Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
Milo Urban redaktor, prekladateľ, prozaik, vedúca osobnosť slovenskej literatúry 20. storočia
* 24.08.1904 Rabčice † 10.03.1982 Bratislava
motto
„Tušil som, že plávam v cudzích vodách, že improvizujem a imitujem, ale zároveň mi čosi šepkalo, že tie cudzie vody musia mať koniec – že ak sa nepoddám, raz ich prebrodím a tam kdesi nájdem seba, svoj vlastný hlas.“
vzdelanie
1911 - 1914 ľudová škola, Zázrivá
1914 ľudová škola, Oravská Polhora
1915 - 1919 nižšie gymnázium, Trstená
1919 - 1921 vyššie gymnázium (nedokončil), Ružomberok
1922 - 1924 Štátna vyššia lesnícka škola (pre nedostatok financií nedokončil), Banská Štiavnica
životopis
Narodil sa v rodine lesníka. Vyrastal na rabčickej kopanici, obklopený lesmi, s výhľadom na babiu horu. Mal necelých 16 rokov, keď sa rozhodol napísať prvú poviedku s ľúbostnou zápletkou, zasadenou do lesníckeho prostredia. V rokoch fašistickej vlády sa ako umelec odmlčal a prejavoval sa len ako novinár v službách ľudáckej ideológie. Pred oslobodením roku 1945 emigroval do Rakúska, po dvoch rokoch sa vrátil a bol postavený pred ľudový súd, ktorý ho v roku 1948 odsúdil na verejné pokarhanie. V 50. rokoch sa venoval najmä prekladaniu a od druhej polovice 50. rokov znovu aj písaniu umeleckej prózy. Jeho tvorbu ovplyvnili Vajanský, Kukučín, Kalinčiak a Hviezdoslav a sociálnorevolučne symbolisticky ladená poézia Kraska, Adyho, Bezruča a Wolkra. Zo zahraničných autorov to boli K. Przerwa-Tetmajer, F. M. Dostojevskij a L. Andrejev.
Literárna kritika dodnes hodnotí jeho dielo Živý bič ako kľúčový slovenský román, ktorý malo aj veľký medzinárodný ohlas. Prinášal hlboký prienik do sveta hornooravskej dediny a jej kolektívneho vedomia. Slovenskú prózu obohatil o výrazný psychologický rozmer a jeho postavy dodnes oslovujú svojou nepoddajnosťou a zápasom o vlastné bytie. Vďaka tomuto románu sa stal najprekladanejším slovenským autorom v zahraničí. Jeho dielo bolo preložené o 13 jazykov, o. i. do estónčiny, japončiny, litovčiny. Podal kritický obraz spolitizovania života v Česko-slovenskej republike. Pokúsil sa priblížiť vznik Slovenskej republiky. Základným kritériom jeho umeleckej pôvodnosti bol zápas o pravdu, ktorý obvykle sprevádzali emocionálne výbuchy. Mal neobyčajný inštinkt na stupňovanie napätia deja. Vedel, že slovo získava váhu iba vtedy, ak sa vysloví alebo napíše.
Jeho tvorba bola v znamení zmyslu pre realitu a porozumenia pre revolučné premeny spoločnosti, ale popritom zo živelného stanoviska. V slovenskej literatúre mu patrí prvenstvo v zobrazení dediny ako živého organizmu, zapojeného do celospoločenského prúdenia, prechádzajúceho ideologickým vývojom a diferenciáciou.
Z dramatických pokusov publikoval iba ukážku z hry Otroci predsudkov (1925), napísal aj niekoľko recenzií, glos a príspevkov do ankiet.
Milo Urban svoju tvorbu uverejňoval aj pod pseudonymami: Ján Rovňan ml.; J. Rovňan; Milko U.; Podbabjagurský.
Pôsobenie:
1921 pomocný redaktor v redakcii Slovák, Ružomberok
1922 úradník Spolku sv. Vojtecha, Trnava
1924 - 1925 úradník, Trnava
1925 - 1926 redaktor denníka Slovenský národ
1928 - 1940 redaktor, reportér a súdničkár časopisu Slovák
1940 - 1944 šéfredaktor denníka Gardista, Bratislava
1944 - 1945 šéfredaktor denníka Gardista, Žilina
1945 emigrácia do Rakúska; zadržaný a väznený v Riede, Collingu a Salzburgu
1947 eskortácia do Plzne, Prahy a Bratislavy
1948 prinútený presťahovať sa s rodinou do Chorvátskeho Grobu; zákaz publikovania
1956 povolený návrat k umeleckej tvorbe
1974 presídlenie do Bratislavy
tvorba
Próza:
1920 Ej, ten tanec
1922 Jašek Kutliak spod Bučinky
1926 Za vyšným mlynom
1927 Živý bič 1 – 2
1928 Výkriky bez ozveny
1930 Hmly na úsvite
1932 Z tichého frontu
1940 V osídlach
1943 Novely
1957 Zhasnuté svetlá
1964 Kto seje vietor
1996 Železom po železe
Eseje:
1970 Zelená krv (podtitul Spomienky hájnikovho syna)
1992 Kade-tade po Halinde
1994 Na brehu krvavej rieky
1996 Sloboda nie je špás
Poézia:
1920/21 Zavrhnutý
Ostatné:
1934 Česká literatúra a Slováci (prednáška)
Preklady:
1951 výber z ruských ľudových rozprávok
1952 Staré i nové (L. Rudnicki)
1954 Pamiatka z celulózky (I. Newerly)
1959 Pán Geldahab (Fredro)
1960 Zo života hmyzu (bratia Čapkovci)
1961 Matka (K. Čapek)