Bratislavčanka Trúda Boudová bola žiačkou Bohuslava Relského a Maximiliána Fromana. Do Slovenského národného divadla nastúpila 15. septembra 1941 a od 1. septembra 1950 sa stala sólistkou Baletu SND. V roku 1960 získala vyznamenanie „Za vynikajúcu prácu“ a v roku 1966 titul „Zaslúžila umelkyňa“. Vďaka prvému slovenskému farebnému baletnému filmu Červený mak (1955), detskému filmu Bolo raz jedno priateľstvo (1960) s úryvkami baletného predstavenia SND Luskáčik P. I. Čajkovského (Máša) sa zachovalo svedectvo klasického baletného umenia Trúdy Boudovej s neopísateľnou javiskovou prezenciou. Krehká a krásna Mária z Bachcisarajskej fontány, Júlia z Rómea a Júlie, Tao Choa z Červeného maku, Zlatovláska z baletu Z rozprávky do rozprávky, miláčik obecenstva každého veku, zaľúbená a tragická Giselle, rozprávková Mášenka z Luskáčika, dramatická Gajané, princezná Aurora zo Spiacej krásavice, či hravá Fadetta, to boli len niektoré zo špičkových výkonov, Bratislavčanmi dodnes nezabudnuté. Tiež film Rodná zem potvrdzuje nevšedný talent a všestrannosť (ľudový tanec) tejto umelkyne. Trúda Tašká-Boudová sa objavuje aj v malej úlohe v nadčasovej slovenskej filmovej komédii Štvorylka. V spomienkach ostávajú aj štedrovečerné inscenácie Slovenskej televízie z konca 50. a začiatku 60. rokov (Coppelia L. Delibesa, Z rozprávky do rozprávky O. Nedbala) a televízny prenos opery Faust s veľkým baletným obrazom „Valpurgina noc“ zo SND, ďalej Baletný večer na melódie Johanna Straussa z večernej Petržalky s Tritsch-Tratsch Polka / Boudová – Sobotová a prenos z Piešťanského hudobného leta s baletom Gajané A. Chacatujana s protagonistkou Trúdou Boudovou.
Nevšedný javiskový zjav, mimoriadny herecký a dramatický talent ako aj výborná technika tejto tanečnice zaujali domácich i zahraničných choreografov (Červený mak, Kamenný kvietok - R. Tomskij / Bolsoj Teatr Moskva, Šatôčka - G. Harangozo / Budapeštianska štátna opera) i divákov povojnovej Bratislavy, ktorí sa delili na fanúšikov Trúdy Boudovej a Gusty Herényiovej.
Trúda Boudová sa zúčastnila ako sólistka Baletu SND zájazdov do Talianska (1966), Švajčiarska (1966), Nemecka (NDR, 1964 a 1967), Rakúska (1966, 1967) ako aj pravidelných výmenných zájazdov do Národného divadla Praha. K jej partnerom patrili J. Zajko, V. Marek, H. Volejníček, T. Ivan, J. Halama a Z. Nagy. Tancovala v choreografiách R. Macharovského, S. Remara, J. Zajka, A. R. Tomského, G. Harangozo, K. Tótha a iných. Posledným predstavením Trúdy Boudovej na javisku SND boli Slovanské tance koncom júna 1968. V roku 1968 nasledovala Trúda Boudová svojho manžela Dr. Ing. Arch. Pavla Boudu, architekta Unecso, do zahraničia.
Po skončení kariéry v Slovenskom národnom divadle si otvorila súkromnú baletnú školu pre 100 žiakov striedavo v Kongo – Brazaville a Port-au-Prince na Haiti, kde šírila dobré meno slovenského tanečného umenia v zahraničí a propagovala klasický i moderný balet na africkom kontinente. Dnes žije „Anička z Rodnej zeme“ v Nemecku a pravidelne sa v júnových dňoch vracia do kúpeľných Piešťan a rodnej Bratislavy.
Bola hviezdou baletu SND a ako profesorka vtedajšieho Tanečného oddelenia bratislavského Konzervatória, pripravovala budúcich profesionálnych baletných umelcov na ich absolventský koncert.

