Profesor žurnalistiky (1997), spoluzakladateľ prvej súkromnej mediálnej vysokoškolskej vzdelávacej inštitúcie na Slovensku (2006), Fakulty masmédií Bratislavskej vysokej školy práva (v súčasnosti Paneurópskej vysokej školy), kde v rokoch 2007 – 2008 bol vedúci Ústavu masmediálnej komunikácie a od roku 2009 pôsobí ako poradca dekana pre študijné otázky. Člen vedeckých rád Paneurópskej vysokej školy, Fakulty masmédií Paneurópskej vysokej školy a Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave (2002 – 2010), tiež dlhoročný aktívny člen Slovenského syndikátu novinárov a zároveň člen vedeckého kolégia časopisu pre teóriu, výskum a prax prostriedkov masovej komunikácie Otázky žurnalistiky, kde bol v rokoch 1998 – 2001 šéfredaktor. Jeho dielo Ako sa robia noviny, ktoré od roku 1999 vyšlo v roku 2010 už štvrtýkrát, slúži doteraz ako kľúčový zdroj informácií vo vzdelávaní žurnalistickej žánrológie na vysokých školách so zameraním na žurnalistiku a masmediálnu komunikáciu, ale aj ako populárno-odborná publikácia pre širšie univerzálne publikum, zaujímajúce sa o tvorbu periodickej tlače. Predmetom vedeckého záujmu Andreja Tušera sú metódy mediálnej tvorby, systém a typológia médií, žánrológia a dejiny žurnalistiky. Dňa 21. januára 2011 získal Andrej Tušer ako víťaz v kategórii Novinársky čin roka 2010 prestížne novinárske ocenenie Mercurius Veridicus ex Slovakia, ktoré udeľuje Slovenský syndikát novinárov.

Po absolvovaní štúdia Katedry novinárstva na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave - odboru publicistika, pracoval Andrej Tušer vo Vydavateľstve Pravda v Bratislave v redakcii denníka Večerník na pozíciách redaktor, vedúci redaktor, parlamentný spravodajca a komentátor v rokoch 1974 – 1979. Profesionálne skúsenosti dokumentoval v rigoróznej práci pod názvom Bratislavský večerník 1956-1980 a v roku 1980 sa stal doktorom filozofie vo vednom odbore československé dejiny. Problematiku v širšom kontexte rozpracoval (1987) v kandidátskej práci na tému Večerník ako fenomén socialistického vývoja v Československu. Predchádzajúce profesionálne aktivity sa spájajú s Československými dráhami. Tu v rokoch 1962 – 1973 redaktorsky (zástupca šéfredaktora) pôsobil v redakciách časopisov Bratislavská dráha, Bratislavský železničiar, Západoslovenský železničiar a Železničiar.

Ako externý vedecký pracovník – špecialista (1982 – 1990) sa venoval výskumnej práci v Novinárskom študijnom ústave. Jeho prínos a výsledky zaznamenávame najmä z výskumu regionálnej a lokálnej tlače na Slovensku. Docentúru získal v roku 1991. Habilitačnú prácu tematicky vedecky orientoval ako názov napovedá: K problematike regionálnej a lokálnej tlače.

Neskôr, v rokoch 1998 – 2001 bol v Národnom centre mediálnej komunikácie šéfredaktor časopisu pre teóriu, výskum a prax prostriedkov masovej komunikácie Otázky žurnalistiky. Vo vydavateľstve Media plus - Judita Vámosiová (1998 – 2001) predsedal kolégiu vydavateľstva, bol spoluzakladateľ a šéfredaktor (1998 – 2000) renomovaného slovensko-anglického mesačníka Slovak Trade Forum a štvrťročníka Euroforum, ktoré vychádzali na podporu vstupu Slovenska do Európskej únie. V tom čase bol už profesor, menovaný prezidentom republiky pre odbor žurnalistika. Jeho inauguračná prednáška v roku 1996 sa venovala fenoménu spravodajstva.

Na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (1980 – 2005) prednášal a vyučoval profesor Tušer predmety Žurnalistické žánre, Tvorba novinárskych celkov, Spravodajstvo, Typológia periodickej tlače, Regionálna a lokálna žurnalistika, Zdroje informácií, Propagácia a reklama v periodickej tlači a Propedeutika štúdia žurnalistiky. Viedol semináre a cvičenia Novinárska tvorba, Modelovanie cvičného časopisu, Cvičenia zo žánrov a Mediálny ateliér. Tu sa stal vedúcim Katedry periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva FiF UK v rokoch 1990 – 1992, keď ho zvolili študenti i pedagógovia po nežnej revolúcii v roku 1989.

