Základné vzdelanie získal v rodine a na ľudovej škole v Jasenovej.
1854 - 1858 študoval na Gymnáziu v Banskej Bystrici, odkiaľ prešiel do Tešína a Šopronu. Maturoval v Levoči v roku 1862.
1862 študoval na Vysokej škole technickej vo Viedni matematiku a prírodné vedy. Vzdelanie si doplnil na univerzitách v Mníchove, Heidelbergu a Erlangene. Z vlastnej iniciatívy chodil na prednášky z chémie, geológie, geografie a medicíny.
1866 obhájil doktorskú dizertačnú prácu z oblasti akustiky (vyšla v Poggendorffových Annalen der Physik v Lipsku v roku 1866).

Pseudonymy, ktoré používal: Branislav; Čika Apik; dr. I. Z.; -ch; I. B.; Jánošíkovič; I. Br.; Jasenovský; Iv. Br.; Jaseňovský; Podkohútov; Rybrcol; Zvekan.

Ivan Branislav Zoch sa narodil v rodine evanjelického farára Ctiboha Zocha. Jeho otec patril k najznámejším Štúrovým spolupracovníkom.

Bol nadaným a zdatným žiakom. Po celý čas štúdia žil v biede. Uľahčením pre celú  rodinu bolo, keď sa dostal ako profesor na čerstvo založené prvé slovenské gymnázium v Revúcej. Dostal tu najväčší úväzok a pribral si k nemu aj vyučovanie telocviku, ktorému sa naučil vo Viedni a v Erlangene v nemeckom turnérskom spolku. Mal najväčšiu zásluhu na rozvoji vyučovania prírodovedných predmetov, vybudovaní fyzikálneho kabinetu a tiež sa značne pričinil o výstavbu novej budovy gymnázia. Svojich žiakov viedol k slovenskému uvedomeniu, čo narážalo na silný odpor maďarských maďarónskych ľudí. Bol za to väznený a vyšetrovaný. Ani po prepustení však z národných požiadaviek Slovákov neustupoval.

Pri stupňujúcich sa maďarizačných tendenciách vynakladal veľké úsilie, aby ich cieľavedomou prácou tlmil. Vydával učebnice, organizoval divadlá, spevokol. Pomáhal remeselníkom, roľníkom. Pracoval ako osvetár. Veľkú činnosť vyvinul pre stavbu novej školy napriek veľkým prekážkam maďarónov, ktorí napokon dokázali prvé slovenské gymnázium rozpustiť.

Keďže bol vynikajúci pedagóg, pozvali ho za riaditeľa nového gymnázia v Sarajeve. Dostal sa tu však do rozporu s okupačnými úradmi a vrátil sa do Osjeku, neskôr odišiel do Petrínie. Všade sa venoval telocviku, lebo prostredníctvom neho mohol usmerňovať žiakov výchovne aj národnostne

Pôsobenie:

1866 zakladateľ Sokola
1866 - 1874 profesor na jedinom slovenskom ev. a. v. gymnáziu (zaviedol nové metódy vyučovania fyziky a chémie, učil fyziku, matematiku, prírodopis, chémiu, kreslenie, krasopis a spev, zaviedol vyučovanie telesnej výchovy, popritom výdatne prispieval k divadelníctvu, ochotníčil, písal i hral, stál pri zrode hudobného telesa zvaného hudbokol, venoval sa metrológii, literatúre, astronómii, psychológii, botanike, poľnohospodárstvu, stavebníctvu, jazykovede...), Veľká Revúca
1871 člen Potravného spolku na Slovensku
1874 - 1876 správca Spárorezovej sudodielne, Krupina
1876 - 1879 profesor na gymnázium v chorvátskom Osijeku (pozval ho biskup Strossmayer zo Zagrebu)
1878 po obsadení Bosny a Hercegoviny Rakúskom ho vláda poslala do Sarajeva, aby tam zriadil gymnázium
1879 - 1882 riaditeľ gymnázia v Sarajeve
1882 - 1889 vracia sa do Osijeku, kde sa s veľkou energiou dáva do vydávania konverzačného chorvátskeho lexikónu
1889 - 1908 riaditeľ gymnázia v Petrinji, kde založil meteorologickú stanicu
1908 odišiel do penzie k bratovi Pavlovi Zochovi do Modry, ktorý sa však jeho príchodu už nedožil. Stal sa aktívnym účastníkom a spoluorganizátorom spoločenského života, zúčastňoval sa stretnutí kasína, tradičných augustových výletov na Panský dom, kde usporadúval detské športové hry, pomáhal pri výchove v evanjelickom sirotinci. Zapojil sa do skupiny národovcov, medzi ktorými hral vedúcu úlohu jeho synovec Samuel Zoch.
Odpočíva na Modranskom cintoríne, niekoľko metrov od hrobu Ľudovíta Štúra.

tvorba

Ako polyhistor zasahoval do dvanástich vedných odborov. Napísal vynikajúce práce z matematiky, fyziky, meteorológie, terminológie, hudby, krasopisu. Utvoril matematickú terminológiu - Slovár vedeckého slovenského názvoslovia. Slovník sa opieral o domáce zdroje (matematické učebnice) a český slovník vedeckého názvoslovia z roku 1853. Je spracovaný na dobrej úrovni, škoda, že sa nedostal k spracovaniu terminológie z ostatných prírodovedných odborov.

