Čaplovič: Vedomostná spoločnosť bude prioritou novej vlády

Z internetového portálu Euractiv.sk.

Smer vyhlásil, že budete vicepremiérom pre vedomostnú spoločnosť. Prečo prichádzate s touto novinkou?

Nezačíname na zelenej lúke. Smer bol pred parlamentnými voľbami v roku 2002 vôbec prvou stranou na Slovensku, ktorá v programe reagovala na tzv. lisabonský proces a potom aj barcelonský proces, a z toho sme potom vychádzali aj pri hodnotení toho, čo vláda vykonala v rokoch 2002 – 2006. Tento pohľad, ktorý vychádza z nášho vtedajšieho volebného programu, sme uplatňovali počas končiaceho sa volebného obdobia aj pri našich politických postojoch. Napríklad pri schvaľovaní štátneho rozpočtu v Národnej rade.

Prečo ste prijali ponuku zastávať tento post?

Pretože sa tejto oblasti dlhodobo venujem a mal som ju na starosti aj pri príprave volebného programu Smeru-SD. Zakomponovali sme doň napríklad požiadavky Slovenskej rektorskej konferencie alebo Predsedníctva Slovenskej akadémie vied v podobe, v akej sa naozaj dajú realizovať vo volebnom období 2006 – 2010. Naša strana považuje práve oblasť vzdelávania, vedy a výskumu a budovania poznatkovej ekonomiky za prioritu priorít. Takže v mojom prípade dokonca nešlo o nejakú "nárazovú" predvolebnú aktivitu, ale o vyvrcholenie štvorročnej systematickej spolupráce s odborníkmi v tejto oblasti.

Budete čerpať aj vedomosti a skúsenosti z krajín, ktoré naozaj poznatkovú spoločnosť budujú?

Už sme s tým začali. Okrem účasti na mnohých medzinárodných podujatiach je inšpiratívnym dokument európskych socialistov, ktorý sa nazýva Dokonalá Európa a v ktorom sa objavili mnohé skúsenosti sociálnodemokratických a socialistických strán zo starého kontinentu. Sú to práve socialisti a sociálni demokrati, kto v súvislosti s Lisabonskou stratégiou zvýšenia konkurencieschopnosti Európy upozorňujú, že nie je možné sústrediť sa len na jej ekonomické ciele, ale aj na sociálne a environmentálne. Inak konkurencieschopnosť nezvýšime, resp. ju dlhodobo neudržíme. To je zásadný rozdiel v porovnaní s liberálmi a konzervatívcami.

V posledných mesiacoch začala budovanie poznatkovej ekonomiky presadzovať i odchádzajúca vláda. Chcete používať iné nástroje, než kabinet Mikuláša Dzurindu?

Nielen v oblasti vedy a vzdelania, ale aj v oblasti zdravotníctva, kultúry, sociálnych vecí zastávam postoj, ktorý prezentoval známy európsky socialistický politik Michel Roccard. Podľa neho presne o takýchto sektoroch nemožno hovoriť v trhových reláciách, ale to, do akej situácie sme sa dostali na Slovensku, je práve dôsledkom toho, že pravicová Dzurindova vláda vnímala tieto sektory ako priestor na uplatňovanie trhových pravidiel.

Chcete povedať, že práve išla inou cestou, než ktorou ide moderná a vyspelejšia časť Európy?

Moderná Európa nerobí reformy, ktoré by ju posúvali na prelom 19. a 20. storočia. Pozerá sa dopredu, do 21. storočia, a využíva úplne iné modely, než ktoré na Slovensku presadzovala Dzurindova vláda. Keď som bol v 90. rokoch na študijnom pobyte vo Fínsku, tam už vtedy hovorili o orientácii na vedomostnú spoločnosť, poznatkovú ekonomiku. Teda v čase, keď sa tie pojmy u nás ani nepoužívali. Ale nie v tom je ich náskok pred nami, ale v tom, že toto smerovanie od začiatku bolo výsledkom širokého politického a spoločenského konsenzu, ktorý dokázali uzavrieť sociálni demokrati s liberálmi i konzervatívcami. Aj oni totiž pochopili, že šanca udržať Fínsko na vysokej úrovni je skrytá práve v masívnych investíciách do vedy, výskumu a do vzdelávania, ktoré bude prístupné všetkým bez rozdielu.

Viete si predstaviť takúto dohodu aj u nás?

