Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Juraj Papánek osvietenský historik, učenec, autor prvých zachovaných programových dejín Slovenska a Slovákov, ktorý obhajoval ich rovnoprávnosť v rámci Uhorska
* 01.04.1738 Kuklov † 11.04.1802 Olasz (Maďarsko)
vzdelanie
Gymnázium ukončil v Bratislave.
Filozofiu študoval v Budíne (Budapešť), právne vedy v Jágri (Eger, Maďarská republika) a teológiu v Pätkostolí (Pécs, Maďarská republika).
životopis
Narodil sa v zemianskej rodine. Rodina získala zemianstvo za zásluhy v boji proti Turkom a rodinný erb neskôr akoby predznamenal jeho životnú náplň: v zelenom poli rytier v striebornom brnení – v pravej ruke drží meč a v ľavej srdce. Oboje bude pre jeho Dejiny charakteristické. Nižšie školy i prvé roky gymnázia navštevoval v moravskom Mikulove, ktorý bol v tom čase pod silným nemeckým vplyvom. Tu sa prvýkrát stretol s historickými spismi českých a moravských autorov, v ktorých rezonovala najmä téma Veľkej Moravy. Ako desiatky jemu podobných mladíkov slovenského pôvodu sa vydal z malého mesta na Záhorí do sveta učenosti, aby ako kňaz slúžil Bohu i ľuďom.
Do literatúry vstúpil prvými dejinami slovenského národa vôbec. Svojim nasledovníkom tak zanechal dôležitý testament doby - dejiny národa, z ktorého vzišiel. Nebol historikom z povolania. Bol iba vzdelaným nadšencom, ktorý na vzdialenej, zapadnutej fare v Olasze, na dnešných maďarsko-chorvátskych hraniciach, plnil svoje pastierske poslanie. Povolanie kňaza sa mu stalo jeho životným poslaním. Vo vtedajšej národnostne zmiešanej monarchii pôsobil medzi nemeckými a chorvátskymi osídlencami. Je takmer neuveriteľné, že tu v izolácii, vzdialený od svojej vlasti, napísal dejiny slovenského národa. Hoci v úvode k svojej knihe píše, že je rodom Slovák, výchovou Nemec (študoval v gymnáziách s vyučovacím jazykom nemeckým), urodzenosťou Uhor (príslušnosť k uhorskej nobilite) a svojím úradom Ilýr (svoje dielo vytvoril počas pôsobenia v chorvátsko-nemeckej farnosti v Olasze), rozhodujúce bolo práve vedomie príslušnosti k slovenskému rodu.
Začiatky svojho vysnívaného "Kráľovstva Slovákov" umiestnil do 4 stor. pred n. l. Na tróne sa za toto obdobie až po cisárovnu Máriu Teréziu vystriedalo 32 slovenských panovníkov, ktorých mená zoradil do presného poradia. Jadro svojich predstáv o Veľkomoravskej ríši sústredil v kapitole O kresťanstve Slovákov. Vychádzal najmä s Kosmasovej kroniky a z prác moravských historikov. Najrozsiahlejšiu časť tejto kapitoly tvorí pôsobenie Cyrila a Metoda na Veľkej Morave. Práve pod vplyvom jeho argumentov sa ešte za čias panovania Márie Terézie stali solúnski bratia oficiálnymi svätcami monarchie.
Jeho dielo vyvolalo neskôr odozvu u mnohých slovenských vzdelancoch, napr. u jezuitu Juraja Sklenára, Juraja Fándlyho, Antona Bernoláka či Jána Hollého a ďalších. Aj Ľudovít Štúr a jeho družina, ktorými národnouvedomovací proces na Slovensku vrcholí, sa opierali o jeho historické práce. Stalo sa učebnicou obrodeneckej generácie. Položil ním základy cyrilometodovskej a veľkomoravskej tradície ako obrodenských tradícií. Teóriu o autochtónnosti Slovákov i Slovanov prijal i zakladateľ svetovej slavistiky P. J. Šafárik a, čo je pozoruhodné, v súčasnosti sa k nej prikláňa aj časť jazykovedy.
