1932 - 1937 ľudová škola, Sereď
1937 - 1945 katolícke gymnázium, Trnava
1945 - 1949 Filozofická fakulta Univerzity Komenského, odbor slovenský jazyk a filozofia, Bratislava

Narodil sa v robotníckej rodine. Jeho básnické začiatky ovplyvnila katolícka výchova a dobové ovzdušie druhej polovice 40. rokov. Prvé verše publikoval ako stredoškolský študent v časopisoch Plameň, Rozvoj, v týždenníku Nový svet a mesačníku Elán. Neskôr sa prezentoval ako básnik silného sociálneho cítenia. Kritizoval negatívne spoločenské javy, ktoré sa nedarilo vtedajšej spoločnosti odstrániť. Prihlásil sa k novému spoločenskému poriadku a jeho ideológii. Básňami vyjadril svoj odpor voči hrozbe vojnového konfliktu. Reagoval prostredníctvom nich aj na vstup spojeneckých vojsk do Československa.

Výbery z jeho básnickej tvorby vyšli vo vyše dvadsiatich knihách, niektoré básnické zbierky vo viacerých reedíciách. Jeho poézia bola preložená do mnohých európskych jazykov, publikovaná časopisecky a v antológiách slovenskej, resp. československej poézie.

Rovnocennou súčasťou jeho literárnych záujmov bola prekladateľská tvorba, ktorou sa zaradil medzi významných slovenských prekladateľov, a to najmä z antickej, gréckej a rímskej literatúry (Sofokles, Aristofanes, Ovídius), a tiež z poľskej klasickej i novodobej poézie (Slowacki, Tuwim, Lec, Szymborska a i.), talianskej, francúzskej a americkej literatúry.

Knižne debutoval v roku 1947 zbierkou Anjeli, ktorá ho svojou myšlienkovou orientáciou radila k mladšej vlne katolíckej moderny. Po roku 1948 (nástup komunistov k moci) sa jeho duchovná orientácia výrazne zmenila. Sociálne ladenou lyrikou sa priblížil ku kritériám tzv. socialistického realizmu. V sociálne zameranej lyrike si všímal predovšetkým neradostné osudy žien – vdov, opustených a bezdetných žien, starých židoviek, ktorých životy kruto poznačila vojna. Na konci 50. rokov, v období poststalinského kultúrneho odmäku, ustupoval z "umeleckých" pozícií schematizmu a začal hľadať vlastné básnické konštanty.

V šesťdesiatych rokoch sa výraznejšie začal presadzovať aj na poli kultúrnom a spoločenskom. Ideovo zostal na protireformných pozíciách a volal po obnove marxistickej literárnej kritiky. Napriek tomu však ostro odmietol inváziu spojeneckých vojsk 21. augusta 1968. Hoci svoj občiansky protest proti invázii sformuloval v básnickej skladbe Rekviem, napokon vstúpil do služieb husákovskej normalizácie.

Od roku 1972 sa na stránkach týždenníka Nové slovo (najskôr v rubrike Z najmladšej poézie a v rokoch 1978 až 1981 v samostatnej prílohe Nové slovo mladých) venoval výchove nastupujúcej básnickej generácie podľa štátnej kultúrnej politiky. Presadzoval jednostrannú orientáciu v duchu ideologického schematizmu, zdôrazňujúcu angažovanosť básnickej osobnosti na úkor jej individuálneho sebavyjadrenia.
Vojtech Mihálik sa pričinil o to, že mnohí slovenskí autori (vtedy) mladej a mladšej generácie nesmeli po roku 1970 (tzv. normalizácia) publikovať, alebo ich tvorba vychádzala iba okyptená a scenzurovaná (napr. J. Štrasser, I. Štrpka, I. Laučík, Š. Moravčík, D. Mitana, M. Richter, J. Švantner a ďalší), kým iní, prevažne netalentovaní autori, najmä odchovanci jeho "socialistickej liahne", boli ním protežovaní a mali otvorené dvere vydavateľstiev, časopisov a iných médií.

Tiež mnohé básne Vojtech Mihálika boli v 70. a 80. rokoch príliš poznačené jeho politickým presvedčením a úsilím presadzovať metódu socialistického realizmu. Dominoval jeho sklon k angažovanej a agitačnej poézii. Postupne prešiel od agitátorstva k moralizovaniu, skepticizmu a k osobnej i spoločenskej dezilúzii. Najvyššie umelecké kvality dosiahol vtedy, keď abstrahoval od politických obmedzení doby, v ktorej žil. Sú to predovšetkým jeho filozoficko-reflexívne skladby a ľúbostná lyrika, ktorými sa navždy zapísal do dejín slovenskej poézie druhej polovice 20. storočia.

Rok 1989 neprináša v jeho tvorbe nový obrat, hoci by sa od neho ako od básnika mohla oprávnene očakávať sebareflexia. V 90. rokoch neupadol do vnútorného exilu, jeho básnická tvorba z tohto obdobia však pôsobí ako únik.
Napriek kontroverznosti bola jeho tvorba ocenená mnohými literárnymi a spoločenskými uznaniami.

