Vlastné meno: Andrej Braxatoris
PS: Andrej Sládkovič; A. S.; A. Sl.; Ondřej Krasislav Sládkovič; Sl.

Pochádza z rodiny učiteľa a literáta. Zapájal sa do práce v študentskom Ústave reči a literatúry, kde zastával funkciu zapisovateľa, a za pomoci učiteľa Jána Slujku založil slovenský spevokol.

Od začiatku vstupu do literatúry sa prejavil ako rodený básnik. Usiloval sa vysloviť svoje vlastné i generačné pocity a z viacerých stránok nadviazať na domáce tradície. Odpoveď na otázky, čo je národ a v čom je zmysel ľudskej existencie, nachádzal v Hegelovej filozofii. Pod jej vplyvom vnímal svet ako ustavičný zápas pozitívneho princípu s princípom negatívnym, ako pôsobenie „absolútneho ducha“, ktorý usmerňuje vývin k mravnosti a dokonalosti. Považuje sa za autora intímnej poézie. Národnú myšlienku – slovenskú aj slovanskú – dokázal spojiť apoteózou slovenskej ženy. Jeho poetické slovo neustále nadobúdalo vlastenecký náboj. Básňami chcel spoločensky účinkovať, posilňovať vlastenecké povedomie.

Silným inšpiračným zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Vyjadroval sa k rôznym životným otázkam, objavoval i „neobjavenú“ krásu v slovenskej prírode, v ľude a jeho kultúre.

Svedectvom jeho ustavičného hľadania sú fragmenty a torzá. Národný život prinášal nové problémy, na ktoré si považoval za potrebné reagovať, napr. na útoky proti spisovnej slovenčine. S nadšením vítal revolúciu 1848 – 1849. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach.

V 60. rokoch sa prezentoval najmä ako „príležitostný básnik“. Súčasne písal aj básne, v ktorých životné problémy vnímal z hľadiska nadčasových hodnôt. Poézia tohto obdobia bola prevažne reflexívno-meditatívna.

Typické pre celú jeho tvorbu bolo ustavičné hľadanie nových možností básnického výrazu. Umelecký prejav bol mnohostranný, a aj keď zaznamenával isté výkyvy, zreteľné bolo hľadačstvo vo výraze i vo verši.

Popri poézii sa venoval prekladaniu (A. S. Puškin, A. S. Chomiakov), písaniu publicistických článkov, recenzií a posudkov.

Najprekladanejším dielom do cudzieho jazyka je Marína (dvakrát do maďarčiny, češtiny, poľštiny, francúzštiny).

Na jeho počesť sa od roku 1960 každoročne usporadúva Sládkovičova Radvaň, krajská súťaž v umeleckom prednese.

Pôsobenie:

tvorba

Vrcholmi jeho básnického diela i štúrovskej poézie sú skladby: