Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Július Pántik herec, režisér, pedagóg, národný umelec
* 15.01.1922 Stredné Plachtince † 25.08.2002 Bratislava
motto
„Domov je viac ako slovo. Cítiš v tom chuť a vôňu čerstvo upečeného chlebíka, dotyk matkinej zrobenej mozoľnatej dlane, počuješ zurkot bystrinky. Náš domov, naši ľudia. To je niečo, čo určuje celý ďalší život. Bez čoho existovať je ťažké, ak nie nemožné. To je tá vôňa materinej dúšky, čo ťa sprevádza, nech ideš kamkoľvek. Nesieš si ju jednoducho v sebe, v srdci, v duši ...”
vzdelanie
1940 - 1944 Štátne konzervatórium v Bratislave, odbor herectvo
životopis
Herecké začiatky Júliusa Pántika sa spájajú s pôsobením v ochotníckom divadle v Banskej Štiavnici, kde zároveň študoval na gymnáziu. Svoj umelecký talent preukázal, keď so spolužiakmi režijne naštudoval Tajovského jednoaktovku Matka a vystupoval v estrádnych programoch. V Bratislave študoval právo a zároveň účinkoval v ochotníckom krúžku Štefánik. Zúčastnil sa celoslovenskej ochotníckej divadelnej súťaže, kde v porote sedeli aj Andrej Bagar a Janko Borodáč. Zaujal a nádejného herca pozvali študovať na konzervatórium. Štúdium práva zanechal a na bratislavskom Štátnom konzervatóriu vyštudoval herectvo. Už počas štúdií dostal angažmán v Slovenskom národnom divadle.
Na javisku Činohry SND zotrval celé polstoročie. Stvárnil množstvo divadelných postáv tragického aj komického charakteru. Jeho doménou boli spočiatku postavy dedinských mládencov v slovenských hrách. Stvárnil Petra vo Zvonovom Tanci nad plačom, Jana v Barčovej Matke, ale aj Miška a Ďurka v Tajovského hrách Ženský zákon a Statky-zmätky. Vďaka sympatickému vzhľadu a sugestívnemu rečovému prejavu ho režiséri obsadzovali najmä do rolí pozitívnych mladíkov. Okrem slovenských hier sa neskôr presadil aj v klasických dielach svetového repertoáru, či už od Shakespeara, Moliéra alebo Schillera. Postupne sa prepracoval k postavám vtipných mužov z dedinského prostredia, akými boli napríklad Vinco Fekiač v Králikovej hre Buky podpolianske a Turoň v Bukovčanovej veselohre Surovô drevo. Do dôchodku odišiel v roku 1992, keď sa s divákmi rozlúčil predstavením úspešnej inscenácie Zo života dážďoviek, kde v réžii Martina Hubu stvárnil postavu Johana Ludwiga Heiberga.
Okrem divadla účinkoval vo filme, rozhlase a televízii, pôsobil aj ako režisér detských inscenácií. Ako pedagóg pôsobil v Štátnom konzervatóriu a istý čas aj na bratislavskej VŠMU.
Do pamäti televíznych divákov sa Július Pántik zapísal najmä postavou deda Jozefa z televízneho seriálu o malej Bambuľke. K vrcholom jeho hereckej tvorby patria aj postavy v českých filmoch Znamení kotvy, Bílá tma a Frona.
Bol aj úspešný rozprávkar - v rozhlase i v televízii. Hovorieval: “Treba zasiať do detskej duše semienko nádeje a viery v dobro, lásku k domovu. Želal by som si, aby aj dnešným deťom voňala materina dúška a vedeli i v tomto svete nájsť miesto pre stolík s výšivkou a chlebíkom, ale aj miesto pre omrvinky pre sýkorky, dobré slovo, úsmev a radosť...”
K recitovaniu sa prepracoval pomerne v neskorom veku. Ako vravel: “Vždy som bol skôr herec ako recitátor, ale básne Mikuláša Kováča Táto krajina a Zelený petrenec som prijal ako modlitbu, vyznanie človeka, ktorý miluje zem a svoju krajinu...”
Posledné roky života prežil v ústraní. Dožil sa veku osemdesiatich rokov.
Pôsobenie:
1947 - 1951 pedagóg, Štátne konzervatórium v Bratislave
1951 - 1965 pedagóg, VŠMU v Bratislave (1959 - docent)
1942 - 1992 herec, Činohra SND
Ocenenia:
1960 Cena za herecký výkon vo filme Prerušená pieseň, 11. Filmový festival pracujúcich
1966 titul zaslúžilý umelec
1974 Cena za mužský herecký výkon za postavu baču Goliana vo filme Očovské pastorále, 12. Festival československého filmu, Nitra
1979 titul národný umelec
tvorba
Filmografia:
1947 Varúj...! (valach Mišo), Znamení kotvy (druhý kormidelník Franta Hojdar)
1948 Bílá tma (vojenský lekár), Čertova stena (učiteľ Peter Gazdík)
1949 Katka (majster Šimon)
1950 Priehrada (traktorista Paľo Bučan)
1952 Mladé srdcia (Fedorčák ml.)
1953 Rodná zem (Turoň)
1954 Frona (Floriš Zobáč)
1955 Tanková brigáda (čat. Juraj Klimko), Žena z vrchov (Peter Balciar)
1959 Veľká samota (Martin Souček)
1960 Prerušená pieseň (Mišo Zvara), Shetskvetili simgera
1961 Kohout plaší smrt (príslušník VB Borek)
1962 Havrania cesta (Vinco Petráš)
1963 Výhybka (Dudek)
1964 Prípad pre obhajcu (por. Urbančík)
1965 Kým sa skončí táto noc (Balaž), Kubo
1966 Jeden deň pre starú paniu (Jasenka), Vrah zo záhrobia (Gazdík)
1967 Stud (Arnošt Pánek)
1969 Rozmajrín
1970 Rekviem za rytierov (fráter Vavrinec)
1971 Nevesta hôľ (Tavo)
1972 Ďaleko je do neba (Klenč), Žiarlivosť
1973 Očovské pastorále (bača Golian)
1974 Do zbrane, kuruci! (Šimon Havran), Kdo hledá zlaté dno (Miki), Trofej neznámeho strelca (Majtán), Studené podnebie
1975 Vojaci slobody I-IV (Laco Novomeský)
1975-1979 5-dielny seriál Nepokojná láska (lazník Ján Daňa)
1976 Desať percent nádeje (Ďuro Hronček)
1977 Kamarátka Šuška (lesník Mikuš), Vitězný lid (Klement Gottwald), Smrť malomeštiaka
1978 Článok na prvú stranu
1979 Dnes v jednom domě, Na vysokej skale
1980 Falošný peniaz
1981 Súdim ťa láskou (Sopko), Prípad Evy Burdovej (Burda), Sokoliarova dcéra
1982 Bambuľkine dobrodružstvá
1983 Pastierova česť
1986 Cena odvahy (riaditeľ Sojka)
1987 Neďaleko do neba (Svätý Peter)
1994 Čierny mních
1995 Veľmi starí obaja
1988 Vianoce Adama Boronču