gymnázium v Banskej Bystrici a v Kláštore pod Znievom
Filozofická fakulta Slovenskej univerzity v Bratislave, odbor slavistika, dejiny a sociológia, promoval u profesora Václava Ondroucha; 1940
doktorát

Pri svojej tvorbe často používal pseudonym: Marián Žiar.

Už pred druhou svetovou vojnou sa zaradil medzi popredných predstaviteľov mladej nastupujúcej inteligencie, ktorá svojimi názormi a konaním slovenskú spoločnosť výrazne posúvala vpred, bližšie k vyspelým demokratickým štátom Európy.

Do povedomia slovenskej kultúrnej verejnosti vstúpil svojimi literárnymi, básnickými či esejistickými prácami už v období pred odchodom do exilu. Keby vo väzení nezažil to, čo zažil, a čo zažili aj iní - týranie, mučenie a ukrutné príkoria - nikdy by neopustil Slovensko. Od povstania zažil veci, až si myslel, že sa peklo vyrútilo na zem. Komunistické vyšetrovania, súdy a šibenice, ktorým boli najviac vystavené úplne nevinné obete, boli na dennom poriadku.

Považoval sa za politického utečenca, ktorý odišiel do exilu bojovať za slobodu, demokraciu a ľudskosť. S veľkou dôslednosťou presadzoval svoje predstavy o slovenskej štátnosti, ale nikdy pritom nepodľahol pokušeniu uprednostniť národný princíp pred demokratickým princípom. V tom čase boli nútení opustiť Slovensko nielen predstavitelia slovenskej politickej scény, ale i početní demokraticky zmýšľajúci Slováci, ktorí nemohli súhlasiť s represívnym nastolením komunistickej ideológie.

Po odchode zo Slovenska naplno rozvinul svoju literárnu a kultúrnu činnosť. Okrem veľkého počtu básní, ktoré publikoval v periodikách zahraničných Slovákov pod menom Marián Žiar, je autorom i veľkého počtu literárno-historických štúdií, recenzií.

V exile sa venoval aj rozsiahlej prekladateľskej tvorbe z maďarskej, poľskej, ruskej a nemeckej poézie, ktorú zhromaždil v knihe Podaj nám ruku, Európa. Z poľských básní do nej zaradil Ważykovu Poému pre dospelých, Jawieńovu (Karol Wojtyła) báseň Kameňolom a nový preklad Słowackého básne o slovanskom pápežovi.

Spočiatku sa angažoval v Bielej légii a po založení rozhlasovej stanice Slobodná Európa v Mníchove sa stal, a ostal ním až do odchodu na dôchodok, jej redaktorom. Svoju pôvodnú i prekladateľskú tvorbu tak spojil s aktivitami rozhlasového redaktora a hlásateľa ako interný pracovník Rádia Free Europe v Mníchove. Medzi materiálmi pripravovanými pre vysielanie v slovenskom jazyku mali veľký priestor preklady poľskej poézie, správy a komentáre o poľskej antikomunistickej literatúre, ktoré vyvolávali zaslúženú pozornosť slovenských i poľských poslucháčov Slobodnej Európy. Do vysielania zaradil 23. februára 1956 aj svoj preklad Ważykovej Poémy pre dospelých. V komentári okrem iného uviedol, že poľský komunistický básnik sa stal hrdinom poľského protikomunistického ľudu. Ważyk sa odvážil postaviť na stranu ľudu a vášnivým básnickým tónom zvolal do svedomia Poliakov, že strana, ktorá mala byť nádejou, sklamala a že celá jej politika je radom nesplnených sľubov.

V šesťdesiatych rokoch sa Ważykovu Poému pre dospelých pokúsil uverejniť na stránkach bratislavskej tlače básnik Ivan Mojík, ale neúspešne.

Z ďalších poľských básnikov priblížil poslucháčom vysielania RFE tvorbu Kazimierza Wierzyńského, Juliana Tuwima a K. I. Gałczyńského. Blízky vzťah mal aj k poľskému romantizmu (Słowacki, Mickiewicz). Sté výročie Mickiewiczovej smrti (1955) si pripomenul vlastnou básňou Mickiewicz, v ktorej zvýraznil Mickiewiczov revolučný odkaz dnešku. Keď roku 1956 poľskí robotníci vyšli do ulíc Poznane demonštrovať za spravodlivé riešenie sociálnych a politických problémov, venoval im báseň Chlieb a sloboda. Cenné je, že jeho preklady a komentáre boli prostredníctvom RFE sprístupnené obrovskému množstvu poslucháčov za „železnou oponou“ a popri tradičnej myšlienke slovensko-poľských vzťahov pestovali v nich vedomie spoločného boja proti komunizmu.

