1821 - 1823 gymnázium, Rimavská Sobota
1823 - 1828 ev. a. v. lýceum, Kežmarok
1828 - 1834 evanjelické lýceum, Bratislava
1834 - 1837 ev. a. v. teologická fakulta, Viedeň

Daniel Gabriel Lichard sa narodil v rodine evanjelického farára. Jeho otec pestoval ovocné stromčeky, zemiaky a iné plodiny, čo vyvolávalo u neho záujem o prírodné vedy. Po štúdiách pôsobil na mnohých miestach Slovenska. Všade radil a pomáhal roľníkom pri udomácňovaní nových plodín, pri chove dobytka, bojoval proti pijanstvu a podobne. Úspechy dosiahol najmä v ovocinárstve. Jeho zamilovaným štúdiom sa stali prírodné vedy, ku ktorým priľnul so zvláštnou náklonnosťou a zostal im verný až do konca života. Nebol vedcom-experimentátorom, ale popularizátorom noviniek. Vynikal citom pre výber a správnu orientáciu v progresívnych smeroch.

Kňazom bol len krátky čas. Vtedy napísal aj prvé básnické pokusy, uverejnené v Plodoch (1836) a v Hronke (1837). Centrom jeho záujmu sa však stalo novinárstvo, ekonomika, prírodné vedy a ich popularizácia.

Bol prvým slovenským profesionálnym novinárom. Svojou spisovateľskou a novinárskou tvorbou chcel podľa vlastných slov „obecného muža na Slovensku vzdelávať“. Vo svojich príspevkoch bojoval proti feudálnym prežitkom, nastoľoval otázky zo všetkých úsekov hospodárstva, propagoval zdravotnícku prevenciu, nové metódy pestovania rastlín, chovu zvierat, písal o zavlažovaní, zalesňovaní, o regulácii slovenských riek a sníval o spriemyselnení Slovenska a budovaní spracovateľského priemyslu. Vychádzal z potrieb a problémov vtedy zaostalého agrárneho Slovenska. Bol zástancom zakladania poľnohospodárskych škôl. Cenné sú jeho články o ochrane prírody, napríklad spevavého vtáctva či kamzíkov a svišťov v Tatrách. Bol zakladateľom odbornej terminológie. Výborne sa orientoval aj v zahraničnej knižnej a časopiseckej literatúre a vedel vybrať to, čo bolo použiteľné pre slovenské pomery. Príspevky uverejňoval v slovenských a cudzojazyčných novinách a časopisoch. Jeho novinárske dielo patrí ku klasickým hodnotám dejín slovenského novinárstva. Z novotvarov, ktoré vo svojich prácach využíval, sa trvalou súčasťou živého jazyka stali napríklad slová rušeň, škripec, náradie, tekutina a veľa iných. Rozsah jeho publicistickej činnosti je úctyhodný. Len počet článkov, ktoré napísal, sa odhaduje na viac ako 5000. Hovorievalo sa o ňom, že neprešiel ani jediný deň, v ktorom by niečo nebol napísal. "Lichardove dielo, to je celá bibliotéka písaná jedným perom. Trinásť veľkých kníh, asi 35 menších, 35 ročníkov časopiseckých a nesčíselné menšie práce po iných vydaniach. Dohromady činili by jeho diela skoro 90 zväzkov rozličnej veľkosti, autor asi dvadsaťtisíc článkov, takmer 90-tich zväzkov kníh, kalendárov, brožúr a podobne.“ Jeho publicistika mala vysokú úroveň nielen svojím obsahom, ale aj formou (rozvíjanie novinovedných žánrových foriem, ustálené metódy, publicistický štýl, popularizovanie vedy a techniky a pod.)

