„Vo svojej hudbe som vlastne zachytával čas doby v ktorej som žil.Hľadal som rytmickú sviežosť, melodické bohatstvo spojené s vrúcnosťou slovenského srdca.To všetko som venoval vo farbách hudby slovenskému národu.“

od 1928 Lekárska fakulta UK v Bratislave, zároveň súkromné štúdium hry na klavíri
1932 – 1936 Neues Wiener Conservatorium, Viedeň (kompozícia - Eugen Zándor)

Gejza Dusík bol priekopníkom a vedúcou osobnosťou zakladateľskej generácie tvorcov slovenskej populárnej hudby.V rokoch 1932 - 1936 študoval kompozíciu na Neues Wiener Conservatoriu vo Viedni, v triede Eugena Zándora.
Komponovať začal ešte ako študent a s J. Haluzickým vznikla v roku 1935 jeho prvá opereta Tisíc metrov lásky. Vo svojej tvorbe hľadal a využíval vtedajšie módne tanečné rytmy. Preberaním slovenských ľudových prvkov sa dostal k vlastnej originálnej hudobnej reči.
V rokoch 1939 - 1974 bol pracovníkom Slovenského autorského zväzu (neskôr SOZA) v Bratislave. Od roku 1943 v ňom pôsobil ako riaditeľ. Ako prvý na Slovensku (1942 - 1948) si založil vlastné hudobné vydavateľstvo.
Jeho meno sa spája aj so slovenskou operetou, ktorej bol tvorcom. Je považovaný za jedného z prvých zakladateľov slovenského tanga, s ktorým dosiahol veľkú popularitu. Je autorom 13 operiet v spolupráci s libretistami P. Braxatorisom, Otom Kaušitzom a Celestínom Radványim.
Zložil vyše 250 tanečných piesní, z ktorých mnohé zľudoveli. Okrem iných tiež Rodný môj kraj (1938), Dedinka v údolí (1940), Až naše šťastie odletí (1941), Poprosme hviezdy (1943), Tak nekonečne krásna (1944), Marína (1955) a iné. Je tiež autorom javiskového diela Víno pre Marínu z roku 1980.
Gejza Dusík bol žiadaný i na gramofónovom trhu. Predalo sa viac ako 1 milión jeho piesní.
Napísal predohry - Prvomájová, Rozvinieme mierové zástavy, Mladosť a ďalšie.
Za svoj prínos k slovenskej hudbe bol v roku 1964 bol ocenený titulom zaslúžilý umelec a v roku 1988 titulom národný umelec.
Dusíkove piesne spievali Janko Blaho, Mária Kišoňová, Štefan Hoza, František Krištof Veselý, Zita Frešová, Gizela Veclová, František Dibarbora, Elena Kittnárová, Jozef Kuchár.
Hudobný skladateľ zomrel v roku 1988 v Bratislave a pochovaný je na martinskom cintoríne.

1949 – 1974 riaditeľ Slovenského autorského zväzu
1942 – 1948 založil a viedol vlastné hudobné vydavateľstvo

Ocenenia:

1964 Cena Mikuláša Schnidera Trnavského, za operetu Karneval na Rio Grande
1964 ocenenie zaslúžilý umelec
1988 ocenenie národný umelec

31. augusta 2007 bol in memoriam ocenený Radom Ľudovíta Štúra I. triedy za hudobnú tvorbu

tvorba

OPERETA:
1965 Dvorná lóža
1963 Karneval na Rio Grande
1956 Hrnčiarsky bál
1954 Zlatá rybka
1944 Tajomný prsteň
1943 Osudný valčík
1941 Turecký tabak
1940 Pod cudzou vlajkou
1939 Modrá ruža
1938 Keď rozkvitne máj
1935 Tisíc metrov lásky

SYMFONICKÝ ORCHESTER:
1977 Októbrová predohra
1973 Prvomájová predohra
1971 Harmónia
1971 Nedeľa na dedine
1965 Podvečerná idyla
1956 Obrázky z Trenčianskych Teplíc
1953 Rapsódia
1951 Z melódie do melódie
1951 Našim rekreantom
1949 Koncertný valčík
1949 Idylické obrázky
1947 Fantázia z operety Tajomný prsteň
1937 Na vlnách Dunaja
1936 Spomienka na Piešťany
1936 Ružová nálada, intermezzo
1934 Myra

KOMORNÝ ORCHESTER:
1977 Slovenská rapsódia
1977 Reminiscencie
1975 Slávnostná suita

SKLADBY Z POPULÁRNYCH PIESNÍ:
Už pláva loď moja
Svätojánske mušky
Je to iba zvyk
Keď harmonika tíško znie
Ružičky červené
Široká cestička
Láska okolo blúdi
Keď rytmus volá
Až v chotári nevädze rozkvitnú
Nech je šťastný celý svet
Hviezdy nad Jadranom
Svetlo a tieň
Večer pri Dunaji
Najkrajšia spomienka
Kytica ruží
Len bez ženy
Nebozkané pery
Dedinka v údolí
Tak smutno mi je bez Teba
Rodný môj kraj
Čo sa mi môže stať
Tak nekonečne krásna
Pieseň o rodnej zemi
Modrá ruža
Dve oči neverné
Poprosme hviezdy
Vám jedine Vám
Marína
Podaj mi rúčku