Andrej Bagar je jedným zo zakladateľov slovenského profesionálneho divadla. Narodil sa v Trenčianskych Tepliciach. Ako dvanásťročný odišiel do Viedne, kde po večeroch navštevoval kurzy na dekoračnom oddelení umelecko-priemyselnej školy, pretože sa mal stať čalúnnikom, čo bolo povolanie matkinho muža, ktorý si ho adoptoval. V poslednom roku prvej svetovej vojny narukoval a poslali ho na taliansky front. Po vojne pracoval krátko ako robotník vo svojom rodisku.
Rozhodujúcim okamihom jeho ďalšieho smerovania bolo v roku 1921 hosťovanie Moskovského umeleckého divadla s predstaveniami v réžii Stanislavského a Dančenka. Po celý život vyznával Stanislavského metódu. Prvou Bagarovou profesionálnou úlohou bol Záhradník v Čechovovom Medveďovi.

Spolu s Jozefom Kellom, J. Borodáčom a Oľgou Borodáčovou - Országhovou patril k prvým slovenským profesionálnym hercom. Divadlo začal hrať s ochotníkmi vo Viedni, kde študoval. Po návrate z prvej svetovej vojny pracoval v Trenčianskych Tepliciach a v roku 1921 sa stal členom tzv. Maršky - Propagačného činoherného súboru Slovenského národného divadla. V roku 1922 odišiel študovať do Prahy na konzervatórium. Od roku 1927 pôsobil ako herec a režisér SND v Bratislave. Účinkoval nielen v činohre, ale aj v opere a balete. V jeho smerovaní k realisteckému herectvu ho utvrdilo stretnutie s ruským divadlom pri zájazde československých divadelníkov do Moskvy v roku 1934. Pred rokom 1938 vytvoril napríklad titulnú postavu v Shakespearových tragédiách Hamlet a Macbeth. V roku bol ako komunista zatknutý, po prepustení v roku 1940 začal pracovať pod pseudonymom Ján Minárik v bratislavskom rozhlase. V roku 1944 odišiel do Martina, kde sa stal spoluzakladateľom Slovenského komorného divadla. Režíroval prvú inscenáciu tohoto mladého súboru (Filip II. od Emila Verhaerena) a vytvoril v nej titulnú rolu. Hra vyvolala nepriaznivú reakciu úradov a Bagar bol nútený z Martina odísť. V období povstania sa stal zakladateľom a vedúcim zájazdového Frontového divadla v Banskej Bystrici. Po ústupe povstalcov do hôr pomáhal vydávať povstalecké noviny. Po roku 1945 bol štátnym intendantom slovenských divadiel a stal sa riaditeľom SND. Od roku 1950 pôsobil aj ako profesor herectva a rektor na VŠMU v Bratislave.
Bagar sa angažoval aj v politike: od roku 1954 bol dokonca členom ÚV KSS, členom predsedníctva Slovenskej národnej rady a stal sa aj predsedom Zväzu slovenských divadelných umelcov. Bol zakladateľom realistickej hereckej aj režisérskej tradície činohry SND. Ako režisér uvádzal ruské a sovietské hry. Je príznačné, že ako prvý na slovenskom pódiu ztelesnil postavu Lenina. Za život vytvoril okolo 370 postáv. Ku zrelým hereckým výkonom patril cár Ivan Hrozný v tragédii Alexeja Tolstoja a Shakespearov Falstaff. Účinkoval tiež vo filmoch (Jánošík, Boj sa skončí zajtra). Andrej Bagar zomrel 31. 7. 1966 v Bratislave.

1. mája 1979 sa Krajové divadlo v Nitre premenovalo na Divadlo Andreja Bagara.

Ocenenia
1934: Štefánikova cena
1945: Národná cena

tvorba

Výberová filmografia
1935: Milan Rastislav Štefánik (Martin Javor)
1935: Jánošík (Šándor)
1936: Vzdušné torpédo 48 (Gettering)
1937: Matkina spoveď (Ondrej)
1938: Neporažená armáda (Michal Jurčík)
1938: Zborov (Veselý)
1947: Varúj! (panský gazda)
1948: Ves v pohraničí (Hrianka)
1948: Čertova stena (majiteľ chaty Hlavaja)
1951: Boj sa skončí zajtra (poslanec Drábek)
1952: Nad námi svítá (Houra)
1952: Nástup (Galčík)
1955: Drevená dedina (Martin Šechnár)
1957: Zemianska česť (Adam Bešeňovský)
1963: Jánošík I, II (gróf Žurayi)
1965: Úplně vyřízený chlap (Šafář)