Okrem toho bol všestranným ľudovýchovným a organizátorským pracovníkom. V kruhu štúrovcov sa stal významným popularizátorom vedeckých poznatkov, popredným priekopníkom spisovnej slovenčiny, tvorcom a propagátorom slovenskej odbornej terminológie. Stal sa priamym zástupcom znamenitého Juraja Fándlyho, Gašpara Fejérpataky-Belopotockého, Juraja Palkoviča a iných vo vydávaní ľudovýchovnej a popularizačnovedeckej literatúry, brožúr, kalendárov, časopisov, novín a pod. Bol po dlhé roky propagátorom družstevného hnutia, zakladateľom pomocných pokladníc, sporiteľní, obilných skladov a iných svojpomocných spolkov, v pravom slova zmysle učiteľom ľudu, jeho radcom pri výnosnejšom hospodárení, "gazdom nad gazdov", ako ho výstižne pomenoval Pavol Országh-Hviezdoslav. Najmä jeho zásluhou bolo roku 1875 u nás už 25 akciových sporiteľní, 13 obilných sypární a 44 vzájomných pokladníc. Účinne spájal teóriu s praxou, hlásal a propagoval technický pokrok, ktorý napomáhal hospodárskej prosperite slovenských remeselníkov a drobných obchodníkov. Zaslúžil sa o založenie 1. poľnohospodárskej školy s vyučovacím jazykom slovenským na území Uhorska v roku 1871 v Liptovskom Hrádku. Dnes v jej histórii pokračuje Stredná odborná škola polytechnická v Liptovskom Mikuláši.

Pred revolúciou 1848 - 1849 bol stúpencom ideológie a politiky štúrovcov. Za bachovského absolutizmu sa stal vodcom Staroslovákov presadzujúcich slovakizovanú češtinu – staroslovenčinu, oproti štúrovskej spisovnej slovenčine. V národnom aspekte sa rozišiel so štúrovcami a od roku 1850 presadzoval konzervatívne idey Jána Kollára. Po páde absolutizmu sa vrátil ku štúrovcom. S predstaviteľmi štúrovského národného hnutia sa zmieril už roku 1856, no k spisovnej slovenčine sa vrátil až po roku 1861. Podporoval Starú školu slovenskú, ktorej politickou platformou bolo Slovenské národné memorandum (1861). Mal zásluhu na založení Matice slovenskej a utvorení niektorých jej vedeckých odborov. V čase silnejúcej maďarizácie bol jeden z udržiavateľov slovenskej kultúry a jazyka.

Pôsobenie:

1829 jeden zo zakladateľov Společnosti česko-slovanskej (spolu s K. Štúrom a S. Chalupkom; 1837 premenovaná na Ústav reči a literatúry česko-slovenskej); spoluzakladateľ a aktívny člen Literárnej jednoty pri Ústave reči a literatúry česko-slovenskej na evanjelickom lýceu, z ktorej vzniklo pod vedením Ľudovíta Štúra významné národné hnutie
1833 vychovávateľ v rodine bratislavského obchodníka Jurenáka
1833 - 1834 predseda Spoločnosti česko-slovanskej v Bratislave
1837 ev. a v. kaplán u superintendenta Jozeffyho, Tisovec
1837 - 1838 ev. a. v. kaplán, Ochtiná
1838 - 1840 profesor na lýceu v Banskej Štiavnici, kde vyučoval aj matematiku a fyziku; aktivizoval Spolok učenců řeči československé na tamojšom lýceu
1842 - 1843 riaditeľ školy
1844 farár, Skalica
1847 profesionálne sa venoval novinárstvu a spisovateľstvu
1847 - 1851 vydával svoj kalendár Domová pokladnica
1848 založil prvý slovenský časopis venovaný hospodárstvu - Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, ktorý zohral významnú úlohu aj v boji proti feudalizmu; tesne po revolúcii politické noviny Slovenský pozorník s hospodárskou prílohou Žitva (pozn.: uvádzaná aj ako Žatva)
1848 - 1849 zúčastnil sa na politických bojoch o národnú a spoločenskú emancipáciu Slovákov; 20. marca 1849 účastník slovenského vyslanectva k cisárovi Františkovi Jozefovi I.
1849 - 1861 redaktor vládnych, neskôr úradných Slovenských novín vo Viedni
1856 - 1858 vydával kalendár Čašník (pozn.: uvádzaný aj ako Časník), ktorý nadväzoval na Domovú pokladnicu
1862 po páde Bachovho absolutizmu sa vrátil do Skalice
1863 - 1864 obnovil vydávanie Domovej pokladnice
1863 - 1882 vydával najvýznamnejší slovenský hospodársky časopis Obzor