Jeho Physika sa považuje za prvú slovensky napísanú stredoškolskú učebnicu fyziky. Koncipoval ju moderne, má l84 strán a 284 obrázkov, takže ju možno pokladať za prvú kvalitnú slovenskú učebnicu. Z celého diela môže prekvapiť stať o termoelektrických prúdoch našej Zeme. Podobne prekvapujúce je aj objasnenie vzniku severnej polárnej žiary. Pri vytváraní slovenského fyzikálneho názvoslovia sa opieral o češtinu, ruštinu a latinčinu. Za vytvoreným názvom často uvádzal jeho tvar v inom jazyku. Tým umožnil čitateľovi orientáciu pri prvom stretnutí s novým názvom pojmu.

V čase pôsobenia na revúckom gymnáziu napísal okrem iných aj učebnicu telesnej výchovy, prvú na území Slovenska a v slovenčine pod názvom Krátky návod k vyučovaniu telocviku hlavne pre národnie školy. Obsahuje 140 vlastnoručne kreslených obrázkov. Učebnicu vyhotovil a vydal vlastným nákladom vo svojom kamenopisnom ústave. Publikáciu, ktorú uviedol heslom slovenských sokolov, zloženom zo štyroch písmen S - svornosť, sila, sloboda, sláva,  rozdelil na osem častí, pričom jej terminológia je skutočne originálna. Jeho priekopnícky telocvičný systém bol na svoje obdobie prepracovaný a moderný, úplne nový. K cvičeniam prostným pridal náradie, ale aj atletickú disciplínu, ľudový tanec, hry i turistiku, čím sa snažil smerovať ku komplexnosti a všestrannosti. Od školského roku 1866/1867, kedy sa jeho zásluhou začala vyučovať na revúckom gymnáziu telesná výchova, vybudoval svojpomocne na školskom dvore náradie na cvičenie. Ďalším pozoruhodným momentom spomínanej učebnice je jeho pokus o zavedenie originálneho, pôvodného slovenského názvoslovia. K výkladu pridáva názorné ilustrácie, aby s nimi text korešpondoval a pôsobil prehľadne.

Okrem učebníc fyziky, napísal vyše 80 kratších prác z najrôznejších vedných a životných odborov. Vydal aj niekoľko hudobných skladieb. Sám vyučoval hudbu, spev a hral na flautu.

Dôkazom jeho obrovskej všestrannosti je 270 publikovaných prác z rôznych oblastí, ktoré po sebe zanechal. Pozoruhodné výsledky svojich vedeckých výskumov uverejňoval vo svetových časopisoch.

Neprestajne si udržiaval styk so Slovenskom. Zúčastňoval sa života okolo Matice slovenskej a Živeny a bol veľmi činný vo veciach slovenčiny a slovenských záujmov. Články uverejňoval najmä v Národných novinách a v Lichardovom Obzore, kde venoval veľkú pozornosť popularizácii prírodných vied. Článkami publikovanými v slovenských a chorvátskych časopisoch zase prispel vzájomnému poznaniu Slovákov a Chorvátov

Príležitostne sa venoval aj filológii, najmä otázkam vedeckej terminológie. V článku O tej našej slovenčine kriticky posudzoval jazyk Timravinej prózy. Na vydanie pripravil Laučekov preklad Jakobeovho spisu Lacrumae gentis Slavonicae čili Slzy národa slovenského (1885). Jeho poznámky k vydaniu boli v tom čase napriek vecným omylom prínosom k hlbšiemu poznaniu Jakobeovho života a diela. Pre literárnu históriu sú inštruktívne aj jeho články o Gustávovi Lojkovi Tisovskom. Pod názvom Malý herec (1890) vydal dve pôvodné a tri preložené hry pre mládež (pôvodné sú Svevolny Janko a Loktibrada, už predtým uverejnené v časopise Včielka).

V literárnej oblasti sa zameral na tvorbu anekdot, cestopisov, humoresiek, poviedok a beletrizovaných príhod, zostavil zbierku divadelných hier pre mládež. V článkoch a životopisných portrétoch priblížil viaceré historické i súveké osobnosti. Písal kritické, biografické a iné state. Spracoval stručné dejiny matematiky a fyziky (1889). Jeho najväčší prínos je v tom, že položil základy slovenského vedeckého názvoslovia v oblasti fyziky, matematiky a telesnej výchovy.

