1721 - 1722 Univerzita v Aldorge, matematické vedy
1723 titul inžiniera

Samuel Mikovíny sa narodil v rodine evanjelického farára.
V rokoch 1721 - 1722 študoval matematické vedy na univerzite v Aldorge. Kartografické vzdelanie získal v Jene, kde v roku 1723 dostal ako prvý Slovák titul inžiniera.
Medirytectvo študoval u medirytca Puschera v Norimbergu a z tohto roku pochádza jeho prvá mapa – mapa Demänovskej ľadovej jaskyne od Juraja Bucholtza ml. Samuel Mikovíni túto mapu vyryl do medi podľa Bucholtzovho náčrtu. Mapa našla miesto aj v diele Mateja Bela Prodromus, ktoré vyšlo v roku 1723 (v tomto diele mal Mikovíny aj ďalšie ilustrácie, medzi inými aj pohľady na Sklené Teplice a Vyhne). Po skončení štúdií pracoval ako dvorný kartograf Jenského kniežatstva a bol poctený členstvom vo vedeckej akadémii v Berlíne, čo bolo v tom čase mimoriadnou výnimkou. Od roku 1725 pôsobil ako stoličný geodet a kartograf v Bratislave, kde zameral a vytýčil základný triangulačný polygón z veže Bratislavského hradu cez Zobor na Sitno a Banskú Bystricu. Na tento účel si určil bratislavský poludník, ktorý prechádzal oknom jeho bytu v Bratislave. Zaoberal sa tiež astronómiou, mal vlastné observatórium vo svojom byte na dnešnej Laurinskej ulici v Bratislave. Výsledky pozorovania využil vo svojich prácach.
Cisár Karol VI. poveril Mikovínyho, aby kartograficky spracoval celé Uhorsko a svoju prácu vydal knižne. Jeho mapy jednotlivých uhorských stolíc boli uverejnené v Belových Notíciách, monumentálnom historicko-geografickom diele o Uhorsku. Mikovíny bol aj navrhovateľom fortifikačných (obranných) stavieb. Venoval sa tiež speleológii.
V roku 1735 cisár Karol VI. vymenoval Mikovíniho za cisársko-kráľovského geometra stredoslovenských banských miest - Banskej Štiavnice, Banskej Bystrice, Kremnice, Novej Bane, Banskej Belej, Pukanca a Ľubietovej a súčasne ho poveril založením banskej školy. V roku 1735 bola v Banskej Štiavnici zriadená prvá banícka škola na území Uhorska. Mikovíny sa zároveň stal jej prvým profesorom a riaditeľom a prednášal tu matematiku, mechaniku, hydrauliku, metódy merania a viedol praktickú výučbu zememeračstva. Neskôr bola namiesto tejto školy zriadená dekrétom Márie Terézie zo dňa 13. 12. 1762 Banícka akadémia, prvá vysoká škola svojho typu na svete a do smrti Mikovínyho aj najkvalitnejšia.
Samuel Mikovíny náhle zomiera na prechladnutie na spiatočnej ceste z Trenčína v roku 1750.
Najplodnejšie roky svojho života prežil Mikovíny v Banskej Štiavnici.
Prvé snahy o výstavbu umelých vodných nádrží na tomto území pochádzajú z prelomu 15. a 16. storočia, no až v 1. polovici 18. storočia  došlo k vytvoreniu dômyselného banského vodohospodárskeho systému. Zásluhu na tom majú Hellovci spolu s Mikovínym. Počas svojho pôsobenia v tomto meste projektoval a budoval ďalšie vodné nádrže, omnoho väčšie, ale hlavne konštrukčne veľmi pevné a ekonomické. Projektoval tiež desiatky kilometrov dlhých zberných a náhonných jarkov a vodných štôlní. V konečnom dôsledku vytvoril systém vodných nádrží - tajchov, ktorý nielenže definitívne vyriešil otázku energetickej základne baníctva v banskoštiavnickom rudnom revíri na zvyšok 18. storočia, ale prevažne aj na celé 19. a začiatok 20. storočia. Samostatnú pozornosť si zasluhujú na tú dobu vysoko progresívne technické parametre vodných nádrží v okolí Banskej Štiavnice. Absolutórium si v tomto smere zaslúži zvlášť vodná nádrž Rozgrund, ktorú S. Mikovíny vyprojektoval a postavil v rokoch 1743 - 1744. Táto vodná nádrž je aj z hľadiska dnešných hydrotechnických požiadaviek mimoriadne progresívnou stavbou. Banský vodohospodársky systém vytvorený Samuelom Mikovínym pred viac ako dva a pol storočím je v svojej podstate zachovaný dodnes. Vodné nádrže - tajchy však už neslúžia svojmu pôvodnému účelu. Tieto prekrásne blankytné oči Štiavnických vrchov slúžia ako zdroje pitnej a úžitkovej vody, ale hlavne sú to miesta oddychu a rekreácie tisícok ľudí od nás i zo zahraničia. Sú však a iste budú aj v budúcnosti miestami trvalej úcty a obdivu voči ich geniálnemu tvorcovi.

Pri príležitosti 250. výročia jeho smrti vydala Národná banka Slovenska pamätnú striebornú mincu v nominálnej hodnote 500 Sk. Na líci je zobrazená časť Mikovínyho mapy Bratislavskej župy z roku 1733 s alegorickými postavami a Bratislavským hradom. V hornej časti je detail mapy s dobovými názvami mesta Bratislava – Posony a Presburg, nominálna hodnota mince, štátny znak, názov štátu a letopočet dražby. Na rube je portrét Samuela Mikovínyho, dobové zememeračské prístroje s motívom slnečnej sústavy a letopočty narodenia a úmrtia 1686 - 1750. Na hrane mince je nápis kartograf - matematik - staviteľ.