Takáto dohoda predpokladá, že už nebudeme neustále počúvať, že najskôr treba naštartovať ekonomiku a až potom budú peniaze na vzdelávanie, vedu a výskum, ale aj na zdravotníctvo. Úspešné severské štáty totiž dokázali, že práve (verejné) investície do týchto oblastí pôsobia ako katalyzátor ekonomického rastu a najmä zabezpečujú, že nepôjde o rast, ktorý sa za dve-tri volebné obdobia vyčerpá. Podpora vzdelania, informatizácie a inovácií akceleruje nielen modernú spoločnosť vo všeobecnosti, ale aj modernú ekonomiku konkrétne. To chcem zdôrazniť, lebo sa to týka napríklad aj podpory modernizácie malého a stredného podnikania, ktorú doterajší prístup Dzurindovej vlády nielen že nemotivoval, ale doslova brzdil.

Najmä v poslednom období sa však veci aj u nás predsa len začali hýbať, aj keď malými krôčikmi...

Lenže práve skutočnú modernizáciu nemožno naštartovať "prisýpaním" prostriedkov po troškách, tak predsa neinvestuje ani žiadny podnik, ktorý potrebuje zásadnú reformu. Tu treba na začiatku výrazne zasiať semeno a po desiatich či dvanástich rokoch možno očakávať žatvu, lebo toto nie je oblasť, v ktorej by ste mohli výsledky očakávať raz rok či dva. Žiadna vláda nemôže na Slovensku uspieť pri budovaní poznatkovej spoločnosti, ak bude myslieť a konať len na volebné efekty. Na to treba vládu, ktorá má odvahu a je schopná myslieť a plánovať aspoň strednodobo. Chcem sa zamerať najmä na strednodobé plánovanie, lebo v budúcom roku začína nové sedemročné plánovacie obdobie v Európskej únii.

A čo chcete robiť s doterajšou stratégiou, ktorú poznáme pod názvom Minerva?

Ubehli mesiace od schválenia Minervy a jej prezentácie v honosných priestoroch hotela Carlton v Bratislave, kým sa vôbec niečo začalo diať. Určitú úlohu zohrali aj blížiace sa voľby, ale Minerva bola aj výsledkom tlaku zo strany EÚ, ktorá nebola spokojná s realizáciou Lisabonskej stratégie, a to nielen na spoločnej európskej, ale aj na národnej úrovni. Lenže ak si v nej dnes listujete, ak si skontrolujete jej akčný plán schválený vo vláde s termínmi úloh, realita je neveselá. Určite budeme musieť urobiť istý vnútorný audit nielen toho, čo sa urobilo, ale najmä toho, čo je vôbec reálne urobiť, aby sme dosiahli stanovené ciele, lebo niektoré sú od začiatku len zbožným želaním. Musíme to zhodnotiť z hľadiska reálnych ekonomických možností a nájsť nástroje, ktorými to vhodne rozložíme na celé volebné obdobie, a zapojiť čo najširšiu obec odborníkov. Ale prioritou je už konečne splniť to, čo sľúbila Dzurindova vláda na začiatku, keď tvrdila, že do roku 2006 bude do vedy investovať 1,8% HDP, a pred voľbami hovorila, že do roku 2010 treba dosiahnuť úroveň investícií vo výške 1,8% HDP. Takže by sme mali konať a rastu HDP prispôsobiť aj verejné investície do vedy a výskumu i do vzdelania.

Máte však predstavu o financovaní týchto predstáv?

To nie je otázka nedostatku financií, ale nedostatku politickej vôle. Napríklad za reálny považujem aj po konzultáciách s ekonomickými špecialistami náš plán zvýšiť verejné výdavky na školstvo, vrátane základných škôl z terajších 3,8% HDP na aspoň 5% a podobne posilniť verejné investície do vedy a výskumu z terajších asi 0,43% HDP na 0,8%. Je to otázka strategického politického rozhodnutia a toho, aby sa tieto finančné prostriedky využívali transparentne, efektívne, aby sa ich použitie dalo kedykoľvek kontrolovať a aby bolo možné zhodnotiť výsledky projektov za tieto peniaze.

A ako to chcete ovplyvňovať z pozície vicepremiéra?

Vo vláde by som mal koordinovať politiku budovania vedomostnej spoločnosti, keďže sa dotýka viacerých rezortov zároveň. Chcem, aby sa dostupné finančné zdroje, dnes roztrieštené do viacerých rezortov, míňali efektívne a aby sa vzájomne dopĺňali. Pozícia vicepremiéra pre budovanie vedomostnej spoločnosti by navyše mala byť jasným signálom, že pre nastupujúcu vládu to naozaj bude priorita.

Rozhovor je prevzatý z internetovej adresy
http://www.euractiv.sk/cl/223/6472/Caplovic-Vedomostna-spolocnost-bude-prioritou-novej-vlady