V publicistike komentoval slovenský národný život, aktuálnu politickú situáciu, propagoval podnikanie, všímal si ženskú otázku. Svoje práce uverejňoval v slovenských a inojazyčných periodikách, zborníkoch, ročenkách a kalendároch. Jazykovednými príspevkami ovplyvnil vývoj slovenčiny.

Stredoškolské učebnice:

1869 Physika - prvá slovenská učebnica fyziky pre stredné školy: Physika, čili silozpyt pre slovenské gymnásia, reálky a domáco poučenie...
1873 Krátky návod k vyučovaniu v telocviku hlavne pre národnie školy
1873 Počiatky názornej merby (geometrie) pre nižšie gymnáziá a semeniská
1871 Psychológia (ostala v rukopise)

Ostatné:

1885 - 1887 Enciklopedija hrvatska I. a II. (ide o najnáročnejšie dielo Zocha, obsahujúce vyše 600 strán, vydávané v Osijeku po zošitoch. Podobné diela mali vtedy len Angličania, Nemci, Francúzi a Taliani.)
1896 Načela Pedagogike (Osijek)
1896 Metodika nastave u ljetopisu (Sarajevo)
1891 Kakovo ce biti vrijeme (Petrinja)
Lučba-chemia - v rukopise

Práce publikované v zahraničných časopisoch:

Poggendorffove Annalen der Physik und Chemie, ročník 1866 v 6. čísle, zverejnili jeho prácu Zur Kenntniss der chemischen Harmonika, a v 8. čísle jeho dizertačnú prácu Über ein Verfahren zur Messung der Schallgeschwindigkeit in Gasen.

Publicistika:

Dačo o tvorení a užívaní slov vo vedách prírodných. Slovesnosť 3, 1865, č. 19.
Slovár vedeckého slovenského názvoslovia. Letopis MS 5, 1868, s. 14 - 24, 99 - 109.
Hostivít Gustáv Lojko. Orol 2, 1871, s. 292 - 95.
Životopis Hostivíta Gustáva Lojku. Dennica 1, 1871, s. 129 - 31.
Hostivít Gustáv Lojko. In? Tatran. Skalica 1872, s. 319 - 26.
O tej našej slovenčine. Slovenský obzor 2, 1908, s. 61 - 68.

Preklady:

V spolupráci s manželkou Milinou preložil Kukučínov Dom v stráni do chorvátčiny.
1897 Smrť Smail agu Čengijiča (Mažuraničova poéma)
1904 Balkánska cárica (Njegošova dráma)
Preklady próz N. Tordinca a V. Božinova uverejňoval v Slovenskom denníku.

Ďalšie zaujímavosti:

1867 Na svetovej výstave v Paríži vystavoval svoj prístroj na meranie rýchlosti zvuku v plynoch. Na Svetovej výstave vo Viedni vystavoval Model kachlí na „veterné“ kúrenie.

Patril medzi významných pomológov Gemera (od roku 1871 rozširoval známu Gemerskú slivku)

Na revúckom gymnáziu bol zakladateľom prírodopisnej, fyzikálnej, chemickej, mineralogickej a numizmatickej zbierky
a "opatrovníkom múzea". Zbierka obsahovala dermoplastické preparáty vtákov, zbierky hmyzu a minerálov. Múzejníctvu ostal verný aj po zrušení revúckeho gymnázia roku 1874 a aktívne pracoval ako referent prvého odboru zemepisu a prírodopisu pri Muzeálnej slovenskej spoločnosti v Martine.

Ako profesor revúckeho gymnázia spolu s Gustávom Lojkom a Samuelom Ormisom sa pričinil o rozvoj divadelníctva. Revúca sa tak stala centrom gemerského divadelníctva.

Na gymnáziu zriadil kameňotlačiarsku dielňu. Popri učebnicových ilustráciách pripravil v nej aj niekoľko samostatných litografovaných listov. Po zavretí slovenských škôl pokračoval vo svojej diletizujúcej litografickej činnosti v Krupine, až kým neodišiel do Chorvátska.

Prepracoval projekt A. Tribusa na budovu revúckeho gymnázia, ktorá bola postavená (1871) v romanticky poňatom neskoroklasicistickom slohu.

V roku 1871 sa v Martine ako prvý pokúsil o založenie Slovenského sokola, ale neuspel.

Je zakladateľom chorvátskej ľudovej univerzity v zmysle moderných pokrokových snáh, iniciátor zavedenia reálnych predmetov do vyučovania.

Bibilografia:

Salva, K.: Dr. Ivan Zoch. Dom a škola 5, 1889, s. 258 - 60.
Vajanský: Jubileum nášho rodáka. NN 27, 1896.
Chovan, J.: Ivan Branislav Zoch a jeho pôsobenie na revúckom gymnáziu. In: Sto rokov revúckeho gymnázia. (Zborník.) Bratislava 1965, s. 41 - 58.
Hlaváč, A.: Dr. I. Branislav Zoch a jeho storočná Physika. Bratislava 1972.