"Chcel som odhaliť pramene ľudskej biedy. Poukázal som na ne a pokiaľ sa to dalo, usiloval som sa ich odstrániť."

1749 - 1767 základná škola a evanjelické lýceum, Bratislava
1763 teológiu (zaujímal sa popritom aj o prírodné vedy a medicínu) študoval na univerzitách v Erlangene (Nemecko)

Narodil sa v Peštianskej stolici, kde bol jeho otec, rodák z Púchova, farárom slovenských prisťahovalcov. Ako sedemročný osirel a matka, bratislavská Nemka, sa s ním v roku 1749 vrátila do svojho rodného mesta. Neskôr na univerzitách ho ovplyvnili významní učenci tej doby a rovnako aj rodiaci sa kapitalistický ruch nemeckých miest. Najväčší vplyv mal naňho J. A. Komenský, tiež myšlienky J. J. Russeaua, B. J. Basedowa, G. Ch. Salzmana, H. J. Campeho, J. F. Mayera, H. J. Pestalozziho. Vďaka nim pochopil potrebu vzdelávania dolnozemských roľníkov.

Jeho celoživotným cieľom bolo čo najužšie spojiť školu a výchovu s potrebami života.

V časopisoch publikoval množstvo štúdií a úvah s rozličnou tematikou, prevládali však práce z pedagogiky a hospodárstva. Okrem praktických rád pre roľníkov kritizoval vtedajšie pomery na dedine a prezentoval vlastné názory na ideálne usporiadanie roľníckej obce.

Ide o jednu z najvšestrannejších osobností slovenskej histórie a najvýznamnejšieho dolnozemského slovenského intelektuála, vynikajúceho učenca a pedagóga. O utopistu, utópie ktorého sa ukázali ako reálne. Na rozdiel od autorov ostatných utópií dokázal nemálo zo svojich predstáv aj uskutočniť.

Popri kňazskom poslaní (slúžil ako farár slovenských vysťahovalcov v Maďarsku ) bol aj učiteľom a národohospodárom a osvetárom. Jeho aktivity ďaleko presiahli mesto i región (pozri časť Zásluhy). Napísal aj niekoľko zásadných diel z oblasti poľnohospodárstva, štátnej správy, pedagogiky a spoločenskovedného pojednania.

Najvýznamnejšia je jeho reformno-pedagogicko-osvietenská činnosť a úsilie o hospodárske povznesenie uhorského roľníka poľnohospodárskou osvetou, najmä zavádzaním racionalizačných metód a noviniek až po tzv. regulovanú, t. j. podľa plánu stavanú a riadenú typovú vzorovú dielňu.

Pôsobenie

1767 domáci vychovávateľ, Bratislava
1767 krátky čas bol kaplánom v Sarvaši, potom pol roka kazateľom na panstve v Šuranoch
1768 evanjelický farár na fare Mateja Markoviča, Sarvaš
1779 - 1806 založil a viedol Praktický poľnohospodársko-priemyslový ústav, Sarvaš
1781 člen Kráľovskej školskej komisie v Bratislave, tiež dekan, teda školský inšpektor v Békešskej stolici

Pocty:

V Maďarsku sú po ňom nazvané školy i múzeá. Tessedik Sámuel je pojem, jeho busta nechýba v žiadnom kompletnejšom panteóne maďarských mysliteľov.
folklórny súbor Slovákov v juhomaďarskom Sarvaši nesie jeho meno

Ocenenie:

Jeho prácu ocenil cisár Jozef II. zlatou medailou

tvorba

1778 Knižečka k čítaní a k prvním začátkům školských dítek (ak nerátame Doležalovu Abecedu, bola to vôbec prvá slovenská detská kniha)
1781 Pokyny pre dekanov čiže školské pripomienky (editor reči J. A. Komenského, ktorú predniesol v roku 1650 v Šarišskom Potoku – Oratio de cultura ingeniorum))
1784 Uhorský roľník, čo je a čím by mohol byť (Der Landmann in Ungarn, was er ist und was er sein könnte)
1791 Dvanásť paragrafov o uhorskom školstve

Bibliografia:

Čečetka, J.: Učiteľ ľudu Samuel Tešedík. Martin 1952.
Čečetka, J.: Pedagogické dielo Samuela Tešedíka. Bratislava 1959.
Sliacky, O.: Literatúra pre deti a mládež v národnom obrodení. Bratislava 1973.
Wellmann, I.: Tessedik Sámuel. Budapest 1956.