1919 – 1922 nižšie triedy gymnázia, Martin
1923 – 1924 gymnázium, Bratislava
1925 – 1928 maturita na obchodnej akadémii, Bratislava
1929 – 1930 kurz francúzštiny na Sorbone, Paríž

Máša Haľamová sa narodila v rodine turčianskeho obchodníka – šafraníka, ktorý istý čas žil v ázijskej časti predrevolučného Ruska, v Kadanke. Vyrastala v rusofilskom prostredí. Po maminej smrti sa presťahovala k jej priateľke do Starej Pazovy (Vojvodina). Po rozpade Rakúsko-Uhorska sa vrátila domov a do gymnázia už chodila na Slovensku. Zmaturovala v roku 1924 a následne sa zamestnala ako úradníčka vo Vysokých Tatrách, kde žila spolu s manželom, lekárom Jánom Pullmanom do roku 1956. Po manželovej smrti pracovala dva roky v Martine ako redaktorka vydavateľstva Osveta. Od roku 1958 žila a pôsobila v Bratislave ako redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá.
Bola tiež vynikajúcou lyžiarkou a na majstrovstvách sveta na Štrbskom Plese v roku 1935 bola najmladšou rozhodkyňou.

Máša Haľamová je jednou z najvýznamnejších predstaviteliek slovenskej poézie 20. storočia nadväzujúca na tradície slovenskej moderny. Jej dielo bolo preložené do 9 cudzích jazykov.

Už ako študentka uverejňovala preklady z ruskej poézie v Slovenskom denníku. Vlastnú tvorbu začala publikovať v 2. polovici 20. rokov v  literárnych časopisoch Slovenské pohľady, Živena, Elán, tiež v Novom rode a Mladom Slovensku. Veľká časť jej básní má baladický charakter, žánrovo nadväzujú na Kraskovu baladu neepického typu. Okrem ľúbostných motívov stvárňovala dojmy z tatranskej prírody, z cesty do Francúzska a sociálne námety pod vplyvom J. Wolkra. Sugestívne ju priťahoval obraz na smrť chorého Jiřího Wolkera, márne hľadajúceho uzdravenie v tatranskej prírode.

Vo svojej básnickej tvorbe nadviazala na tradíciu kraskovského symbolizmu, ale často použitý voľný verš ju zblížil s modernými básnickými smermi, ktoré prichádzali po symbolizme. Jej poézia sa vyznačuje hlboko prežívanými a presvedčivo artikulovanými citovými zážitkami. Hľadala v nej opravdivý cit lásky nielen pre seba, ale pre všetkých, a najmä pre tých, ktorým ju „tvrdé veci dňa“ nedožičili.

Jej kvantitatívne neveľké dielo sa v kontexte medzivojnovej literatúry vyníma osobitným rukopisom, dôsledne rozvíjajúc domácu tradíciu symbolizmu.
Viaceré básne zhudobnili poprední slovenskí skladatelia (napr. básne zo zbierky Červený mak).

Maša Haľamová uverejnila niektoré svoje diela pod pseudonymom ,,ma.".

Pôsobenie:

1926 – 1956 úradníčka v prijímacej kancelárii sanatória, Nový Smokovec
1957 – 1957 redaktorka vo vydavateľstve Osveta, Martin
1959 – 1974 redaktorka vo vydavateľstve Mladé letá

Ocenenia:

1968 zaslúžilá umelkyňa
1983 národná umelkyňa

Pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine.

tvorba

Poézia:

1928 Dar
1925 Zo Sanatória
1932 Červený mak
1966 Smrť tvoju žijem

Próza pre deti a mládež:

1957 Svrček a mravci
1962 Mechúrik Košťúrik s kamarátmi
1965 Petrišorka
1966 Hodinky (leporelo)
1968 Biblické príbehy (pretlmočené od Olbrachta)
1971 Zabudnutý čert (pretlmočené od Drdu)
1976 O sýkorke z kokosového domčeka

Spomienkové eseje:

1988 Vyznania
1988 Vzácnejšia než zlato
1993 Čriepky (ilustrované kresbami Mikuláša Galandu)
2001 Tatranské listy

Preklady:

Prekladala lužickosrbskú, českú a ruskú literatúru (Wolker, Olbracht, Majerová, Drda).

Výbery z poézie:

1955 Básne
1964 Dar
1968 Červený mak
1968 Komu dám svoju nehu
1993 Čriepky
1998 Nepokoj
2003 Milému

Súborné dielo:

1957, 1972 a 1978 Básne

Monografie a štúdie:

Tomčík, M.: Doslov. In: Maša Haľamová: Básne. Bratislava 1955.
Bžoch, J.: Jubileum Maše Haľamovej. In: Kontakty, Výber statí o literatúre, Slovenský spisovateľ 1970.
Rúfus, M.: Tento takzvaný doslov. In: Maša Haľamová: Básne. Bratislava 1972, s. 127 – 131.
Tomčík, M.: Básnické retrospektívy. Bratislava 1974, s. 215 – 220.
Masárová, J.: Maša Haľamová (Personálna bibliografia). Martin 1978.
Pišút, M.: Lyrický triptych Maše Haľamovej. Slovenské pohľady 1978, č. 8.
Poliak, J.: Rozhovory o literatúre pre mládež. Bratislava 1978, s. 158 – 160.
Šmatlák, S.: Poézia ako dar srdca, ktoré bolo (kedysi) ľuďom nepotrebné. In: Romboid 1978, č. 8.
Ondrejková, A.: Doslov. In: Maša Haľamová: Smrť tvoju žijem. Bratislava 1982.
Bartko, M.: Poézia prostoty. Bratislava 1983.
Mikula, V.: Slovník slovenských spisovateľov, 2000.
Šikula, V.: Išli tri panenky z Turca. In: Šikula, V.: Požehnaná taktovka, Bratislava 2003, s. 135 – 136.
Bžoch, J.: Generačná vzdialenosť a iná poetika, SME 22. 5. 2003.