1828 - 1834 ľudová škola, Liptovský Mikuláš
1835 - 1837 gymnázium, Gemer
1837 - 1841 Evanjelické lýceum, Levoča
1841 - 1842 Evanjelické lýceum, Kežmarok
1842 - 1844 Evanjelické lýceum, Bratislava

Janko Kráľ sa narodil v rodine mäsiara a krčmára. Na lýceu v Bratislave sa zapojil do práce v Ústave reči a literatúry. Z tohto obdobia pochádzajú nielen jeho české prvotiny, ale aj básne v spisovnej slovenčine. Na protest proti zosadeniu Ľ. Štúra z funkcie námestníka a profesora v marci 1844 opustil s viacerými druhmi Bratislavu a v štúdium dokončil externe.

Jeho poézia sa začleňuje do pozícií tvorby celoeurópskeho romantizmu. Štúr ho označil za najtalentovanejšieho básnika. Písal v intenciách dobového estetického kánonu najprv epické básne s historickou tematikou, neskôr nadviazal na zdroje ľudovej slovesnosti. Najmä jeho balady, vychádzajúce zo žriediel ľudovej slovesnosti, ktorými sa preslávil, ukázali novú cestu slovenskej poézii. Nikdy mu nešlo o prosté reprodukovanie ľudovej slovesnosti, ani o ich vecnú interpretáciu. Cez subjektívnu motiváciu konfliktov ich prenášal do najaktuálnejších morálnych a sociálnych relácií. Boli okrem iného dôkazom, že spisovná slovenčia je tvárny literárny jazyk, schopný vyjadriť aj najsubtílnejšie stavy lyrického subjektu. Sprítomňoval v nich svet mravného cítenia ľudu, úctu k ľudskej bolesti a odpor k panskej svojvôli.

Okrem balád a piesní vytvoril aj poéziu celkom iného charakteru, tzv. cyklické skladby. Básnická výpoveď tu využíva rozmanité prostriedky, postupy a formy: štylizované povesti, ponášky, dramatické monológy a dialógy, alegorické obrazy, reflexie, meditácie a programové výzvy. V snahe o celistvý pohľad kládol raz do popredia obraz imaginárnej skutočnosti, inokedy zase bezprostrednú realitu.

Pre príznačné nekonformné postoje a nepredvídateľné správanie mu prischla prezývka „divný Janko. Patril k samotárom, vedel sa však zaujímať o zložité osudy slovenského národa a prežívať ich s hlbokou účasťou. Jeho poézia bola nezvykle emotívna a myšlienkovo nabitá, lebo vo svojej ľudskej podstate bol burič a revolucionár. Ostáva však reprezentatívnym básnikom slovenského literárneho romantizmu.
Taktiež bol prezývaný ako básnik-burlivák.

Zastával revolučné stanovisko v protifeudálnom hnutí. Vyzýval sedliakov spáliť urbárske tabely a v obciach Horné, Dolné a Stredné Plachtince a Príbelce vyvolal ľudové povstanie, ktoré bolo potlačené 3. 3. 1848.

O mieste, kde sa nachádza jeho hrob, sa dodnes vedú odborné polemiky. V Liptovskom Mikuláši, v tzv. Seligovskom dome, sa nachádza Múzeum J. Kráľa a v Zlatých Moravciach jeho pamätník.

Pôsobenie:

1844 na protest proti zosadeniu Štúra odišiel do Liptovského Mikuláša, kde sa aktívne zúčastnil na prípravách založenia Tatrína
1845 - 1848 pisár, praktikant v advokátskej kancelárii Alexandra B. Vrchovského, Budapešť
1848 väznený, Šahy
1849 vládny komisár, neskôr stoličný pisár, Balážske Ďarmoty
1850 námestník hlavného slúžneho a sudcu v Modrom Kameni a Lučenci
1854 stoličný pisár, adjunkt pri slúžnovskom úrade, Balážske Ďarmoty
1854 pomocný úradník v Čadci
1858 súdny adjunkt na okresnom úrade, Martin
1860 súdny adjunkt, pomocný slúžny, Kláštor pod Znievom
1862 prísediaci súdu Tekovskej župy, Zlaté Moravce
1867 prepustený zo štátnych služieb

tvorba

Poézia:

1844 Zverbovaný; Moja pieseň; Pieseň bez mena; Zabitý; Pesnička na kare a i.)
1845 - 1847 Orol; Potecha; Kvet; Pán v tŕní; Duma bratislavská; Kríž a čiapka; Choč
1848 Krajinská pieseň
1848 Tri vŕšky
1849 Šahy
1849 Jarná pieseň
1849 Duma dvoch bratov
1861 Duma slovenská na pamiatku zjazdu turčiansko-sv. martinského 6. júna 1861

Balady:

1844 Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
1843 Pán v tŕní
1843 Povesť
1844 Zverbovaný
1847 Kríž a čiapka
1865 Skamenelý

Epos:

1843 Výlomky z Jánošíka

Romantická poviedka:

1846 Syn pustiny

Ostatné:

1844 Dráma sveta
1861 Duma slovenská

Súborné dielo:

1952 Súborné dielo Janka Kráľa – Dráma sveta (M. Pišút)

Výbery:

1952 Moja pieseň
1957 Balady
1961 Balady a piesne
1969 Zažíhaj svetlá
1972 Poézia
1976 Jarná pieseň
1976 Janko Kráľ vo výbere Milana Rúfusa