Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
* 26.11.1900 Hybe (okr. Lipt. Mikuláš) † 19.12.1981 Bratislava
vzdelanie
Študoval na právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe. Po dvoch rokoch prestúpil na lekársku fakultu, na ktorej prvých šesť semestrov absolvoval v Prahe a posledné štyri v Bratislave na Slovenskej univerzite. Ešte pred promóciou pracoval ako medik na propedeutickej klinike prof. Netouška a na novozriadenom ústave pre všeobecnú a experimentálnu patológiu.
životopis
V júni 1923 začal pracovať na detskej klinike v Bratislave. Neskôr, až do začiatku druhej svetovej vojny pracoval na detskej klinike Karlovej univerzity v Prahe.
Vo vojnovom období pracoval ako odborný detský lekár, odborný detský poradca, lekár poradne pre matky a deti, zástupca mestského lekára a školský lekár v Prešove. Okrem lekárskej praxe prednášal a vzdelával verejnosť, najmä matky o hygiene, stravovaní, a zdravotnej prevencií detí. V každej so svojich činností podporoval, propagoval a uplatňoval preventívny charakter práce.
Od roku 1939 bol dôverníkom Spolku lekárov Slovenského štátu, po reorganizácii Lekárskej komory aj členom poradného zboru. V novembri 1943 sa stal vedúcim lekárom novozriadeného detského oddelenia v prešovskej štátnej nemocnici s titulom „zdravotný koncipista“. Koncom februára 1945, viac ako mesiac po oslobodení Prešova, bol preložený do Košíc, kde do septembra 1945 okrem vedenia detského oddelenia zorganizoval aj núdzovú zdravotnú správu pre východné Slovensko.
Ešte v lete 1945 požiadal profesorský zbor Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity o jeho uvoľnenie z Košíc pre vedenie Kliniky detských chorôb v Bratislave. V septembri 1945 bol poverený jej dočasným vedením. Bola mu udelená docentúra pre odbor detského lekárstva. V roku 1945 sa stal členom správneho výboru ústredia starostlivosti o mládež, členom kuratória mestskej starostlivosti o matky a kojencov v Bratislave, členom Masarykovej ligy proti tuberkulóze, predsedom pediatrickej spoločnosti v Bratislave, členom Spolku lekárov a podpredsedom Československej pediatrickej spoločnosti.
Naďalej sa venoval šíreniu zdravotnej osvety u širokej verejnosti pomocou tlače, rozhlasu, ale predovšetkým osobne v poradniach pre matky a deti a na školách. Od začiatku zimného semestra 1945/1946 prednášal medikom na Lekárskej fakulte Slovenskej univerzity. Vzdelával aj pôrodné asistentky, sociálne pracovníčky a ošetrovateľky. V júli 1947 sa zúčastnil piateho medzinárodného kongresu pediatrov v New Yorku, kde prednášal o vrodených chybách srdca. Koncom roku 1947 navrhlo vedenie Lekárskej fakulty Slovenskej univerzity menovať ho za mimoriadneho plateného profesora detského lekárstva na lekárskej fakulte.
Po prevrate vo februári 1948 sa stal nepohodlným pre novonastúpený režim. Žiadosti vedenia Lekárskej fakulty na udelenie profesúry nevyhoveli a preložili ho do Detského domova v Prešove. Neskôr, už na dôchodku, pracoval až do svojich 76 rokov vo Výskumnom ústave hygieny v Bratislave.
Umrel ako 81-ročný v Bratislave.