Národná agentúra ISSN pridelila portálu www.osobnosti.sk ISSN 1338-2403
Denne aktualizované. Osobnosti.sk (online)
Aj Vy máte možnosť podporiť Osobnosti.sk svojimi darmi a príspevkami zaslanými na účet občianskeho združenia Osobnosti.sk 4010825928 / 7500 - číslo účtu občianskeho združenia Osobnosti.sk
Vítam aktivitu projektu osobnosti.sk a páči sa mi. Častokrát totiž zanedbávame osobnosti vo vzťahu k svojej vlastnej histórií aj vo vzťahu k Slovensku. Cez osobnosti sa poznajú národy a štáty. Osobnosti sú ľudia, ktorí dokážu robiť nielen pre seba, ale aj pre okolie a navyše z ich práce čerpá celá spoločnosť. Ivan Gašparovič, prezident Slovenskej repulibky
Osobnosti sú ľudia, ktorí sa zapísali do dejín a sú autormi niečoho, čo je trvalé a nemá pominuteľnú hodnotu. Čas ukáže najlepšie, ako to vlastne v skutočnosti je. Pretože ozajstné osobnosti nezapadnú prachom. Ján Filc, člen Výkonného výboru Slovenského zväzu ľadového hokeja
Pre mňa
je osobnosťou Slovensko ako také. Myslím si, že Slovensko si zaslúži titul osobnosti. A na Slovensku sú to ľudia, ktorí nás takto reprezentujú. Ján Riapoš, predseda Slovenského paralympijského výboru
Projekt Osobnosti.sk si veľmi vážim. Považujem za dobré, že vznikol a že sa etabloval v našom spoločenskom
prostredí. Naši ľudia sa takto pripomenú ďalším. Možno to budú pre niekoho vzory, ktoré budú chcieť dosiahnuť. Lebo títo ľudia pomaly, ale isto zaniknú. prof. MUDr. Pavel Traubner, PhD., dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského
Žijeme v dobe, kedy sa osobnosťami stávajú produkty mediálnych kampaní a hviezdy rôznych reality show. Naozajstný význam pojmu osobnosť degraduje. Skutočné osobnosti sú často krát v úzadí a málokedy poznáme práve ich názor na rôzne problematiky našej spoločnosti. Aj z týchto dôvodov vznikla asi pred troma rokmi myšlienka zrealizovať projekt Osobnosti.sk. Ing. Viliam Koza, autor projektu, predseda o.z. Osobnosti.sk
1916 – 1917 dievčenská škola, Opava
1920 kurz na sociálnej škole
životopis
Ružena Hájková, rod. Houdeková pochádzala z Ružomberku, kde sa narodila v roku 1900.
Po štúdiu na penzionátnej dievčenskej škole v Opave, absolvovala v roku 1920 kurz na sociálnej škole. Okrem toho sa vzdelávala v oblasti cudzích jazykov, študovala tiež hru na klavíri a spev v Prahe.
V rokoch 1915 – 1916 bola úradníčkou Slovenskej banky v Ružomberku a od roku 1917 pomáhala viesť rodinný obchod. V roku 1930 odišla s rodinou do Prahy a odtiaľ do Belehradu. V roku 1938 žila v Haagu, v roku 1939 v Londýne a od mája toho istého roku v Sidi-bel-Abbés v Alžírsku. Tu rovnako pobudla len krátke obdobie, už v septembri odišla do Agde vo Francúzsku, aby sa po jeho kapitulácii vrátila opäť do Anglicka, tento krát do Readingu. Tu pôsobila v dobrovoľnej ženskej organizácii WVS.
Od roku 1941 bola externou slovenskou hlásateľkou československého vysielania BBC a od marca 1943 pôsobila v rozhlase ako interná hlásateľka. vysielania československej vlády v Londýne. Do Prahy sa vrátila v júli 1945 a do roku 1950 bola hlásateľkou v Českom rozhlase. Po päťročnom období sa zamestnala ako úradníčka v Štátnej banke československej, neskôr pracovala na oddelení finančného dohľadu podniku Ústredný likvidátor peňěžných ústavov a podnikov v Prahe, kde od roku 1958 žila na dôchodku. V roku 1983 sa presťahovala do Bratislavy.
Ružena Hájková už od mladosti vyvíjala rozsiahlu národnú a kultúrnu činnosť, propagovala česko-slovenskú vzájomnosť a v období prvej svetovej vojny sa zapojila do odbojovej činnosti. V máji 1918 bola účastníčkou slovenskej výpravy na jubilejných slávnostiach Národného divadla v Prahe, ktoré viedol P. O. Hviezdoslav, kvôli čomu bola po návrate obvinená z velezrady a vyšetrovaná.
Po roku 1918 pracovala v miestnom odbore Československého Červeného kríža, v roku 1922 viedla samostatný dievčenský oddiel Skautu v Ružomberku, pôsobila v miestnom odbore Živeny a bola tiež členkou Matice slovenskej a Muzeálnej slovenskej spoločnosti.
Ako ochotnícka herečka a speváčka patrila k popredným osobnostiam ružomberského ochotníckeho divadla. Významné bolo jej pôsobenie v Občianskej besede, dramatickom krúžku telovýchovnej jednoty Sokol a v Živene. Spolkovej a charitatívnej činnosti sa venovala aj v emigrácii po roku 1939. Bola spoluzakladateľkou a predsedníčkou pobočky Československého Červeného kríža v Agde, kde sa zamerala najmä na organizovanie pomoci utečencom z Československa. S Československým Červeným krížom spolupracovala aj v Anglicku, zapojila sa do aktivít Československej národnej pomoci a organizácie YWCA.