V 50. rokoch sa zapojil do aktivít v oblasti vznikajúceho moderného jazzu na Slovensku. Neskôr prešiel do oblasti populárnej hudby. V kompozícii kladie dôraz na kompozičnú výstavbu, gradáciu a poslucháčsku adresnosť. Jeho piesne sú charakteristické výrazným melodickým nápadom. Ako aranžér hľadá nové netypické nástrojové obsadenia, využíva zvuk syntetizátorov, základom však zostáva tradičné big bandové obsadenie. V súčasnosti využíva najmä programovanú syntetizátorovú hudbu obohatenú o akustické nástroje.
Vytvoril viac ako 450 skladieb – piesne, orchestrálne skladby, muzikály, scénickú hudbu aj piesne pre deti.
Hudobný vývoj
1956-58 pôsobí v Orchestri Jaroslava Schejbala (orchester vysokoškolákov, ktorý viedol člen Opery SND), v ktorom sa sústredili viacerí poprední hudobníci zameraní na west coast jazz (M. Jurkovič, I. Kuruc, J. Lehotský, K. Ondreička, J. Velčovský), pre tento orchester začína aranžovať skladby, venuje sa samoštúdiu amerických hudobno-teoretických publikácií z oblasti jazzu a originálnych aranžmánov takých aranžérov ako Q. Jones, O. Nelson, H. Mancini, čo ovplyvnilo jeho ďalšiu prácu.
1956-58 súčase s Orchestrom J. Schejbala člen Kvinteta K. Ondreičku, píše jazzové skladby pre Bratislavské jazzové kvarteto (leader L. Gerhardt)
1963 pripravil prvú jazzovú reláciu v Slovenskom rozhlase v Bratislave pod názvom Zo sveta jazzu
1963 aranžuje pre Tanečný orchester Čsl. rozhlasu a orchester S. Pohanku – skladby Akvarel, Dotyky, Monológ, Štúdia a i.
1966-70 dirigent Tanečného orchestru Čsl. Rozhlasu, od roku 1971 sa venuje písaniu piesní populárnej hudby – More (text: I. Úradníček, E. Sepešiová – voc.), Láska na dlani (Z. Studenková – voc.), Minúty (E. Martincová – voc.), Málo miesta v srdci mám (J. Kocianová – voc.) a i.
1972 vychádza publikácia Základy jazzovej interpretácie (Bratislava, Opus), ktorú napísal spolu s I. Wasserbergerom
Ocenenia
1970 zlatá Bratislavská lýra za pieseň Slová (text: I. Úradníček, M. Laiferová – voc.)
1974 1. miesto na Detvianskej zlatej ruži – Kto človeka má rád
1975 strieborná Bratislavská lýra za pieseň Májový vánok (text: B. Droppa, J. Kocianová – voc.)
1975 výročná cena Zväzu slovenských skladateľov
Diskografia
LP Československý jazz, Bratislavské jazzové kvarteto, I. Horváth: Siluety, Supraphon 1962
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
