Peter Lipa je rodákom z Prešova. V rokoch 1962 - 1968 absolvoval štúdium na Stavebnej fakulte SVŠT a v rokoch 1975 - 1976 nadstavbové štúdium žurnalistiky v Bratislave.
Už počas štúdia pôsobil v Prešovskom amatérskom divadle, od roku 1963 hrával v hudobnej skupine Struny spolu so študentmi stavebnej fakulty SVŠT Danielom Winterom (gitara), Brunom Beiszetzerom (basgitara), Ľubom Dolinským (bicie) a gitaristom Rasťom Vachom.
V roku 1968 získal spolu s kapelou Blues Five na pražskom beatovom festivale cenu "objav festivalu".
Okrem účinkovania v mnohých kapelách pôsobil aj v Československom rozhlase, v redakcii vedy a techniky i v hudobnej redakcii.
V rokoch 1980 - 1986 pôsobil v zoskupení Lipa - Andršt Blues Band. Táto veľmi populárna kapela sa prihovárala rockovému i jazzovému publiku spojením moderného elektrického blues s prvkami funky i jazzom. Jeho sila spočívala hlavne v živých vystúpeniach. Okrem gitaristu Luboša Andršta a Petra Lipu tvorili stálu posilu skupiny basgitarista Vladimír Kulhánek, harmonikár Ondřej Konrád a saxofonista Jan Kubík (skôr ako emigroval).
V roku 1977 začala spolupráca s Petrom Breinerom. So skupinou Combo Petra Lipu si to hudobník namieril do oblasti komunikatívneho pop jazzu, či funky jazzu, čoho dôkazom sú albumy Neúprosné ráno z roku 1984 a Je to stále tak (1986). Neskôr pokračoval v spolupráci s Andrejom Šebanom. V roku 1994 s ním nahral album Naspäť na stromy (1994) s jednoznačným príklonom k blues a soulu.
V roku 1986 vznikla spojením dvoch popredných revivalistických skupín Nový tradicionál a Revival Jazz Band formácia T + R Band. Okrem štandardného dixielandového repertoáru mierila i do swingu, úpravy skladieb vážnej hudby, rock and roll, blues a podobne, čo zabezpečovalo divácku príťažlivosť. Často hrávala v zahraničí (Holandsko, Nemecko, Fínsko, Španielsko, Kuba, Alžírsko, Grécko, Švajčiarsko, USA a mnoho ďalších). Najznámejšie však boli jej pravidelné štvrtky od roku 1980 do roku 1995 v bratislavskej pivárni Stará sladovňa, ktoré nadobudli priam kultovú tradíciu. Spolu nahrali tri albumy T+R band a P. Lipa, Up to date, Súkromné bistro. Na scéne bola do roku 1995.
Potom založil Peter Lipa vlastnú formáciu. Bolo to v roku 1997 po rozchode s T+R band. V zoskupení Peter Lipa Band hrali Juraj Lehotský (trúbka), Dušan Húščava (saxofón), František Karnok (trombón), Andrej Šebo (basgitara), Paľo Bodnár (klavír), Cyril Zeleňák / Stanislav Cvanciger (bicie).
Od roku 1994 pôsobil Peter Lipa aj v skupine Lipa - Šeban Band. Patrili do nej prvotriedni hudobníci ako klávesista Juraj Tatár, basgitarista Martin Gašpar a bubeník Marcel Buntaj. V roku 2000 vystriedal Šebana ostravský saxofonista Michal Žáček. S touto skupinou spolupracuje Peter Lipa najčastejšie. Nahrali spolu 4 albumy - Čierny Peter, V najlepších rokoch, Beatles in Blues, Lipa spieva Lasicu, Live in Hungary. CD a DVD Live in Akropolis Prague.
Peter Lipa je od roku 1989 prezidentom Slovenskej jazzovej spoločnosti a z pozície dramaturga sa podieľal na príprave festivalov Jazz Polička alebo Jazz jde Městem - Hradec Králové.
