Po maturite na gymnáziu v Trnave študoval kreslenie a zemepis na Českom vysokom učení technickom v Prahe.

Po roku 1938 pracoval v Bratislave ako úradník, od roku 1947 ako novinár v denníku Práca, neskôr v rozličných kultúrnych časopisoch (Nedeľa, Život, Film a divadlo, Kultúrny život, Expres, Výtvarný život). Prvé básne uverejňoval v časopisoch Svojeť a Postup. Na Fábryho literárnu orientáciu mal zásadný vplyv jeho pobyt v Prahe, kde citlivo vnímal český surrealizmus. Jeho prvá básnická zbierka Uťaté ruky, ktorú vydal v roku 1935 sa všeobecne pokladá za signál nástupu surrealizmu v slovenskej literatúre - v podobe nadrealizmu. Surrealistickú metódu tvorby naplno rozvinul vo svojich ďalších zbierkach poézie. Po odmlčaní sa Fábry v päťdesiatych rokoch prihlásil svojimi básňami k schematickej občianskej lyrike. V šesťdesiatych rokoch vydal zbierky poézie, v ktorých sa opäť vrátil k nadrealistickej metóde.

tvorba

Prvotina Rudolfa Fabryho Uťaté ruky sa všeobecne pokladá za prvý signál surrealizmu v slovenskej literatúre – nadrealizmu. V nasledujúcej zbierke Vodné hodiny hodiny piesočné sa Fabry naplno oddal surrealistickému, tzv. automatickému písaniu a to v pásmových básňach i v krátkych prozaických textoch. Prezentujú sa tu aj apokalyptické vízie, ktoré autor naplno rozvinul v cyklickej skladbe Ja je niekto iný. Dominujú v nej stretnutia s „diablom metafory“ Féneom, v ktorých sa odráža aj ťaživá situácia človeka v období fašizmu a vojny, keď skladba vznikala. V ďalších početných básnických zbierkach uverejňoval Fabry občiansku lyriku, neskôr sa vracal k nadrealistickej metóde v zbierkach Každý sa raz vráti, Nad hviezdami smrti vánok, Na štít ruža krváca. Zbierka Skala nekamenná bralo neskalnaté je venovaná pamiatke básnika Janka Kráľa.