Síce sa po ňom nezachoval ani portrét, ale v celoživotnom odkaze, testamente svojej doby, nám však zanechal veľké poučenie pre dnešok: ak nezanikol národ, ktorý v ťažkých časoch reprezentovala navonok iba hŕstka vzdelancov, je isté, že nemôže zaniknúť národ, ktorý dnes reprezentujú milióny vzdelaných a sebavedomých ľudí, ktorí žijú vo vlastnom štáte.
Patrí k málo poznaným, no významným pilierom obrany a ochrany slovenského národného historicizmu.
Pôsobenie:
1763 kňazská vysviacka; kaplán v Tolne
1767 farár vo Vörösmarte (Popovac, Juhoslávia)
1772 farár na chorvátsko-nemeckej farnosti, Olasz
Pocta:
2002 Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR vydalo poštovú známku Osobnosti Juraj Papánek (autor výtvarného návrhu Jozef Baláž, rytec známky František Horniak podľa líniovej rozkresby Martina Činovského)
tvorba
1780 Historia gentis Slavae - De regno regibusque Slavorum atque cum prisci civilis et ecclesiastici tum huius aevi statu gentis Slavae (Dejiny slovenského národa – O kráľovstve a kráľoch Slovákov...) - boli to prvé súvislé slovenské dejiny, v ktorých Slovákom prisúdil veľkomoravskú aj cyrilometodskú tradíciu, bránil rovnoprávnosť Slovákov v Uhorsku, Slovensko považoval za pôvodné územie Slovanov a slovenčinu za pôvodnú "matku" slovanských jazykov. Slovákov považuje za autochtónny národ v Karpatskej kotline. Odtiaľto sa rozsídlili všetky ostatné slovanské národy, a preto je aj slovenčina pramatkou všetkých slovanských jazykov. V 14 kapitolách najviac pozornosti venoval Veľkomoravskej ríši a jej najväčšiemu panovníkovi Svätoplukovi. Cyrilo-metodské dedičstvo a s ním spojené začiatky kresťanstva, o ktoré sa v jeho dobe usilovali historici viacerých národov, pripísal jednoznačne Slovákom. Dielo je preniknuté národnou hrdosťou a zohralo významnú úlohu v slovenskom národnom obrodení, dalo podnet k založeniu Slovenského učeného tovarišstva.
1783 Geographica descriptio comitatus Baranyensis ... et liberae regiaeque urbis Quinqueecclesiensis (Geografický opis Baranianskej stolice a jej sídla Päťkostolia)
1789 Tropea bellicosae victricis, intrepidae generosaeque Germaniae Martis Cohortis (latinská báseň oslavujúca Laudona a J. Koburga nad Turkami)
Bibliografia Pražák, A.: Papánek a Fándly. Listy filologické 57, 1930, s. 146-57.
Pöstényi, J.: Juraj Papánek, prvý slovenský historik. Zborník Literárno-vedeckého odboru SSV 1, 1933, s. 43 – 58.
Tibenský, J.: Papánkovo národné povedomie. Historický zborník MS 4, 1946, s. 401 – 13.
Tibenský, J.: Vznik, vývoj a význam veľkomoravskej tradície v slovenskom národnom obrodení. In: O vzájomných vzťahoch Čechov a Slovákov. Bratislava 1956, s. 142 – 53.
Tibenský, J.: J. Papánek – J. Sklenár. Obrancovia slovenskej národnosti v 18. storočí. Martin 1958.
Tibenský, J.: Chvály a obrany slovenského národa. Bratislava 1965.
Zdroj: Encyklopédia Slovenska, IV. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1980; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; www.telecom.sk; spracovala Viola Tóthová