Pôsobenie:

1949 - 1950 redaktor vo vydavateľstve Kniha
1950 - 1951 redaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ
1952 - 1954 počas vojenčiny pôsobil ako redaktor časopisu Československý voják
1954 - 1959 tajomník Zväzu slovenských spisovateľov
1960 - 1964 šéfredaktor vydavateľstva Slovenský spisovateľ
1965 - 1967 prvý tajomník a predseda Zväzu slovenských spisovateľov
1968 - 1969 tvorivá dovolenka, z ktorej sa predčasne vrátil do pôvodnej funkcie predsedu Zväzu slovenských spisovateľov
1969 - 1971 predseda Snemovne národov Federálneho zhromaždenia v Prahe
1971 - 1973 odborný poradca pri predsedníctve vlády ČSSR
1974 - 1977 dlhodobá tvorivá dovolenka
1977 - 1985 bol (až do odchodu do dôchodku) riaditeľom vydavateľstva Slovenský spisovateľ

Politická činnosť:

1964 - 1981 poslanec Slovenskej národnej rady
1969 - 1971 poslanec Federálneho zhromaždenia
1966 - 1981 člen ÚV Komunistickej strany Slovenska

Ocenenia:

1953, 1960 štátna cena K. Gottwalda
1976 nositeľ Radu práce
1966 udelený titul zaslúžilý umelec
1978 udelený titul národný umelec

tvorba

Poézia (básnické zbierky):

1947 Anjeli
1950 Plebejská košeľa (1956 báseň Kronika vyšla aj samostatne ako bibliofília)
1952 Spievajúce srdce
1953 Ozbrojená láska
1955 Neumriem na slame
1960 Archimedove kruhy
1963 Vzbúrený Jób
1963 Tŕpky
1964 Appassionata
1965 Útek za Orfeom
1966 Sonety pre tvoju samotu
1968 Rekviem (báseň)
1969 Čierna jeseň (básne Generácia, Uvidieť Neapol, Komunisti)
1975 Trinásta komnata
1978, 1989 Posledná prvá láska
1981 Erotikon
1983 Účasť
1985 Básne a vyznania
1986 Slnečný čas
1987 Nárek
1989 Impertinencie a iné smútky
1989 Pakľúčová dierka
1990 Velebný pán z Maduníc (básnický i občiansky hold bardovi slovenskej poézie Jánovi Hollému)
1992 C. k. musicus Mozart (básnická skladba Je poctou Mozartovi)
1996 Rodisko
1998 Bájky na podvečer, čiže Malý živočíchopis

Výber z poézie:

1957, 1971 Lyrika
1973 - 1974 Básne I-II

Pre deti a mládež:

1962 Kým ja spinkám

Publicistika:

1973 Človek proti slepote

Preklady - výber:

1955 J. Tuwim: V čase kvetov
1959 K. Čukovský: Od dvoch do piatich (spolu s V. Handzovou; teoretické dielo)
1962 F. Branislav: Zlatý dážď (výber poézie)
1965 F. Halas: Halas deťom (detské básne)
1964 Ovídius: Lieky proti láske
1965 Sofokles: Vládca Oidipus (Oidipús tyrannos)
1965, 2002 L. Ferlinghetti: Smutná nahá jazdkyňa (J. Vilikovský)
1970 Aristofanes: Lysistrata
1970 - 1972 P. Ovídius Naso: Umenie milovať I – III
1974 Sofokles: Vládca Oidipus (Sophoclis Tragoediae)
1976 J. Tuwim: Vzdialený tiger
1980 Moliére: Škola žien, Učené ženy, Tartuffe, Mizantrop (výber z drám)
1980 Sapfó: Piesne (1984 2. vydanie)
1981 Fráňa Šrámek: Raport
1982 Petr Bezruč: Sliezske piesne
1984 Antonín Sova: Dobrodružstvo odvahy
1986, 1996 Eurípidés: Médea
1987 D. I. Iuvenal: O mužskej skazenosti
1989 Jiří Wolker: Básnické dielo
1994 G. V. Catulla: Nenávidím a ľúbim
1996 Aischylos: Oresteia. Prikovaný Prometeus (spolu s Miloslavom Okálom)
1996 Aristofanés: Lýsistrata (1969, 1971 Lýsistraté)

Preložené diela:

V samostatných knižných vydaniach vyšli z jeho poézie výbery:
1974 Nejen moje tvář (po česky)
1986 Ale to jsem já (po česky)
1967 Trăpčiva ljubov (po bulharsky)
V nemčine možno nájsť jeho básne v antológiách Aus der Slowakei. Lyrik und Grafik, 1990 a Weisse Nächte mit Hahn. Eine Anthologie der slowakischen Poesie des 20. Jahrhunderts,1996

Výber z jeho prekladateľskej tvorby vyšiel pod názvom Preklady, 1979

Zborník:

1976 Právo na pieseň

bibliografia