Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Narodil sa v rodine evanjelického kazateľa a učiteľa. Na lýceu v Kežmarku nadviazal priateľstvo s Jánom Benediktim a spolu čítali spisy slovenských a českých buditeľov (J. Dobrovského, J. Jungmanna). Jeho bádateľské plány sa zrodili v Jene. Kliesnil cestu novým názorom na literatúru a presadzoval jej aktívny vzťah k životu, ľudovej kultúre. Položil vedecké základy slavistiky a bol predstaviteľom úzkych vzťahov medzi Čechmi a Slovákmi. Zaslúžil sa o rozvoj vedeckého bádania, školskej reformy, budovanie slavistických katedier a vydávanie prameňov.
Vo svojich zbierkach reagoval na niektoré podnety antickej i súčasnej európskej poézie. Osobitne mu bola blízka najmä poézia F. Schillera, z ktorej aj prekladal. Poéziu chápal ako súčasť ľudského bytia, ako estetickú kategóriu. V básniach sa inšpiroval aj ľudovými tradíciami a ľudovou slovesnosťou. Tematicky čerpal z jánošíkovskej tradície.
O ľudovú slovesnosť sa začal zaujímať v Jene, pravdepodobne pod vplyvom Herdera a jeho stúpencov. V Prvotinách pěkných umění vyzýval svojich krajanov, aby zbierali ľudové piesne a tým posilňovali národný život a materinský jazyk. Okrem toho ho zaujali aj prozodické otázky. Zamýšľal sa, ktorý z prozoidických systémov je vhodnejší pre národnú poéziu – časomiera či prízvučná prozódia.
Intenzívne sa venoval štúdiu prameňov a pamiatok slovanských literatúr. Reagoval na podceňovanie slovanských národov, ich kultúry a jazyka a chcel v duchu ideí národného obrodenia vplývať aj na orientáciu mladej generácie. Veľkú úctu požíval doma i za hranicami.
Jeho meno nesie univerzita v Košiciach a niektoré katedry prešovskej univerzity. V rodnom dome v Kobeliarove má zriadenú pamätnú izbu.
Pôsobenie:
1814 - 1815 vychovávateľ, Kežmarok
1817 - 1819 vychovávateľ v meštianskych rodinách, Bratislava
1819 riaditeľ a profesor na srbskom pravoslávnom gymnáziu, Nový Sad
1833 odchod do Prahy
1834 - 1835 redaktor časopisu Světozor
1837 - 1847 cenzor
1838 - 1842 redaktor časopisu Českého musea
1841 kustód v pražskej Univerzitnej knižnici
1848 riaditeľ Univerzitnej knižnice v Prahe a mimoriadny profesor slovanskej filológie na pražskej univerzite
tvorba
Poézia:
1814 Ode festiva (óda na Ondreja Mariássyho)
1814 Tatranská múza s lyrou slovanskou (venovaná inšpektorovi kežmarského lýcea Gregorovi Berzeviczymu
1823, 1827 Písně světské lidu slovebnského v Uhřích
Preklady:
1831 Oblaky (grécky dramatik Aristofan)
1831 Mária Stuartová (F. Schiller)
1826 Sprache und Literatur nach allen Mundarten (Dejiny slovanskej reči a literatúry všetkých nárečí)
Iné:
1828 Über die Abkunft der Slawen nach Lorenz Surowiecki (O pôvode Slovanov podľa W. Surowieckeho)
1837 Slovanské starožitnosti
1839 Monumenta Illyrica (Ilérske pamiatky)
1840 Die ältesten Denkmäler der böhmischen Sprache (Najstaršie pamiatky českého jazyka; spolu s F. Palackým)
1842Slovanský národopis
Památky dřevního písemnictví Jihoslovanů
1858 Über den Ursprung und die Heimat des Glagolitizmus (O pôvode a vlasti hlaholského písma)
Súborné dielo:
1862 - 1863 Sebrané spisy I. - II.
1938 Spisy I
1963 Dejiny slovanskej reči a literatúry vo všetkých nárečiach
1965 Sebrané spisy III.
1969 Literatúra, jazyk spoločnosti
Zdroj: Encyklopédia Slovenska, V. zväzok, Veda, vydavateľstvo SAV, 1981; Encyklopédia spisovateľov Slovenska, Obzor – Bratislava, 1984; spracovala Viola Tóthová