Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Juraj Fándly spisovateľ, národný buditeľ, príslušník skupiny bernolákovcov, autor prvého veľkého diela v bernolákovčine, katolícky kňaz
* 21.10.1750 Častá † 07.03.1811 Doľany
vzdelanie
1763 – 70 gymnázium u piaristov, Jur pri Bratislave
1771 – 73 kňazské štúdiá v széchényiovskom seminári, Budín (Budapešť)
1773 - 76 kňazský seminár Stephaneum, Trnava
životopis
Narodil sa v remeselnícko-roľníckej rodine. Počas žiackych rokov v Doľanoch začal písať slovenské verše. V rokoch 1878 až 1788 sa dostal do kontaktu so skupinou slovenskej vlasteneckej mládeže v bratislavskom generálnom seminári na čele s A. Bernolákom, ktorá práve kodifikovala spisovný jazyk. Príslušníci tejto skupiny ho prehovorili, aby dielo Dúverná zmlúva medzi mňíchom a diáblom o prvních počátkoch, o starodávních, aj včúlajších premenách reholňíckych, vydal v novom pravopise. Po jeho súhlase bolo dielo prepracované po jazykovej stránke a vyšlo ako prvé v bernolákovčine (Dúverná zmlúva). Dielo je písané vo forme dialógu a jeho cieľom bolo odôvodniť rušenie kontemplatívnych reholí žobravých mníchov v habsburskej ríši Jozefom II., obmedzovanie pútí, sviatkov a prepychu v kostoloch.
Osobne principiálne odmietal kontemplatívny mníšsky život v kláštoroch ako asociálny. Za katolíckeho kňaza bol vysvätený roku 1776. V Naháči, kam ho preložil na katolícku faru najvyšší správca Bratislavskej župy Ján Pálfi starší, naplno rozvinul všetky tvorivé aktivity ako spisovateľ, kňaz a ľudomil. Bol reprezentantom osvieteneckých ideí. Paralelne však bol prenasledovaný cirkevnou vrchnosťou a prebiehala proti nemu aj literárna kampaň. Bol autorom dejín dediny Doľany a histórie pálfiovského rodu, ktoré však ostali v rukopise. Takisto nevyšla jeho odpoveď na Bajzov pamflet Anti-Fándly, nazvaný Zahambeni posmiwač. Prevahu v jeho tvorbe majú osvetové diela určené pre ľud. Aj keď kritizoval feudálny útlak poddaného ľudu, nedospel k požiadavke zrušiť poddanstvo. Významne ich obsahom ovplyvnil a pozdvihol praktické poznanie širokých vrstiev dedinského ľudu v hospodárskych otázkach, propagoval slovenčinu a poukazoval na jej pomer k ostatným slovanským jazykom. Zdravotnoosvetovú prácu s ľudovoliečiteľskými metódami predstavil vo veľkom množstve receptov.
Jeho národnobuditeľské snahy sa organicky spájali s politickými a sociálnymi požiadavkami slovenského poddaného ľudu a remeselníctva. V súvislosti so zákonom z rokov 1791 – 92 v prospech maďarčiny žiadal zavádzať do škôl slovenčinu ako vyučovací jazyk.
Posledné roky života strávil v rodičovskom dome v Doľanoch, kde skladal básne. Prejavil sa v nich ako predchodca Jána Hollého (Amica cointelligentia – Prátelské porozumeňí; Gemitus et lamentatio – Vzdych a nárek).
Živú pamiatku na velikána udržiavajú v pamätných domoch rodáci v Častej a ľudia z jeho celoživotného pôsobiska – Naháči, vzdávajú mu hlbokú úctu dodnes.
Pôsobenie 1776 kaplán, Sereď
1780 kaplán, Lukáčovce
1780 – 1807 farár, Naháč
1792 tajomník( pokladník) Slovenského učeného tovarišstva
tvorba
1789 Dúverná zmluva medzi mňíchom a ďáblom (Dúwerná Zmlúva mezi Mňíchom a Diáblom)
1792 Piľní domajší a poľní hospodár
1793 Stručná história slovanského národa (Compendiata historia gentis Slavae), prepracovaný prehľad slovenských dejín Juraja Papánka
1793 Hospodár – 8 dielov
1793 Zelinkár
1802 O úhoroch i včelách rozmlúváňí (O uhoroch ai včelách rozmlúváňí)
1802 Slowenskí wčelár
1973 Rozprávky rozumné i poučné (výber)