Pocty:

tvorba

Náučná literatúra:

1837 Gramatica linguae italicae (gramatika talianskej reči - je to prvá učebnica taliančiny, ktorú napísal Slovák)
1842 Mathematikai előcsarnok (príručka matematiky), ktorá sa používala za jeho života i dlhé roky potom na stredných školách horného Uhorska
1882 Slovenská obrázková čítanka hospodárska (ide o dvojzväzkové dielo, jeho najobsiahlejšiu prácu popularizujúcu prírodné vedy a nové, pokrokové formy hospodárenia. Je to akási suma jeho celoživotných znalostí z tejto oblasti pre roľníkov; obsahuje výber jeho najvýznamnejších článkov.

Ľudovovýchovné brožúry s rozličným zameraním:

1849 Poučenie o cholere
1868 Naše nové peníze
1867 Malý gazda
1871 Malá gazdiná
1874 Malý účtovník
1882 Slovenská obrázková čítanka hospodárska 1-2

Kalendáre: (v skutočnosti skôr ľudové encyklopédie)

1847 - 1851 Domová pokladnica (prvý slovenský ilustrovaný kalendár v rakúskej monarchii)
1856 - 1858 kalendár Čašník (pozn.: uvádzaný aj ako Časník)
1865 - 1883 obnovená Domová pokladnica
1867 - 1868 Slovenský kalendár
1866 - 1867 matičný Národný kalendár

Novinárska činnosť:

1848 vydáva Noviny pre hospodárstvo, remeslo a domáci život, ktoré však vychádzali len pol roka – prvý slovenský tlačový orgán tohto druhu
1849 krátko vydával politické noviny Slovenskí pozorňík s prílohou Žitva, ktorá mala podtitul Listy pre ľud hospodársky
1849 - 1861 redigoval úradné Slovenské noviny vo Viedni (ich prvý ročník vyšiel ešte v opravenom hodžovsko-hattalovskom pravopise). Po ich zániku sa vrátil do Skalice a opäť začal vydávať Domovú pokladnicu.
1863 - 1882 vydával najvýznamnejšie slovenské hospodárske noviny minulého storočia Obzor. Časopis vychádzal trikrát mesačne a mal napomáhať hospodárskemu rozvoju a vzdelanosti, pretože, ako napísal sám Lichard, i „slovenský národ náš… schopný je pokroku na poli hospodárstva, priemyslu a obchodu a doterajšie zanedbávanie svoje pri pevnej vôli a vytrvalosti napraví“. Cieľom Obzoru bolo podporovať a nabádať slovenských roľníkov, remeselníkov, kupcov a ostatných drobných i zámožných podnikateľov k lepšiemu hospodáreniu a k celkovému povzneseniu hospodárskeho života, v čom jeho redaktor videl predpoklad zvýšenia životnej úrovne slovenského obyvateľstva… Bol hlásateľom pokroku, nových a racionálnych spôsobov hospodárenia, registrátorom vynálezov a novej techniky, ako aj propagátorom družstevnej myšlienky. Časopis bol zrkadlom vtedajšej doby, bol vždy aktuálny a hľadaný. Najlepšie v ňom splnil svoj hlavný cieľ „privábiť ľud a stav remeselnícky k čítaniu“.

Politická publicistika:

1861 Rozhovory o Memorande národa slovenského
1865, 1867, 1869, 1870, 1875 Rozhovory o Matici slovenskej (tiež Rozmluvy o Matici slovenskej)

Revolučné piesne:

1851 Pesničky slovenských bojovníkov (t. j. dobrovoľníkov v revolúcii 1848 - 1849), kde popri básňach J. Matúšku, J. Bottu, J. Kalinčiaka sú aj verše anonymných autorov, publikované v pôvodnej štúrovskej slovenčine

bibliografia