V súčasnosti spolupracuje s Českým rozhlasom 3 a Slovenským rozhlasom Devín na príprave jazzových relácií.
Na záver roka 2008 plánuje Peter Lipa vystúpenie na Euro-Arab Jazz Festival resp. Jazz Factory, prvom multifunkčnom festivale európskych a arabských jazzových umelcov. Slovenský hudobník sa predstaví spolu s Peter Lipa Band (Jurajom Tatárom, Marcelom Buntajom, Martinom Gašparom, Michalom Žáčkom).
Podujatie sa uskutoční v dňoch 29. 10. - 12. 11. 2008 v Egypte (Káhira a Luxor) v rámci aktivít „2008 – EU Year of Intercultural Dialogue“.
Festivalový výbor menoval Petra Lipu aj do dôležitej funkcie a stal sa poradcom medzinárodného organizačného výboru festivalu a umeleckým riaditeľom festivalu.
Otvorenie sa uskutoční v Luxore, väčšina podujatí (koncerty, workshopy, jam sessions, prednášky, masterclasses a pod.) bude v egyptskej metropole. Festival bude mať 12 vonkajších a 12 vnútorných scén.
Prierez kariéry:
1956 - 1960 Prešovské amatérske divadlo
1963 - 1966 hudobná skupina Struny, kde hrali študenti architektúry a stavebnej fakulty SVŠT
1967 spieval v študentskej skupine Istropolitana (Ervín Padušický - trombón, vedúci, John Turi - Nagy - saxofón, klarinet, Rasťo Vacho - gitara, Tono Vičan - bicie, Andrej Šebo - basa, Ivan Rupeldt - klávesy)
1968 - 1969 pôsobil v Blues Five, ktorá v roku 1968 získala na 2. pražskom beatovom festivale cenu „objav festivalu"
1968 - 1970 pracoval v redakcii vedy a techniky v Československom rozhlase
1969 - 1971 v Orchesteri Gustáva Offermana pôsobil ako spevák a gitarista (reprezentácia v Švajčiarsku, Nemecku, Alžírsku)
1972 - 1986 Revival Jazz Band. Pionieri revivalistického hnutia v Československu. Kapela spájala tradíciu so súčasnejším zvukom, oproti anglickej dixielandovej škole v ňom bolo viac swingu a blues. Základná zostava Milan Vašica trp, Jaroslav Červenka cl,as, Vlado Vizár trb, Tono Rakický bj, Miloš Paška b, Štefan Popluhár dr
1972 - 1977 zamestnaný ako hudobný redaktor Československého rozhlasu
1977 - 1979 skupina Hej. Pôsobil ako spevák a gitarista (Juhoslávia, Nórsko)
1977 - 1990 Combo Petra Lipu
1980 - 1986 Lipa - Andršt Blues Band
1986 - 1995 T + R Band
1997 - 2004 Peter Lipa Band
od 1994 Lipa - Šeban Band. Štyri albumy: Čierny Peter, V najlepších rokoch, Beatles in Blues, Lipa spieva Lasicu, Live in Hungary. CD a DVD Live in Akropolis Prague
od 1976 dramaturg festivalu Bratislavské Jazzové dni
od 1989 prezident Slovenskej jazzovej spoločnosti
od 1998 dramaturg festivalu Jazz Polička (CZ)
od 2001 člen medzinárodnej poroty International Jury, ktorá každoročne udeľuje ceny European jazz prize
2005 dramaturg festivalu Jazz jde Městem - Hradec Králové (CZ)
Ocenenia:
2006 ocenený Aurelom v kategóriách: Album roka, Obal roka, Producent roka a Zvukový záznam (všetko za album Lipa spieva Lasicu), spevák roka v kategórii jazz and blues
1998 Krištáľové krídlo v kategórii hudba
Cena L. Martonika
Cena prezidenta republiky
Peter Lipa bol vyhlásený za najlepšieho jazz speváka v Európe
|
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť.
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom.
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú.
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú.
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk.