Pôsobenie Trúdy Boudovej možno rozdeliť v Dejinách baletu SND na štyri obdobia:

1941 – 1946 Členka SND

1947 – 1949

1947 Odettina družka - Labutie jazero / P. I. Čajkovskij
1947 Colombia - Karneval / R. Schumann
1947 Zobeida - Šeherezáda / N. Rimskij-Korsakov
1948 Klasická skupina - Rapsódia v modrom / G. Gershwin
1948 Španielska tanečnica - Bolero / M. Ravel
1948 Cigánka - Petruška / I. Stravinskij
1948 Sylfida - Sylfidy / F. Chopin
1948 Hladná žena - Morská panna / Z. Mrkos
1948 Polovecký junák - Polovecké tance / A. P. Borodin
1949 Amor - Orfeus a Eurydika / T. Andrašovan
1949 Šašo - Rómeo a Júlia / S. S. Prokofiev

1950 – 1959

1950 Coppélia - Coppélia / L. Delibes
1950 Práca - Pieseň mieru / T. Andrašovan
1950 Raymonda - Raymonda / A. Glazunov
1951 Víla-jar, Dievča s pomarančami - Popoluška / S. S. Prokofiev
1952 Pierre - Plamene Paríža/B. V. Asafiev
1953 Mária - Bachčisarajská fontána / B. V. Asafiev
1953 Dievča, Maďarka - Labutie jazero / P. I. Čajkovskij
1954 Júlia - Rómeo a Júlia / S. Prokofiev
1954 Tao Choa - Červený mak / M. R. Glier
1955 Marienka - Šatôčka / J. Kenessey
1956 Zlatovláska, Rok, Víla - Z rozprávky do rozprávky / O. Nedbal
1956 Giselle - Giselle / A. Ch. Adam
1956 Chovanka IV. ročníka - Ples kadetov / J. Strauss
1956 Máša - Luskáčik / P. I. Čajkovskij
1957 Gajané - Gajané / A. Chačaturian
1957 Princezná Aurora - Spiaca krásavica / P. I. Čajkovskij
1958 Fadetta - Fadetta / L. Delibes
1958 Katarína - Kamenný kvietok / S. S. Prokofiev
1959 Jacinta - Laurencia / A. A. Krejn
1959 Mlynárka Frasquita - Trojrohý klobúk / M. de Falla

1960 – 1968

1960 Jelena - Rytierska balada / Š. Jurovský
1960 princezná - Rozprávka o Jankovi / O. Nedbal
1961 Sarrie - Púť v búrke / Kara Karaje
1961 Lycenion - Dafnis a Chloe / M. Ravel
1961 Dievča - Zázračný madarín / B. Bartók
1962 Táňa - Doktor Jajbolí / I. Morozov
1962 Smeraldína - Sluha dvoch pánov / J. Weinberger
1962 Prelúdium A dur, Noctuno As dur, Valčík Es dur - Chopiniína / F. Chopin
1962 Zamilovaná deva - Straussiáda / J. Strauss
1963 Kolombína - Karneval / R. Schumann
1963 Ariadna - Valpurgina noc / Ch. Gounod
1963 Širín - Legenda o láske / A. Melikov
1964 Čardáš, Neapolitána - Labutie jazero / P. I. Čajkovskij
1964 Bohyňa Ála - Skýtska suita / S. S. Prokofiev
1965 Maďarka - Raymonda / A. Glazunov
1965 Dievča - Skrinka hračiek / C. Debussy
1966 Dievča – nevesta, Marína - Slovanské tance / A. Dvořák
1967 Candelas - Čarodejná láska / M. de Falla
1967 Ona - Leningradská symfónia / D. Šostakovič

Ocenenia:

1960 ocenenie Za vynikajúcu prácu
1966 titul Zaslúžilá umelkyňa