Profesora Tušera považujeme za zakladateľa nového typu vzdelávania. V rokoch 1982 – 1990 založil a viedol vo vtedajšom Odbore žurnalistiky na FiF UK v Bratislave dvojročný kurz Mimoriadne štúdium základov žurnalistiky pre študentov iných vysokých škôl. Bol tiež spoluautor projektu nového modelu – inovovaného štúdia žurnalistiky od septembra 1990. V roku 1992 vypracoval koncepciu spolupráce katedry periodickej tlače a agentúrneho spravodajstva so stredoškolskými časopismi na Slovensku, čo sa stalo podnetom na organizovanie každoročných súťaží stredoškolských, neskôr i vysokoškolských časopisov a jednotlivcov (v súčasnosti celoslovenská súťaž o Štúrovo pero vo Zvolene). Doteraz je metodický riaditeľ a predseda porôt tejto súťaže, bol aj člen poroty celoslovenskej novinárskej súťaže Open Society Found (2005), od roku 1996 tiež predseda, resp. člen poroty novinárskej súťaže Východoslovenského regiónu.

Spomedzi významných ocenení, ktoré patria profesorovi Tušerovi za jeho tvorbu, treba spomenúť i prémie Sekcie žurnalistiky Slovenského literárneho fondu a ocenenia v rôznych novinárskych súťažiach, ako aj zaradenie jeho osoby do personálnej encyklopédie Who is Who v Slovenskej republike (2003, 2010). Je držiteľ Pamätnej medaily Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave pri príležitosti 80. výročia činnosti fakulty (2002), Pamätného medailóna pri príležitosti 85. výročia založenia Univerzity Komenského v Bratislave (2004), Pamätnej medaily pri príležitosti 10. výročia vzniku Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (2007), Pamätnej medaily pri príležitosti 5. výročia vzniku Bratislavskej vysokej školy práva (2009), Ceny mesta Senec (2007), tiež prémie J. M. Hurbana, udelenej Národným biografickým ústavom pri Slovenskej národnej knižnici v Martine za ročenku Kto bol kto v hospodárstve SR v roku 2000.

Roky 2000 – 2002 profesorovho života sa spájajú aj s prednášaním na Fakulte humanistiky Trnavskej univerzity v Trnave (predmety Práca s médiami a Metodika žurnalistiky), predmety Žurnalistické žánre a Metodiky žurnalistiky prednášal v období 2003 – 2007 tiež na Katedre žurnalistiky Filozofickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku.

Andrej Tušer aktívne a úspešne participoval (1995) na procese konštituovania samostatného vedného odboru teória a dejiny žurnalistiky, ktorý bol (do roku 1995) substitučne absolvovaný (doktorandské štúdium, habilitácie a inaugurácie) a realizovaný v rámci príbuzných vedných odborov (história, sociológia, politológia a podobne) so zameraním na žurnalistiku.1
V rokoch 1998 – 2003 garantoval štúdium odboru marketingová komunikácia a v rokoch 2004 – 2005 odboru žurnalistika na FiF UK v Bratislave. V rozpätí rokov 2002 – 2005 bol člen Vedeckej grantovej agentúry Ministerstva školstva SR a SAV pre vedy o spoločnosti.

V rokoch 2003 – 2007 predsedal Spoločnej odborovej komisii (FiF UK Bratislava) doktorandského štúdia pre vedný odbor Teória a dejiny žurnalistiky, v súčasnosti sa venuje vzdelávaniu doktorandov na Fakulte masmédií PEVŠ v Bratislave (Metódy mediálnej tvorby) a na Fakulte masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (Moderná žurnalistika v masových médiách), kde pedagogicky pôsobí od roku 2000 v edukácii žurnalistických žánrov (člen Akademického senátu UCM 2002 – 2003 a člen Vedeckej rady Univerzity Sv. Cyrila a Metoda v Trnave 2003 – 2007). V týchto funkciách pôsobil predtým na Filozofickej fakulte UK v Bratislave (1995-2007).

„Tým sa odstránila absencia špecifického školiaceho pracoviska, ktorá spôsobovala, že docenti a profesori žurnalistiky získali vedecké hodnosti na iných študijných odboroch a boli nútení niekoľko rokov bádať v tých odboroch, kde sa habilitovali. Dovtedajšia neexistencia školiaceho pracoviska bola jednou z príčin nedostatku príslušných kvalifikovaných pedagógov a vedeckých pracovníkov na odbore žurnalistiky a tiež istou brzdou vedeckovýskumnej činnosti.“ Takto hodnotí samostatnosť vedného odboru prof. JUDr. Ľudovít Jacz, CSc., pri príležitosti 75. životného jubilea. In: TUŠER, A.: Čo si, a kam kráčaš, žurnalistika? Otázky žurnalistiky, 1999, č. 3, s. 262.

Andrej Tušer napísal viac ako 2000 spravodajských a publicistických textov, vyše 140 vedeckých a odborných štúdií, je autor, respektíve spoluautor deviatich monografií, štyroch vysokoškolských skrípt, dvanástich odborných príručiek, o. i. Ako sa robia noviny (štyri vydania), Malej encyklopédie žurnalistiky, šesťjazyčného Terminologického slovníka žurnalistiky, Typológie periodickej tlače I, Teórie a praxe novinárskych žánrov I (dve vydania), Titulok-vizuálne avízo. Zo širšieho čitateľského hľadiska sú to zostavovateľské práce Svet skratiek a značiek (tri vydania), Kto bol kto v hospodárstve SR (päť vydaní), bibliofília Listy od N, zbierka poézie Veršovanie s prvou láskou.. Bol zodpovedný redaktor románového bestselleru o dejinách filozofie a súčasne najpredávanejšej knihy roka 1995 Sofiin svet.

