1779 - 1782 evanjelické lýceum, Bratislava
Vojenská akadémia (skončil ju ako dragúnsky rotmajster, postupne získal hodnosť plukovníka), Viedenské Nové Mesto

Bol popredný európsky kartograf, ktorý na určovanie polohy miest používal astronomické hodnoty, i keď v tom období bola rozšírená triangulačná metóda. Presné mapy spracoval pomocou astronómie. Do histórie sa zapísal Všeobecnou mapou Uhorska.

Jeho rodičia Imrich a Barbora mali okrem syna Jána aj syna Alexandra, ktorý zahynul ako vojak v roku 1797 v boji s Francúzmi na talianskom fronte, dcéru Magdalénu a syna Františka, ktorý zomrel v mladosti.

Už na lýceu v Bratislave sa zaujímal o matematiku a fyziku. Odtiaľ ho viedla cesta na vojenskú akadémiu do Viedenského Nového Mesta. Ako sedemnásťročného kadeta ho prijali do vojenskej kartografickej komisie, ktorá robila zememeračské práce pre prvé vojenské mapovanie v monarchii. Neskôr sa zúčastnil na ekonomickom mapovaní. Počas vojenskej kariéry, nie ako vojak, ale ako súkromná osoba, uvažoval o spracovaní mapy Uhorska. Už ako dôstojník začal od r. 1795 súkromne zhromažďovať materiál. Jeho práci boli naklonení uhorský palatín Jozef a armádny veliteľ arciknieža Karol. Tí mu umožnili študovať v mapových zbierkach Uhorskej komory a Kráľovskej miestodržiteľskej rady. Materiál, ktorý takto získal, nebol jednotný. Rozdiely boli v mierkach, v spôsoboch zobrazovania aj mapovania. Preto ich rozposlal na jednotlivé stoličné úrady a vyzval ich, aby materiály preskúmali, doplnili, resp. opravili. Medzitým si pripravoval matematickú kostru mapy. Mal sieť bodov, ktorých polohy boli určené astronomicky. Na základe tejto siete bodov vyrátal aj ďalšie polohy lokalít. Vypočítal aj plošné veľkosti Uhorska a susediacich krajín. Keďže triangulačná metóda bola veľmi nákladná, obmedzil sa na astronomické určovanie polôh miest, pričom bol odkázaný na spoluprácu s mnohými astronómami. Dobrým radcom v náročnej práci mu bol matematik a astronóm František Zach, rodák z Bratislavy.

Aj keď mal blízky citový vzťah, neoženil sa, o čom svedčí zachovaná korešpondencia. Po odchode do dôchodku sa usadil na rodovom majetku v Sedličnej pri Trenčíne, kde zomrel. Ako slobodomurár sa nedal pochovať na cirkevnom cintoríne, ale vo vlastnej záhrade medzi dvoma lipami.

Pôsobenie:

1783 kadet husárskeho pluku (do 1813 aktívny dôstojník); pracoval vo vojenskej kartografickej komisii, ktorá robila zememeračské práce pre vojenské mapovanie v Habsburskej monarchii; zúčastnil sa aj bitky u Slavkova
1795 ako dôstojník začal súkromne zhromažďovať materiál na spracovanie mapy Uhorska
1797 odvelený do Pešti, aby mohol spracúvať mapu Uhorska
1803 dokončil prvé štyri listy mapy Uhorska; od kráľovskej kancelárie dostal koncesiu, aby sa mohlo začať s ryteckými prácami
1808 z tlačiarne vyšiel posledný list mapy
1813 penzionovaný v hodnosti plukovníka cisárskych husárov; vrátil sa na Slovensko, kde žil s otcom v Prázdnovciach; neskôr odišiel do rodnej Sedličnej

