triedy za celoživotné dielo, udelený prezidentom SR Michalom Kováčom

Zásluhy

tvorba

1970 K širším obzorom (vyšla v siedmich vydaniach; rozoberá v nej šestnásť základných tém viery)
1971 Cesty k nekonečnu (štyri vydania; ponúka v nich základné otázky prirodzenej teológie a prístupným spôsobom približuje najmä dôkazy existencie Boha)
1973 Svetlo z Lisieaux (životopisná štúdia o sv. Terezii; vyšla v ôsmich vydaniach)
1973 Myslitelia a myšlienky (štyri vydania)
1976 Apartheid (o situácii cirkvi na Slovensku po Helsinskej konferencii; vyšla v deviatich jazykových mutáciách)
1978 20 + 10 Jahre danach (o vývoji náboženskej situácie na Slovensku v troch vydaniach a vo francúzskom preklade LC Eglise martyre)
1985 - 98 Ozvena slova (sedem zväzkov encyklopedického diela; usiloval sa a usiluje sprístupniť čitateľskej verejnosti celkový pohľad na kresťanstvo. Opiera sa pritom o koncil a o najsmerodajnejších teológov druhej polovice 20. storočia. Dielo nie je ucelené, autor pripravuje ďalšie tri zväzky.)
1981 Keď zakvitne rumovisko (jedna z jeho najúspešnejších kníh, o čom svedčí aj deväť reedícií)
1982 Sila slabých a slabosť silných (o dejinách cirkvi na Slovensku v rokoch 1945 - 79; jej rozšírené druhé vydanie vyšlo 1989. Kniha bola preložená do španielčiny a angličtiny.)
1988 Viera veľkých vedcov (v knihe veľmi presvedčivo predkladá svedectvá o viere renomovaných prírodovedcov)
Od roku 1991 každoročne vychádza jedno dielo zo série kníh Ozvena slova. Doterajších šesť zväzkov predstavuje súbory jeho rozhlasových kázní, vysielaných najskôr z Mníchova a potom z Bratislavy.)
1995 Každý sa môže zmeniť (jeho vrcholné dielo; dynamické modely správania, kde originálnym spôsobom rozpracoval teóriu cnosti)

Výber z kázní
1985 Opäť doma
1994 K rodine

Preklady
Okrem vlastných kníh preložil, vydal či spracoval vyše tridsať kníh, ktoré vychádzali v zahraničí za podpory rôznych sponzorov. Napríklad:
J. Horský: Sonina rada
C. Caretto: Púšť uprostred mesta
F. Werfel: Pieseň o Bernadete
S. Sánchez: Marcelino, chlieb a víno
J. Ratzinger, W. Kasper: Viem, komu som uveril (464-stranový zväzok nového katechizmu katolíckej cirkvi)

Monografia o autorovi
2001 Osamelý bojovník Anton Hlinka (Gabo Zelenay)