Po vzniku Svetového kongresu Slovákov dlhé roky zastával vysoké posty a bol tiež jeho výkonným podpredsedom. Popritom sa venoval politickej lyrike a publicistike. Spolupracoval s exilovými časopismi Most a Rozhľady. Bol spoluzakladateľom a vyše dvadsať rokov šéfredaktorom nezávislého slovenského exilového časopisu Horizont. Bol aktívnym členom exilového Pen Clubu, Blatnickej kresťanskej služby oslobodenia národov, Pan Európy a pod. Na pamiatku Medzinárodného mierového kongresu z roku 1907 (na ktorom Björnsterne Björnson obhajoval Slovákov) zorganizoval v Mníchove medzinárodnú konferenciu Mier v Slobode pre Európu (1983).

Podstatnú časť svojho života strávil ako beženec, najmä v Nemecku, v Rakúsku a v USA. Po páde komunistického režimu sa ako jeden z prvých významných exilových pracovníkov vrátil na Slovensko, kde napriek svojmu úctyhodnému veku pokračuje vo svojej kultúrnej a spoločenskej misii. K jeho najkrajším zážitkom po návrate do vlasti patrili roky strávené po boku prezidenta Michala Kováča, ktorého považoval za ochrancu národnej a kresťanskej tradície. Ako zaslúžilý bojovník proti komunizmu a zaslúžilý kresťanský demokrat opísal vo svojej knihe Úteky z tiesne udalosti okolo vzniku prvej Slovenskej republiky, povstania ktorého sa zúčastnil (bol spolužiakom Husáka), začiatky totality a svoj útek do exilu.Podáva obraz o tom, čo videl, poznal aj odtrpel na vlastnej koži a vlastnej existencii.

Pôsobenie
1938 - 40 pracoval v Slovenskej lige v Bratislave, najskôr ako literárny tajomník a redaktor, neskôr ako správca a generálny tajomník
1940 pracoval v HSĽS ako organizátor sčítania ľudu
1941 tajomník prípravného výboru 80. výročia osláv Memorandového zhromaždenia v Turčianskom Sv. Martine
1941 - 43 šéf slovenskej tlače (povzbavený funkcie šéfa tlače pre vážne politické rozpory)
1944 ako generálny tajomník evakuoval Slovenskú ligu do Mošoviec, aby zachránil jej bohatý archív
1944 na mobilizačnú vyhlášku narukoval do Banskej Bystrice, kde prežil revolučné časy SNP
1945 angažoval sa pri zakladaní kresťansko-demokratickej strany a po Aprílovej dohode (1946) viedol volebnú kampaň Demokratickej strany
1945 – 47 pracoval najprv v redakcii Bojovník, odkiaľ ho vyhodili pre pripravované interview so zostrelenými americkými letcami. Potom pracoval v redakcii Národných novín a ako pomocný technický redaktor Pravdy. V septembri ho na príkaz sovietskych partizánov zatkli, ale po politickom zákroku prepustili.
1949 - 89 pôsobil v exile v Nemecku, čiastočne v Rakúsku a v USA
1949 pracoval v Bielej légii (ilegálny vysielač, ktorý vysielal z Rakúska)
1950 – 80 v slovenskej redakcii Rádia Slobodná Európa.
1987 predseda Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí
1989 návrat na Slovensko
1990 predseda Spolku slovenských spisovateľov a umelcov v zahraničí
1992 predseda Únie slovenských spisovateľov, umelcov a kultúrnych pracovníkov v zahraničí
1993 vymenovaný za poradcu prezidenta SR
V súčasnosti žije striedavo v Bratislave a Mníchove.

tvorba

Poézia
1955 Mickiewicz
1956 Chlieb a sloboda
1974 Piesne a smútky
1957, 1995 Modlitby v putách (Gebete in Fesseln; výber z tvorby väznených slovenských básnikov; preložil Valentín Berko)
1959, 1994 Podaj nám ruku Európa (zbierka prekladov z maďarskej, poľskej a ruskej poézie)

Publicistika - eseje
1975 Živé stopy (výber z novinových článkov)
1990 V čakárni dejín (výber z vlastnej publicistiky)

Monografie
2004 Viera a vzdor v slovenských dejinách (vydaná k jeho 90. narodeninám; vyšla v edícii Libri Historiae Slovaciae vydavateľstva Lúč)
Úteky z tiesne s podtitulom "V tôni dvoch totalít"

Iné
Ferko, Milan - Marsina, Richard - Deák, Ladislav - Kružliak, Imrich: Starý národ - mladý štát: Prehľad slovenských dejín pre školy; 1. vydanie, Bratislava, Litera 1994. - 143 s.
Dlhá cesta k slovenskej cirkevnej provincii: Cyrilometodský kult u Slovákov (zostavil Imrich Kružliak, Prešov, Vydavateľstvo Michala Vaška, 2003. - 235 s.)
Dlhá cesta k slovenskej cirkevnej provincii: Zborník k 20. výročiu prijatia pápežskej konštitúcie Pavla VI. (zostavil Imrich Kružliak, Bratislava,Národné osvetové centrum, 1997. - 51 s.)
V čakárni dejín: Obrazy slovenských osudov (Kružliak, Imrich - Slovak Academic Press, Bratislava, 1999.

Ocenenia
1995 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy
1996 Cyrilometodská medaila (udelená v Dullikene)
1994 Čestné občianstvo Detvy pri príležitosti životného jubilea – 80-tich rokov