základné vzdelanie – Rimavská Baňa
1782 - 1784 gymnázium (gramatika a syntax), Ožďany
1784 - 1786 gymnázium (rétorika), Dobšiná
1786 - 1790 evanjelické lýceum, Šopron
1792 - 1794 univerzita v Jene

1790 - 1791 správca školy a vychovávateľ v Budíkovciach
1794 - 1796 profesor na gymnáziu v Lučenci
od 1803 Katedra reči a literatúry česko-slovenskej na evanjelickom lýceu v Bratislave
1812 - 1818 rediguje Týdenník
1832 - 1841 rediguje Tatranku
1832 - 1836 poslanec uhorského snemu za kráľovské mesto Krupina

Narodil sa v zemianskej rodine. Študoval v Ožďanoch, v Dobšinej a na lýceu v Šoproni. V štúdiách pokračoval na univerzite v Jene, kde otvoril so svojimi krajanmi vysokoškolský čitateľský spolok Societas Slavica, v ktorom sám prednášal o Husovi či Komenskom. Po návrate z Jeny pôsobil ako profesor na gymnáziu v Lučenci a vypomáhal v kníhtlačiarni A. Gottlieba vo Vacove. Od roku 1803 až do konca svojho života pôsobil na Katedre reči a literatúry česko-slovenskej na evanjelickom lýceu v Bratislave, ktorej bol spoluzakladateľom. Prednášal nielen česko-slovenskú gramatiku, ale aj literárnu históriu spojenú s vyučovaním jazyka srbského, poľského a ruského.

Realizoval sa hlavne vo vydavateľskej, prekladateľskej, jazykovednej činnosti. Svoju literárnu činnosť začal vydaním zbierky Múza ze slovenských hor, ktorá bola prejavom slobody vo vtedajšej literárnej tvorbe na Slovensku. Kalendáre boli v tej dobe najčítanejšími knihami na slovenskom vidieku, čo si Palkovič veľmi dobre uvedomoval. Zostavil vlastný Kalendář (1805 - 1847), pre ľud vydával Vetší a zvláštnejší Nový a Starý kalendár (1812 - 1818) a doplnil ho tzv. Přídavkem ku kalendáři, v ktorom popularizoval vedecké poznatky, propagoval modernizáciu poľnohospodárskej výroby a publikoval beletriu. Bývali tu tiež články o najzávažnejších domácich i zahraničných politických udalostiach, o ľudovom zdravotníctve, nových knihách a pod. Palkovič vydával diela slovenských a českých autorov, cirkevné knihy, zdravovedné knihy aj šlabikáre. Zostavil Památné príhody hrabete Beňovského. Jeho celoživotným dielom bol dvojzväzkový Česko-latinsko-nemecký slovník (1820 - 1821), ku ktorému pripojil aj slovník slovakizmov a slovenských rečových zvratov. V roku 1800 vydal preklad Hufelandovho spisu Kunšt prodloužení života a o dva roky neskôr vlastnú brožúru Poučení o očkování. Z francúzštiny preložil a vydal pojednanie S. A. D. Tissota Zpráva pro lid obecní ve vsech bydlíci, kterak by zdraví svého chrániti a v nemocech sobě pomáhati měl k obecnímu dobrému. Je tiež autorom frašky Dva buchy a tri šuchy, napísanej v slovenskom dialekte.

V roku 1803 sa pričinil spolu s Bohuslavom Tablicom a Martinom Hamaliarom, absolventmi jenskej univerzity, o založenie Katedry reči a literatúry česko-slovenskej pri bratislavskom evanjelickom lýceu. Zároveň sa stal jej prvým profesorom. Pri Katedre vybudoval knižnicu a archív. Nepodarilo sa mu však realizovať ďalší plán – založenie ústavu na vydávanie slovenských spisov, kalendárov a novín, ako aj strediska pre zbieranie slovanských starožitností a archívnych dokumentov.

Získať privilégium na vydávanie slovenských novín sa pokúsil už roku 1804. Cisársky dekrét povoľujúci vydávanie Týdenníka sa mu podarilo získať po dlhých bojoch až v roku 1811. Venoval sa v ňom prevažne poľnohospodárstvu a gazdovským správam. V čase najväčšieho rozmachu mal Týdenník okolo 200 predplatiteľov. Palkovič ho redigoval prevažne sám, neskôr začal spolupracovať s mladým študentom Františkom Palackým (prekladal správy o napoleonských vojnách z francúzštiny). Noviny mali protinapoleonský ráz. Neskôr vydával Tatranku (1832 - 1847), prvý literárny časopis na Slovensku s nepravidelnou periodicitou. Najhodnotnejšími príspevkami boli Palkovičove preklady antickej literatúry. Od roku 1841 mu začal v redakcii vypomáhať mladý Ľ. Štúr a presvedčil ho, aby prešiel od švabachu k latinke a uverejňoval aj prvotiny začínajúcej štúrovskej generácie. Aj popri novinárčení pamätal na vydávanie lacných brožúr zostavených z príloh Týdenníka.

Bol zástancom biblickej češtiny a teda radikálnym odporcom Štúrovej spisovnej slovenčiny. Vyznával ideu spoločného jazyka Čechov, Moravanov a Slovákov. Rozpory medzi ním a Štúrom vyvrcholili Štúrovým odchodom z Tatranky. S uspokojením však prijal správu o vydávaní slovenských politických novín, ku ktorým aj Štúrovi blahoželal. Zároveň však vyslovil nádej, že sa Štúr vo svojich politických novinách vráti ku spisovnej češtine.

V dôsledku vysokého veku a zlého zdravotného stavu ho na prednáškach na Katedre zastupoval Ľ. Štúr ako riadny námestník. Zomrel v roku 1850 v Bratislave.

tvorba

Poézia
1798 Zpěvopanna ze slovenských hor (nebola vydaná)
1801 Múza zo slovenských hor

Divadelná tvorba
1800 Dva buchy a tri šuchy (jeho jediné dielo v sovenčine)

Preklady
1800 Kumšt prodloužení života lidského (Hufeland)
1804 Známost vlasti (učebnica)
1805 Česko-slovenská gramatika (Šramko)
1808 Památné příhody hraběte Beňovského (Čerňanský)
1808 Hlas volající k sedlákům (Feješ)
1810 Letopisové krupinští (Braxatoris)
1812 Knižečka k vzdělavatelnému čítaní (Braxatois)
1812 Písně Anakreonovy (Rožnay)
Damétas (Gellert)
Fillys (Gellert)
Iliada (Homér; prvý preklad Homéra u nás)

Publicistika
Výtah z artikulů

Slovník
1820 – 1821 Böhmisch-Deutsch-Lateinisches Wörterbuch (Česko-nemecko-latinský slovník; celoživotné dielo

Ostatné
1830 Bestreitung der Neuerungen in der böhmischen Ortographie (spis)
1802 Poučení o očkowaní aneb inolukolování kravských osipek
Učebnice pre základné školy