Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Ivan Dérer
/ spoločenské vedy / politici minulosti
JUDr.
Ivan Dérer právnik a politik, spoluzakladateľ martinskej Deklarácie slovenského Národného zhromaždenia
* 02.03.1884 Malacky † 10.03.1973 Praha
vzdelanie
gymnázium, Bratislava
1907 univerzita, Budapešť
životopis
Narodil sa v Malackách, v rodine slovenského národovca dr. J. Dérera. Po absolvovaní gymnázia v Bratislave študoval práva na univerzite v Budapešti, kde roku 1907 získal titul doktora práv. Potom bol advokátskym koncipientom a od roku 1910 advokátom v Bratislave.
V rokoch 1912 - 1914 spoluredigoval týždenník Národný hlásnik; v ňom na začiatku prvej svetovej vojny uverejnil úvodník Hyeny chcú vojnu, za ktorý bol zatknutý. Po veľmi krátkom väznení bol však prepustený a narukoval k 71. pluku, v ktorom slúžili výlučne slovenskí vojaci. Dérer bol zranený a zvyšok vojny prežil vo Viedni, kde sa stretával so slovenskými a českými politikmi.
Bol spolutvorcom a signatárom martinskej Deklarácie slovenského národa a ako člen Slovenskej národnej rady dopravil tento dokument do Prahy. Stal sa členom revolučného Národného zhromaždenia a v Ministerstve s plnou mocou pre správu Slovenska mal na starosti referát pre spravodlivosť.
V rokoch 1930 - 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia za Československú sociálnodemokratickú stranu robotnícku, bol členom jej Ústredného výboru, v rokoch 1934 - 1938 bol podpredsedom strany a súčasne v rokoch 1936 - 1938 predsedom Krajinského výkonného výboru na Slovensku.
Skoro počas celého trvania prvej ČSR vykonával dr. Dérer funkciu ministra v rozličných rezortoch: už roku 1920 sa stal v druhej Tusarovej vláde ministrom s plnou mocou pre správu Slovenska, v rokoch 1921 - 1926 bol ministrom unifikácie, v rokoch 1929 - 1934 ministrom školstva (v roku 1933 vypracoval návrh na poštátnenie cirkevného školstva) a v rokoch 1934 - 1938 ministrom spravodlivosti.
Po rozpade ČSR v roku 1939 zostal v Prahe, kde sa zapojil do ilegálneho protifašistického odboja. V rokoch 1944 a 1945 bol nacistami väznený na Pankráci a neskôr internovaný v Terezíne. Z koncentračného tábora sa vrátil natoľko oslabený, že sa po vojne nemohol plne venovať politickému životu. V roku 1946, keď bola na Slovensku založená Strana práce, stal sa jej čestným predsedom. V rokoch 1946 - 1948 vykonával funkciu predsedu Najvyššieho súdu.
V roku 1954 bol zatknutý a odsúdený na tri a pol roka väzenia - v roku 1955 bol však po amnestii prepustený.
Je autorom viacerých publikácií, odrážajúcich politické dianie u nás od vzniku ČSR až po jej obnovenie po druhej svetovej vojne. Posmrtne vyšiel roku 1993 (v češtine) prvý diel jeho politických pamätí z rokov 1945 - 1949 pod názvom Antifierlinger I., druhý diel nebol zatiaľ publikovaný.
Za zásluhy v budovaní a rozvoj školstva (na Slovensku po roku 1918 vybudoval I. Dérer školstvo takpovediac od nuly) dostal v roku 1969 Rad republiky a v roku 1992 bol in memoriam vyznamenaný Radom T. G. Masaryka.
Zomrel v Prahe dňa 10. 3. 1973 a tam je aj pochovaný (na cintoríne vo Veľkej Chuchli).