Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Prof. Dr. h. c.
Ľudovít Rajter dirigent, hudobný skladateľ a pedagóg
* 30.07.1906 Pezinok † 06.07.2000 Bratislava
vzdelanie
Základné
hudobné vzdelanie získal od svojho otca - učiteľa a regenschoriho, neskôr na Mestskej hudobnej škole v Bratislave (Alexander Albrecht) a na Hudobnej škole pre Slovensko v Bratislave (Frico Kafenda - teória, klavír, Rudolf Rupník - violončelo).
V
rokoch 1924 - 1929 študoval na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (Clemens Krauss a Alexander Wunderer - dirigovanie, Franz Schmidt a Joseph Marx - kompozícia, Friedrich Buxbaum - violončelo), v rokoch 1930 - 1932 na Majstrovskej škole Vysokej hudobnej školy Ferenca Liszta v Budapešti (Ernő Dohnányi - kompozícia).
životopis
V
rokoch 1929 - 1933 bol pedagogicky činný na Mestskej hudobnej škole v Bratislave, v rokoch 1933 - 1945 bol prvým dirigentom Maďarského rozhlasu v Budapešti, súčasne v rokoch 1938 - 1945 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole Ferenca Liszta najprv ako mimoriadny, od roku 1941 ako riadny profesor.
V rokoch
1946 - 1949 bol šéfdirigentom Symfonického orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave. Ako člen Prípravného výboru Slovenskej filharmónie sa podieľal na vzniku tejto významnej národnej kultúrnej inštitúcie, v ktorej v rokoch 1949 - 1976 bol prvým dirigentom (roku 1999 ho Slovenská filharmónia vymenovala za svojho čestného šéfdirigenta). V rokoch 1968 - 1977 bol súbežne opäť šéfdirigentom SOČRu v Bratislave. 1968 - 1969 bol stálym hosťujúcim dirigentom Rozhlasového symfonického orchestra v Bazileji, roku 1991 bol zvolený za doživotného čestného šéfdirigenta Symfonického orchestra Savaria v Szombathelyi. Počas celej svojej dirigentskej kariéry spolupracoval pravidelne s vedúcimi európskymi orchestrami (o. i. Česká filharmonie, Wiener Symphoniker, Berliner Symphonieorchester, Budapesti Filharmóniai Társaság Zenekara). Popri veľkom európskom symfonickom repertoári neúnavne a pravidelne uvádzal hudbu svojich súčasníkov, nevynímajúc desiatky premiér maďarských skladateľov v čase svojho pôsobenia v Maďarsku a neprehľadného množstva premiér kompozícií slovenských skladateľov najmä po roku 1945. Realizoval veľký počet gramofónových, rozhlasových a televíznych nahrávok z oblasti svetového a domáceho repertoáru pre domáce i zahraničné spoločnosti.
Od
vzniku Vysokej školy múzických umení v Bratislave roku 1949 až do roku 1976 bol na nej pedagogicky činný, od roku 1951 ako vedúci pedagóg dirigentskej triedy (roku 1991, v rámci rehabilitačných konaní, menovaný profesorom).
Roku
1966 viedol majstrovské dirigentské kurzy Letnej akadémie Mozarteum v Salzburgu, roku 1994 bol vedúcim majstrovských kurzov dirigovania v Orviete (Taliansko). V rokoch 1983 - 1992 pravidelne pracoval na Stretnutiach Slovenskej hudobnej mládeže ako dirigent Orchestra Slovenskej hudobnej mládeže.
V
oblasti kompozície predstavuje v slovenskom hudobnom prostredí štýlovo osobitý prejav. Jeho tvorba vyrastá z koreňov viedenskej a budapeštianskej kompozičnej školy (Franz Schmidt, Ernö Dohnányi, Béla Bartók, Alexander Albrecht). Jej charakteristickými črtami sú originalita v rámci pravidiel tradície, prehľadnosť vo forme i harmónii, koncentrovanosť, vyváženosť racionálneho a emocionálneho prvku, zmysel pre humor i lyriku. K najväčšej koncentrácii a čistote jeho kompozičného jazyka dochádza najmä v komorných dielach neskorého tvorivého obdobia.
Ľudovít
Rajter je nositeľom početných domácich i zahraničných, štátnych, mestských, kultúrnych a spoločenských vyznamenaní:
Doctor honoris causa, New York College of Music - 1936 Cena mesta Bratislavy - 1949 národný umelec ČSSR - 1989 Cena primátora mesta Bratislavy - 1994 Cena Bartók-Pásztory / Bartók-Pásztory Díj - 1994 Rad Ľudovíta Štúra I. triedy - 1997 Čestný kríž pre vedu a umenie Rakúskej republiky I. triedy / Ehrenkreuz für Wissenschaft und Kunst der Republik Osterreich - 1997 čestný člen Maďarskej akadémie umení - 2000
27. 7. 2006 pri príležitosti 100. výročia Rajterovho narodenia venovalo Hudobné centrum pamätnú tabuľu. Slávnostne ju odhalili na dome dirigenta, skladateľa a pedagóga v Bratislave na Fándlyho ulici č. 1.