tvorba

1803 dokončil prvé štyri listy Mappa generalis regni Hungariae a prostredníctvom Kráľovskej miestodržiteľskej rady ich predložil panovníkovi
1804 - 1806 Mappa generalis regni Hungariae (Všeobecná mapa Uhorského kráľovstva). Na vtedajšie časy bola na vysokej úrovni. Vynikala veľkou presnosťou a podrobnosťou. Spracovaná bola v mierke 1 : 469 472 (jej mierka bola uvedená deviatimi vtedy známymi dĺžkovými mierami ) a tvorilo ju dvanásť listov, z čoho vlastnú mapu tvorilo 9 listov. Mapa mala bohatý kartografický obsah, podrobnú kresbu riečnej siete a pohorí, ako aj rôzne druhy sídiel, samôt a pod. Samotná legenda mapy obsahuje 41 znakov. Vypracovaniu mapy predchádzalo niekoľkoročné zhromažďovanie materiálov a spolupráca s mnohými vedcami viacerých vedných odborov. Je to vlastne prvá najpresnejšia a najpodrobnejšia kompletná mapa Uhorska tých čias, vypracovaná na vedeckých základoch. Mapa bola takým krokom dopredu, že vytvorila nový smer v mapovom zobrazovaní Uhorska a nadlho ovplyvnila dianie v tejto disciplíne. Okrem vedcov ju vysoko ocenil aj Napoleon, ktorý ju preferoval, hoci Lipský bol predovšetkým vojak a bojoval proti nemu pri Slavkove. Slovenský osvietenec a literát Bohuslav Tablic o nej napísal: "Gak krásne mistrowské mapy onen učený Slowák obrsst Lipský pro Uhry a země k nim přináležegjcj wpracoval, w nichžto gména w gegich wlastenském gazyku wyložena gsou." Mapa vyšla v mnohých vydaniach aj v zahraničí.
1805 vypracoval plán Budína a Pešti
1808 v Budíne vydal k Všeobecnej mape Uhorského kráľovstva aj index a podrobný register zemepisných pojmov Repertorium – bol vo viacerých jazykoch (po latinsky, nemecky, maďarsky; názvy uvádzal v domácom jazyku). Repertorium obsahovalo 36 000 hesiel - názvy miest, dedín, lazov, hradov, riek, močiarov atď.
1810 vyšla zmenšenina Všeobecnej mapy Uhorského kráľovstva Tabula generalis... na jednom liste
1810 vydal tlačou plán Budína a Pešti
Vypracoval aj iné mapy, ktoré ostali v rukopise a zväčša sa nezachovali. Publikoval ja niekoľko prác z vojenskej teórie.

Lipského knižnica:

Podľa dobových prameňov bola Lipského knižnica veľmi bohatá. Obsahovala asi 400 - 450 kníh a 600 - 750 máp. Knihy boli väčšinou z oblasti náučnej literatúry - z kartografie, matematiky, geometrie, astronómie, histórie a vojenstva. Zbierka máp obsahovala atlasy, plány miest a mapy štátov z celého sveta. Aj keď si Lipský v testamente želal, aby knižnica zostala zachovaná vcelku a na pôvodnom mieste v jeho dome, po dedičskom súdnom spore, ktorý trval 30 rokov, sa predsa rozptýlila. Veľká časť knižnice zostala po miléniovej výstave v Budapešti (dnes v zbierkach Maďarskej národnej knižnice) a malé torzo, pozostávajúce z 31 kníh , 1 albumu fotografií zo Sedličnej a okolia a z armálesu Daniela Lipského z roku 1649, získal od dedičov pre Trenčianske múzeum v Trenčíne PhDr.  Milan Šišmiš.

Najvzácnejšími knižničnými dokumentmi zachovanými z Lipského knižnice na Slovensku sú:

1808 Repertorium locorum objectorumque in XII. Tabulis mappae regnorum Hungariae, Slavoniae, Croatiae (vydané v Budapešti Peštianskou univerzitou s vlastnoručným exlibrisom Jána Lipského; má 766 strán a príväzok Confiniorum militarium magni item principatus Transylvaniae, ktorý má 160 strán a rozmery 250 × 190 mm)
1751 Corpus juris Ungarici
1751 Jurisprudenta criminalis ... Hungaricas od Mathia Boda 1766 Jurisprudenta practica od S. Husztyho
1770, 1771, 1777, 1790, 1791 Lehrbegriff der gesamten Mathematik (matematické príručky W. J. G. Karstena )
1673 Decretum latino-hungaricum sive tripartitum (jazykové a konverzačné lexikóny od Stephana Werboczyho; prvých 11 strán je prepísaných rukopisne)
1735 Adparatus ad historiam Hungariae sive collectio Miscella od Mateja Bela
1790 Cithara sanctorum s exlibrisom aj supralibrosom Marie von Ottlik od Tranovského

Bibliografia:

Csaba, Reisz T. 2002. Magyarország általános térképének elkészítése a 19. század első évtizedében. Budapest : Cartofil, 2002. 512 s.
Fojtík, Juraj. 1956. Ján Lipský, život a dielo. In Informačné zprávy Okresného múzea v Trenčíne. Trenčín : Okresné múzeum,1956, č. 10, s. 9 - 11.
Prikryl, Ľ. V.: Ján Lipský a jeho mapa Uhorska. In: Dějiny věd a techniky 2, 1969.
Strohnerová, Ľudmila: Zborník z vedeckej konferencie o dejinách kartografie na Slovensku. Trenčín: Trenčianske múzeum, 1976. 95 s.
Zborník zo seminára Život a dielo Jána Lipského. Trenčianske Stankovce: Obecný úrad, 1991. 40 s.