|
Základné hudobné vzdelanie získal od svojho otca - učiteľa a regenschoriho, neskôr na Mestskej hudobnej škole v Bratislave (Alexander Albrecht) a na Hudobnej škole pre Slovensko v Bratislave (Frico Kafenda - teória, klavír, Rudolf Rupník - violončelo).
V rokoch 1924 - 1929 študoval na Hochschule für Musik und darstellende Kunst vo Viedni (Clemens Krauss a Alexander Wunderer - dirigovanie, Franz Schmidt a Joseph Marx - kompozícia, Friedrich Buxbaum - violončelo), v rokoch 1930 - 1932 na Majstrovskej škole Vysokej hudobnej školy Ferenca Liszta v Budapešti (Ernő Dohnányi - kompozícia).
|
V rokoch 1929 - 1933 bol pedagogicky činný na Mestskej hudobnej škole v Bratislave, v rokoch 1933 - 1945 bol prvým dirigentom Maďarského rozhlasu v Budapešti, súčasne v rokoch 1938 - 1945 pedagogicky pôsobil na Vysokej škole Ferenca Liszta najprv ako mimoriadny, od roku 1941 ako riadny profesor.
V rokoch 1946 - 1949 bol šéfdirigentom Symfonického orchestra Čs. rozhlasu v Bratislave. Ako člen Prípravného výboru Slovenskej filharmónie sa podieľal na vzniku tejto významnej národnej kultúrnej inštitúcie, v ktorej v rokoch 1949 - 1976 bol prvým dirigentom (roku 1999 ho Slovenská filharmónia vymenovala za svojho čestného šéfdirigenta). V rokoch 1968 - 1977 bol súbežne opäť šéfdirigentom SOČRu v Bratislave. 1968 - 1969 bol stálym hosťujúcim dirigentom Rozhlasového symfonického orchestra v Bazileji, roku 1991 bol zvolený za doživotného čestného šéfdirigenta Symfonického orchestra Savaria v Szombathelyi. Počas celej svojej dirigentskej kariéry spolupracoval pravidelne s vedúcimi európskymi orchestrami (o. i. Česká filharmonie, Wiener Symphoniker, Berliner Symphonieorchester, Budapesti Filharmóniai Társaság Zenekara). Popri veľkom európskom symfonickom repertoári neúnavne a pravidelne uvádzal hudbu svojich súčasníkov, nevynímajúc desiatky premiér maďarských skladateľov v čase svojho pôsobenia v Maďarsku a neprehľadného množstva premiér kompozícií slovenských skladateľov najmä po roku 1945. Realizoval veľký počet gramofónových, rozhlasových a televíznych nahrávok z oblasti svetového a domáceho repertoáru pre domáce i zahraničné spoločnosti.
Od vzniku Vysokej školy múzických umení v Bratislave roku 1949 až do roku 1976 bol na nej pedagogicky činný, od roku 1951 ako vedúci pedagóg dirigentskej triedy (roku 1991, v rámci rehabilitačných konaní, menovaný profesorom).
Roku 1966 viedol majstrovské dirigentské kurzy Letnej akadémie Mozarteum v Salzburgu, roku 1994 bol vedúcim majstrovských kurzov dirigovania v Orviete (Taliansko). V rokoch 1983 - 1992 pravidelne pracoval na Stretnutiach Slovenskej hudobnej mládeže ako dirigent Orchestra Slovenskej hudobnej mládeže.
V oblasti kompozície predstavuje v slovenskom hudobnom prostredí štýlovo osobitý prejav. Jeho tvorba vyrastá z koreňov viedenskej a budapeštianskej kompozičnej školy (Franz Schmidt, Ernö Dohnányi, Béla Bartók, Alexander Albrecht). Jej charakteristickými črtami sú originalita v rámci pravidiel tradície, prehľadnosť vo forme i harmónii, koncentrovanosť, vyváženosť racionálneho a emocionálneho prvku, zmysel pre humor i lyriku. K najväčšej koncentrácii a čistote jeho kompozičného jazyka dochádza najmä v komorných dielach neskorého tvorivého obdobia.
Ľudovít Rajter je nositeľom početných domácich i zahraničných, štátnych, mestských, kultúrnych a spoločenských vyznamenaní:
Doctor honoris causa, New York College of Music - 1936
Cena mesta Bratislavy - 1949
národný umelec ČSSR - 1989
Cena primátora mesta Bratislavy - 1994
Cena Bartók-Pásztory / Bartók-Pásztory Díj - 1994
Rad Ľudovíta Štúra I. triedy - 1997
Čestný kríž pre vedu a umenie Rakúskej republiky I. triedy / Ehrenkreuz für Wissenschaft und Kunst der Republik Osterreich - 1997
čestný člen Maďarskej akadémie umení - 2000
27. 7. 2006 pri príležitosti 100. výročia Rajterovho narodenia venovalo Hudobné centrum pamätnú tabuľu. Slávnostne ju odhalili na dome dirigenta, skladateľa a pedagóga v Bratislave na Fándlyho ulici č. 1.
|