Profesor Tušer sa podieľal na rôznych mediálnych projektoch, spomeňme jeho Návrh na dizajn štvrťročníka Pohľady, vydávaného Volksgruppenbeirat für die Slowaken – Slovenská národnostná rada v Rakúsku – Rakúsko-slovenský kultúrny spolok vo Viedni, taktiež nemenej významný Projekt na vydávanie periodika pre Asociáciu inštitúcií vzdelávania dospelých v Slovenskej republike, ako aj Projekt na vydávanie informačného bulletinu pre Slovenskú spoločnosť pre propagáciu. Výskumnú prácu (Jazyk a terminológia žurnalistiky ako prostriedok zvyšovania účinnosti prostriedkov masovej informácie) zameral tiež na problematiku terminológie žurnalistiky.

Výstupom je (1981-1985) takmer 600-stranová doteraz neprekonaná Malá encyklopédia žurnalistiky s viac ako tisíc heslami. Vyšla vo vydavateľstve Obzor, Andrej Tušer bol tajomník a spoluautor encyklopédie. V rokoch 1986-1990 sa podieľal na riešení úlohy Prieskum požiadaviek a potrieb slovníkovej a encyklopedickej literatúry vo vzťahu k výchove a vzdelávaniu novinárov a spoluautorsky (40 % slovenských hesiel) sa zaslúžil o vznik takmer 400-stranového šesťjazyčného Terminologického slovníka žurnalistiky slovensko-česko-rusko-anglicko-nemecko-francúzskeho s 2670 termínmi..

Vedecky skúmal tiež problematiku komunikácie: Stav výmeny informácií medzi ČSSR a susednými soc. krajinami (1986-1990), Obraz Slovenska v zahraničí (1991) a Propagácia v médiách (1993-1995), ktorej výstupom bola publikácia Propagácia v médiách (príspevok Propagácia v periodickej tlači). Zmeny infraštruktúry médií na regionálnej a lokálnej úrovni v podmienkach nového územnosprávneho usporiadania Slovenska (1996-1998) riešil spoluautorsky (40 %) v 100-stranovej publikácii Regionálne a lokálne médiá na Slovensku, je tiež spoluautor publikácie Zmeny novinárskej profesie na Slovensku a príprava novinárov (1998-2003) a štúdie Vplyv nových informačných technológií na prácu novinárov v printových médiách (2002- 2005), ktorá bola výstupom rovnomenného grantu VEGA..

Prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc. žije v Senci, je ženatý, má dve deti.

tvorba

Bibliografia:

Monografie
Slovník podnikovej tlače na Slovensku (v spoluautorstve s L. Šefčákom), (1984)
Večerník – univerzálno-politický denník (v spoluautorstve so S. Brečkom), (1985)
Okresné noviny na Slovensku (v spoluautorstve s L. Šefčákom), (1986)
Večerníky v Československu (1989)
Ako sa robia noviny. 219 s. (1999),
druhé, upravené vydanie 164 s. (2003),
tretie, aktualizované vydanie 170 s. (2007),
štvrté, prepracované vydanie 288 s. (2010)
Praktikum mediálnej tvorby (vedúci autorského kolektívu), (2010)
O novinárstve (2012)

Skriptá a učebné texty
Typológia periodickej tlače I. Lokálna a regionálna tlač (1995)
Teória a prax novinárskych žánrov I (v spoluautorstve s M. Follrichovou), (1998), druhé, nezmenené vydanie (2001)
Titulok – vizuálne avízo (2009)

Príručky a slovníky
Malá encyklopédia žurnalistiky (zost. Ľ. Jacz, A. Tušer tajomník encyklopédie a spoluautor hesiel, 576 s.), (1982)
Terminologický slovník žurnalistiky slovensko-česko-rusko-anglicko-nemecko-francúzsky. Sprac. Danuša Serafinová s kol., 392 s., 2670 termínov (1989), (A. Tušer - v spoluautorstve 40%)
Svet skratiek a značiek. 176 s., 6000 hesiel (1995),
druhé vydanie 180 s. (1996),
tretie, rozšírené vydanie 212 s., 8000 hesiel (1996)
Vydávame školský časopis (A. Tušer zostavovateľ a spoluautor), (1997),
druhé, rozšírené vydanie (A. Tušer vedúci autorského kolektívu), (2005)
Kto bol kto v hospodárstve SR (1996, 153 s . - A. Tušer zostavovateľ a spoluautor),
(1997, 218 s.),
(1998, 263 s.),
(1999, 268 s.),
(2000, 336 s.)

Výskumy (s publikovanými knižnými výstupmi):
Zmeny novinárskej profesie na Slovensku a príprava novinárov (1998 – 2003)
Vplyv nových informačných technológií na prácu novinárov v printových médiách (2002 – 2005).

Beletria:
Listy od N. (pseudonym Andreas Guessman), (2002)
Veršovanie s prvou láskou, (2011)